Z takmer dva a pol miliardového balíka eurofondov, ktoré majú v správe regióny, sa v území zazmluvnilo zatiaľ minimum projektov. Banskobystrický župan Ondrej Lunter integrovaný prístupu na Slovensku prirovnáva k „objednávke z Wishu“. Samosprávam vadí, že s projektami musia čakať na výzvy od ministerstiev. Predstavitelia ministerstva investícií sľubujú, že systém výziev skončí a nahradia ich […]
Menej ako 1 min. min.
Z takmer dva a pol miliardového balíka eurofondov, ktoré majú v správe regióny, sa v území zazmluvnilo zatiaľ minimum projektov. Banskobystrický župan Ondrej Lunter integrovaný prístupu na Slovensku prirovnáva k „objednávke z Wishu“. Samosprávam vadí, že s projektami musia čakať na výzvy od ministerstiev. Predstavitelia ministerstva investícií sľubujú, že systém výziev skončí a nahradia ich vyzvania.
Hoci v samosprávach zatiaľ vládne spokojnosť s novým mechanizmom čerpania eurofondov, na číslach v čerpaní to zatiaľ nevidieť.
Od začiatku programového obdobia, teda roku 2021, sa cez Integrované územné investície (ITI) na celom území Slovenska podarilo zazmluvniť len niekoľko desiatok projektov a jednotky percent eurofondov, ktoré dostali do správy regióny. (V článku pre zjednodušenie budeme používať výraz „regionálne eurofondy“).
Z analýzy portálu EURACTIV Slovensko pritom vyplynulo, že samosprávy, zapojené do riadenia týchto peňazí, hovoria, že integrované investície čerpanie eurofondov zefektívnili. Súhrn ich hodnotenia nového systému si môžete prečítať v našej analýze.
Odbrzdiť eurofondy, predísť hluchým obdobiam v ich vyplácaní a vyhnúť sa dobiehaniu zameškaného vždy pred koncom dotačného obdobia bol zároveň jeden z argumentov, prečo štát kývol na ich decentralizáciu.
„Dôvodom, prečo sme pristúpili k využitiu územného nastroja, bola dlhodobo nízka efektivita regionálnej projekcie kohéznej politiky (eurofondov, pozn. red.). V regiónoch bola vnímaná ako odtrhnutá od reality alebo ako nejaké bruselské huncútstvo,“ hovorí Veronika Vozárová, ktorá koordinuje integrované územné investície na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).
„Verili sme že sa nám týmto prístupom podarí minimalizovať neskorý nástup implementácie (eurofondov),“ dodáva.
Prečo teda čerpanie v regiónoch viazne?
Kde sa nachádzame
Eurofondy cez integrované stratégie do projektov idú na dvoch úrovniach: v ôsmich krajoch a 18 mestských funkčných oblastiach, respektíve územiach Udržateľného mestského rozvoja (UMR). Fungovanie integrovaných územných investícií (ITI) sme popísali v predošlom článku.
Štát z 12,6 miliardového eurofondového balíka pre ne vyčlenil spolu 2,4 miliardy eur. Za štyri roky sa z týchto peňazí v území podarilo zazmluvniť len 35 projektov v hodnote 133 miliónov eur. To je zhruba 5,5 percenta regionálnych eurofondov.
Ide o februárové údaje, ktoré Vozárová oznámila na konferencii Európskej komisie zameranej na ITI. Čísla čerpania odvtedy už mohli stúpnuť.
Napriek tomu Vozárová hovorí, že to na rezorte investícií zatiaľ „nevnímajú ako problém“. Odôvodňuje to tým, že v jednotlivých územiach čoraz rýchlejšie rastie počet projektových zámerov schválených v Radách partnerstva či Kooperačných radách.
V januári to bolo 850 projektov v hodnote 949 miliónov eur, čo je zhruba 40 percent alokácie na ITI.
„Vidíme obrovskú akceleráciu. Nábeh bol pomalší, ale už to celé dostáva oveľa rýchlejší priebeh,“ verí odborníčka MIRRI.
Vozárová prízvukuje, že v systéme sa ocitlo niekoľko prekážok, ktoré vyplývajú z toho, že tak štát, ako aj regióny sa ešte len učia, ako ho celý ukočírovať. Priznáva, že čerpanie zbrzdili aj ministerstvá, pretože dlho nevyhlasovali výzvy pre regionálne eurofondy. Teraz je už v 37 výzvach 90 percent ich alokácie.
Problémy v území
Keď sa pozrieme na detailnejšie údaje o napredovaní jednotlivých území, udrú do očí pomerne veľké rozdiely. Kým napríklad v Košiciach mali schválených vyše 40 projektových zámerov, v UMR Banská Bystrica ani jeden.
Podobne rozdiely vidno v počte podaných žiadostí o príspevok z eurofondov. V nitrianskom kraji ich bolo 41, v bratislavskom kraji päť.
Barbora Lukáčová, ktorá vedie územný rozvoj na bratislavskej župe, priznáva, že dôvodom je aj to, že „zaspali žiadatelia v území“. Mentálne ich podľa nej uchlácholilo, že majú peniaze na projekty už schválené a dostali rok času na ich prípravu.
„Zistili sme, že si dali načas, lebo ide o projekty, ktoré nie sú pre nich žiadnou výzvou, lebo ich robia bežne z vlastných zdrojov. Možno si to nenaplánovali správne, lebo to nepovažovali za prioritu,“ vysvetľuje s tým, že sa to deje pri ľahkých projektoch ako je napríklad zvyšovanie energetickej efektívnosti.
Aj ministerstvo investícií vidí niektoré rezervy na strane územia, ktoré spomalili celý proces. V niektorých územiach chýbali dohody na projektoch a tak neboli včas pripravené na čerpanie. Ďalšou príčinou sú „formalisticky spracované“ územné stratégie. Tým myslí hlavne to, že regióny si v poriadne nešpecifikovali hlavné potreby a napísali si do nich veľa priorít.
„V mnohých prípadoch stratégie boli len wishlisty (zoznam prianí projektov) alebo v nich neboli definované operácie vôbec prípadne boli definované tak, že ´chceme zvýšiť kvalitu života´. Stratégia by z môjho pohľadu nemala byť takto všeobjímajúca,“ vysvetľuje.
Lukáčová pre slovo wishlist používa spojenie „ľudová tvorivosť“ a hovorí, že na bratislavskej župe sa tomu od začiatku chceli vyhnúť. V kraji si najskôr napísali stratégiu so zadefinovanými potrebami územia a do nej dopĺňali projekty, ktoré majú najväčšie predpoklady ich vyriešiť.
„Určili sme to základe dát a overili si to priamo v území. Pretože môžete mať parádnu stratégiu, ale ak ju nikto nečíta a neuznáva, môžete ju dať do šuplíka,“ vysvetľuje. V územiach by sa podľa nej namiesto otázky, „čo chceme“ mali pýtať „čo potrebujeme“.
Výzvy zatiaľ sú, ale už nebudú
V regiónoch ale hlavné príčiny pomalého rozbehu vidia na strane štátu. Viaceré samosprávy pre EURACTIV za problémové uviedli množstvo zmien v pravidlách a metodikách pre ITI, ktoré sa upravovali aj tesne pred ich spustením.
No ešte viac im prekáža, že aj v regionálnych eurofondoch štát ponechal ministerstvám vyhlasovanie výziev. To znamená, že aj keď sa aktéri v území dohodnú, do ktorých projektov pôjdu eurofondy, musia stále čakať, kým pre danú oblasť zodpovedný rezort vyhlási výzvu, kde sa tieto projekty nemusia nájsť.
Banskobystrický župan Ondrej Lunter preto hovorí, že výsledná podoba územného prístupu na Slovensku pripomína „objednávku z Wishu“. Regióny podľa neho očakávali systém podpory veľkých integrovaných projektov cez takzvané vyzvania.
To znamená, že žiadatelia z územia by sa nemuseli projektami triafať do podmienok vyhlásených výziev, ale ministerstvo by priamo oslovilo konkrétneho prijímateľa s hotovým projektom.
V banskobystrickom kraji takto chceli investovať do Centier integrovanej sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktoré by kombinovali tvrdé a mäkké projekty. Pri súčasnom systéme to nejde, keďže výzvy rezortov na seba nenadväzujú obsahom ani načasovaním.
„Jednotlivé zdroje boli rozbité medzi rozhodovacie mechanizmy ministerstiev a tak aj napriek tlaku Európskej komisie nebolo možné pripravovať jednotné vyzvania. Výsledok je, že máme regióny, ktoré to plátajú a kombinujú a projekty nejdú tak, ako by mali ísť,“ opisuje na konkrétnom príklade Lunter.
Túto skúsenosť majú aj v bratislavskom kraji. Podľa Lukáčovej to do územných mechanizmov vnáša neistotu. „V niektorých sektoroch sme mali nachystané kvalitné projektové zámery a potom prišla výzva a naši žiadatelia museli prerábať projektové dokumentácie aj projektové zámery,“ vysvetľuje.
Ako príklad dobrej praxe spomína ministerstvo dopravy, ktoré si najskôr počkalo na dopravné projektové zámery v kraji a až potom k nim naštylizovalo výzvu.
Ministerstvo investícií zachovanie výziev od začiatku vysvetľuje tým, že niekto musí dohliadať na to, či Slovensko ako celok splní všetky ciele a ukazovatele, na ktorom sa dohodlo s Európskou úniou.
Podľa riaditeľa sekcie Programu Slovensko na MIRRI Borisa Slobodu „strážcom“, ktorý Európskej komisii zaručí, že európske peniaze sa míňajú správne, musí byť štát. „Nechcel by som ísť cestou, že dáme do územia peniaze a povedať ´trápte sa´. Za ostatné tri programové obdobia sme si na ministerstvách vypracovali takmer bezchybnú administráciu projektov a žiadostí o platbu. Máme v Bratislave ľudí, ktorí vedia spracovať všetky projektové záležitosti, skontrolovať verejné obstarávanie a nastaviť oprávnené aktivity. Bojím sa toho, že keby si to územie zobralo na seba, nastali by problémy s administratívnymi kapacitami,“ argumentuje Sloboda.
Dobrou správou pre samosprávy ale je, že štát do budúcnosti už plánuje s výzvami skončiť. „Už nerátame s výzvami ako ich máme teraz, ale chceme ísť vyzvaniami po projektoch, ktoré si určí územie. Výber chceme nechať na nich,“ sľubuje.
