Keď sa v programovom období 2014 až 2020 navzdory očakávaniam podarilo vyčerpať eurofondový balík do eura, išlo o manažérsky kumšt minimálne troch ministrov. Lenže práve to, čo sa považuje za úspech, je v skutočnosti dôvodom neefektívneho čerpania. Slovensku hrozí prepadnutie eurofondov. Opäť. Rovnaká správa sa na prelome jesene a zimy v slovenských médiách objavuje každý […]
Menej ako 1 min. min.
Keď sa v programovom období 2014 až 2020 navzdory očakávaniam podarilo vyčerpať eurofondový balík do eura, išlo o manažérsky kumšt minimálne troch ministrov. Lenže práve to, čo sa považuje za úspech, je v skutočnosti dôvodom neefektívneho čerpania.
Slovensku hrozí prepadnutie eurofondov. Opäť. Rovnaká správa sa na prelome jesene a zimy v slovenských médiách objavuje každý rok.
Suma, ktorú má štát vrátiť do eurorozpočtu sa vždy mení: raz sú to závratné štyri miliardy, inokedy zachraňujeme „len“ pár desiatok miliónov pre poľnohospodárov.
Sled následných udalostí je ale každých dvanásť mesiacov rovnaký.
Minister alebo ministerka, ktorý má v správe európske peniaze, koncom roka médiá informuje, že časť z nich takmer určite prepadne. Najviac si dá záležať na tom, aby bolo jasné, že problém majú na svedomí jeho či jej predchodcovia.
Následne oznámi, že si na rezorte všetci vysúkali rukávy, aby dobehli čo sa dá, čo tiež znamená, že časť politickej reprezentácie vycestuje do Bruselu a bude žiadať eurokomisiu, aby prižmúrila oči. Často sa ohrozená suma nadhodnotí, aby bola misia v každom prípade aspoň trochu úspešná, pretože sa čosi z peňazí podarilo ubrániť pred neúprosnými európskymi pravidlami.
Na pozadí si povinnú jazdu odkrúti aj opozícia, ktorá predtým pravdepodobne robila to isté, ale teraz kritizuje vládu za nečinnosť a neschopnosť a prorokuje, že sa už eurofondy zachrániť nepodarí.
Dialo sa to tak zatiaľ vždy. Výnimkou nebola žiadna vláda. K zodpovednosti za premrhanú príležitosť modernizovať krajinu vďaka miliardám z EÚ sa zatiaľ neprihlásil nikto. Úspech má ale veľa majiteľov.
Keď sa v programovom období 2014 až 2020 navzdory predpokladom podarilo vyčerpať eurofondový balík do eura, išlo o manažérsky kumšt minimálne troch ministrov. Lenže práve to, čo sa považuje za úspech, je v skutočnosti dôvodom neefektívneho čerpania. Keď sa všetci sústredia na rýchlosť čerpania, zabúda sa na to podstatné – výsledky.
Výsledky chýbajú
Podľa európskych zmlúv je hlavným cieľom Politiky súdržnosti, teda eurofondov, znížiť hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi a pomôcť tým najzaostávajúcejším.
Aké sú výsledky na Slovensku? Znižovanie regionálnych disparít do programového vyhlásenia napísali všetky vlády od roku 1993, no skutočnosť je taká, že Západ a východ Slovenska sú stále dva rozdielne svety.
V Politike súdržnosti je stále kľúčovým ukazovateľom regionálneho rozvoja HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Podľa údajov Eurostatu je v ňom nad európskym priemerom len Bratislavský kraj, keď na obyvateľa vyprodukuje 146 percent priemeru európskeho HDP.
Ostatné regióny sú pod 65 percentami, pričom Východné Slovensko (Eurostat ich meria na úroveň NUTS II), je na úrovni 50 percent. No čo je ešte horšie, v čase sa životnou úrovňou nielenže nepribližuje priemeru EÚ ale, naopak, je od neho čoraz ďalej. To však platí pre všetky slovenské regióny.
Zaostávanie je dobre vidieť aj pri porovnaní s okolitými krajinami. Uteká nám Poľsko, Česko aj Maďarsko. Slabší ekonomický výkon ako na Východnom Slovensku Eurostat nameral len v maďarskom regióne Észak-Alföld. A ostatné časti – s výnimkou Bratislavy – patria takisto v regióne medzi najviac zaostávajúce.
Tento ukazovateľ má svoje limity, no rovnakou rečou hovoria aj ďalšie metriky: nezamestnanosť, stredná dĺžka života, príjmové nerovnosti, či produktivita práce. Čísla na oboch koncoch krajiny sú výrazne iné.
Ak by aj to pre niekoho bolo príliš skresľujúce, stačí sa opýtať ľudí. Iba tretina Slovákov a Sloveniek pociťuje vplyv EÚ na znižovanie regionálnych rozdielov. S kvalitou života sú ľudia výrazne spokojnejší v bratislavskom kraji ako v košickom.
Polovica ľudí necíti žiadny prínos eurofondov v ich živote. Ak to niekoho prekvapuje, stačí si spraviť test na sebe: počul som už o nejakom dobrom eurofondovom projekte? Pomohol mi alebo môjmu regiónu?
Keby ste sa opýtali ľubovoľne vytipovanej vzorky Slovákov na prospešné projekty financované z eurofondov, bude s výnimkou nedokončených diaľnic zrejme najčastejšou odpoveďou iba ticho.
Veľa k tomu nevedia povedať ani slovenské úrady. Od roku 2004 sa z Politiky súdržnosti zaplatili u nás desiatky tisíc projektov. Hlavný vládny web pre eurofondy na mape Slovenska „úspešných“ projektov našiel zopár desiatok. Nepomáhajú ani stovky tisíc eur na povinnú propagáciu eurofondových projektov a programov, no účinnosť tejto komunikácie je na samostatnú debatu.
Od vstupu do EÚ pritom na Slovensko z európskych fondov pritieklo viac ako 30 miliárd eur, ďalších zhruba 20 miliárd je na ceste. Len v dvoch východoslovenských krajoch sa z nich preinvestovalo osem miliárd.
Eurofondy nie sú zázračným liekom na vyrovnanie životnej úrovne naprieč regiónmi. Majú na nohách stále veľa Ďalších železných gúľ: od chaosu vo financovaní a kompetenciách samospráv po pozemkové úpravy.
No keďže ide takmer o jediný zdroj verejných investícií, bez ich zmysluplného využitia sa slovenské regióny z miesta pohnú iba ťažko.
Čo s tým?
Súčasťou každoročného záchranného rituálu je aj hľadanie návodu, ako problém – väčšinou tempo a nie efektivitu čerpania – už konečne vyriešiť. Expertné diskusné stoly o vylepšení využívania eurofondov na Slovensku sa už dajú počítať na stovky.
Ich výsledkom je vždy nový dokument, ktorý pomenuje hlavné rozvojové bariéry, administratívne prekážky v implementácii fondov a navrhne niekoľko opatrení, ktoré ich majú odstrániť. Často sa v nich objavia rôzne inovácie, no väčšinou sa obsah analýz opakuje.
Vždy sa dočítame, že Slovensko nevyhnutne potrebuje národnú investičnú stratégiu, ktorá raz a navždy určí kľúčové rozvojové oblasti. Pripomenieme si, že eurofondy majú byť len doplnkovým zdrojom a teda ak má mať stratégia šancu na úspech, treba už konečne na ňu naviazať aj vlastné peniaze. Z eurofondov potom treba odstrániť rezortizmus, byrokraciu a zložité verejné súťaže.
Keďže sme sa začali upínať na šťastný eurofondový príbeh v Poľsku, v ostatných rokoch sa mantrou politikov a expertov stalo tvrdenie, že treba čo najviac eurofondov presunúť z ministerstiev do regiónov. Štát by mal len odkontrolovať, či ich využijú v súlade s politickými prioritami a cieľmi EÚ a okrem toho im len pomôcť s kvalitou úradníkov a prípravy projektov.
Keď si nedávno nemecká vláda robila vlastnú analýzu fungovania Politiky súdržnosti, prišla na jeden paradox: eurofondy pomáhajú najviac v najbohatších regiónoch a najmenšie merateľné prínosy vidieť v tých najchudobnejších. Dôvodom je kvalita verejných inštitúcií. V zaostávajúcich regiónoch je tradične a pochopiteľne nižšia.
Ide ale v zásade o diskusné zborníky prianí, ktoré sa málokedy naplnia a za rok alebo dva sa píšu nanovo. Niektoré pozitívne zmeny sa ale dostali do Programu Slovensko, cez ktorý pôjdu európske peniaze do projektov v rokoch 2021 až 2027.
Čo sa deje v regiónoch
Tou najdôležitejšou je skúšobná decentralizácia. Účastníci z územia sa spolu učia, ako na jeho rozvoj využijú peniaze (konkrétne 2,3 z vyše 12 miliardového eurofondového balíka), ktoré im z fondov EÚ vyčlenil štát. Na úrovni krajov a vybraných mestských území sa vytvorili nové štruktúry so zapojením všetkých dôležitých regionálnych aktérov. Tí sa učia spolupracovať a strategicky myslieť nad rozvojom ich regiónu pri príprave integrovaných územných plánov.
Od sektorového prístupu, ktorý z podstaty veci nemohol účinne riešiť rozvojové bariéry jednotlivých regiónov, sa prvýkrát prechádza k územnému princípu. Je to pilotný projekt, ktorý si zatiaľ prechádza nemalými pôrodnými bolesťami: niektorí účastníci majú pocit, že rozloženie síl pri rozhodovaní o projektoch nie je rovnomerné a zatiaľ mu nepomáha tiež to, že ani na prahu piateho roku programového obdobia cez tento nástroj nevznikol ani jeden projekt.
V niektorých samosprávach cítiť, že sa stále s novým systémom úplne nezžili. Ak nechceme na konci rokov znova odpočítavať dni do hroziaceho prepadnutia eurofondov, štáty by si mal dať záležať, aby bolo vo všetkých kútoch krajiny jasné, čo sú to integrované projekty a prečo treba tomuto prístupu dôverovať – teda ak mu úprimne dôverujú aj na ministerstvách.
Ak z toho bude úspešný príbeh, môže sa na ňom postaviť regionálna politika Slovenska. Ale ak to už nevyjde ani teraz, nemôže sa viac nikto čudovať, keď nad eurofondami v regiónoch definitívne zlomia palicu.
