Keď Komisia predstavila výsledky strategického dialógu, na chvíľu v európskom agropotravinárstve opadlo napätie z jarných protestov. Čím viac času ale mali farmári na čítanie výsledného textu, tým rýchlejšie opadala eufória zo spolupráce všetkých dôležitých v sektore. Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora. Tohtotýždňové vydanie […]
Menej ako 1 min. min.
Keď Komisia predstavila výsledky strategického dialógu, na chvíľu v európskom agropotravinárstve opadlo napätie z jarných protestov. Čím viac času ale mali farmári na čítanie výsledného textu, tým rýchlejšie opadala eufória zo spolupráce všetkých dôležitých v sektore.
Poľno Brief je pravidelným komentovaným súhrnom vybraných správ, štatistík a udalostí z európskeho a zo slovenského agropotravinárskeho sektora.
Tohtotýždňové vydanie bude trochu iné, pretože v ňom namiesto uplynulých udalostí budeme predpovedať najbližšiu budúcnosť.
Tento text je súhrnom najdôležitejších očakávaných udalostí v európskom poľnohospodárstve v roku 2025.
Začneme ale predsa len nedávnou minulosťou, ktorá bude určovať podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. To nám zároveň pomôže obraznejšie vysvetliť, koľko etáp a prekážok je na ceste od zámeru ku konečnému výsledku v európskom legislatívnom procese.
Najprv boli jarné protesty európskych farmárov, ktorým sa zdá, že ich Únia pri tvorbe poľnohospodárskych politík dostatočne nepočúva.
Šéfka eurokomisie ich výhrady uznala, urobila nemálo ústupkov, no najviac sa nažila nakresliť hrubú čiaru za tým, čo bolo a otvoriť v poľnohospodárstve novú kapitolu.
Dala dokopy tridsiatku odborníkov zo sektora, ktorí v rámci letného „strategického dialógu“ pripravili sto strán odporúčaní, ako opraviť európsky agrosektor.
Tie položia základ úplne novej Vízie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Nový eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen ju má predstaviť do sto dní od nástupu do funkcie, čo vychádza zhruba na marec.
Až tento dokument bude východiskom pre ďalšiu reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2027. Novým dotačným pravidlám ale zatiaľ dá „len“ obsah, farmárov a spracovateľov budú možno ešte viac zaujímať čísla. Aký bude zhruba rozpočet novej agropolitiky sa dozvieme niekedy v druhej polovici roka, kedy Európska komisia predstaví návrh Viacročného finančného rámca, teda rozpočtu EÚ na ďalších sedem rokov.
Až v tomto momente začnú najtvrdšie vyjednávania. Najskôr na podobe rozpočtu, čo zvykne trvať aj niekoľko rokov a potom aj na nových agrodotačných pravidlách.
Ich jediný zaručený výsledok bude, že s nimi nebude nikto spokojný a hlavne nie poľnohospodári.
Aj preto si od začiatku von der Leyen dáva oveľa viac záležať na procese ako na obsahu. To, že sa EÚ púšťa do prípravy novej Vízie iba štyri roky po tom, čo eurokomisia predstavila stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Frok Strategy) má dve vysvetlenia: šéfka Komisie chce, aby farmári na stratégiu čo najskôr zabudli a aby odteraz mali väčší vplyv na tvorbu nových predpisov a politík – alebo minimálne mali aspoň pocit, že to tak je.
Preto vznikol strategický dialóg a rovnako je to dôvod, prečo Hansen ešte v decembri oznámil vznik novej Európskej rady pre poľnohospodárstvo a potraviny, ktorá má radiť Komisii s novou víziou. Má to šancu na úspech? Upokojí to farmárov?
Keď Komisia predstavila výsledky strategického dialógu, na chvíľu v európskom agropotravinárstve zavládla eufória z vydarenej spolupráce všetkých dôležitých v sektore. Udalosť sa rozniesla aj do ostatných odvetví a rovnaký model spolupráce sa eurokomisia rozhodla zopakovať napríklad pri tlmení zlej nálady v automobilovom priemysle.
Čím viac času ale mali ostatní poľnohospodári na čítanie výsledného textu a premýšľanie, tým rýchlejšie sa dobrá atmosféra ochladzovala. Takto ho dnes vidí šéf najväčšej agrokomory u nás (SPPK) Andrej Gajdoš:
„O tejto stratégii sa diskutovalo za zatvorenými dverami systémom ´o nás bez nás´. O možných zmenách sme sa dozvedeli na veľkom poľnohospodárskom kongrese v Bukurešti, ktorý sa konal začiatkom jesene. Zúčastnení poľnohospodári boli mimoriadne pobúrení. My sme veľmi dôrazne tento návrh odmietli,“ hovorí pre Poľnoinfo.
Je jasné, že uspokojiť predstavy 27 rôznych agrosektorov, ochranárov, spotrebiteľov, výrobcov pesticídov, vedcov či ľudí z vidieka – množiny účastníkov s nekonečným množstvo protichodných záujmov a potrieb – je vopred nesplniteľná misia.
Komisia sa ale k tomu chce priblížiť aspoň tým, že si všetkých vypočuje. To je v štáte, kde sa pri väčšine zákonov radšej straší obrovskými hospodárskymi škodami, ako by mali prejsť normálnym pripomienkovaním, už celkom zabudnutý prístup. Márne by sme sa tiež snažili rozpomenúť, kto a kedy mal naposledy nejakú víziu smerovania nášho agrosektora.
Tri kľúčové otázky vízie:
Aký bude osud Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve. Stratégia Z farmy na stôl kládla pred farmárov nové ciele: zníženie pesticídov a hnojív, zlepšenie životných podmienok zvierat, ochrana biodiverzity, znižovanie emisií a podobne. Hansen sľúbil vernosť zelenej dohode, no je otázne, ako to bude vyzerať v praxi.
Na základe ústupkov eurokomisie po protestoch a odporúčaniach strategického dialógu sa dá ale očakávať, že akékoľvek ekologické požiadavky už nebudú podmienkou čerpania agrodotácií ale budú zaplatené špeciálnymi peniazmi z nových fondov.
Čo bude s priamymi platbami. Experti eurokomisii systém dotácií vyplácaných na plochu úplne prekopať. Finančná podpora by sa podľa nich mala cielenejšie presmerovať k tým, ktorí ju potrebujú najviac a ktorí sú produkujú. Treba čakať, že sa opäť otvoria staronové krivdy medzi malými a veľkými farmami, ktoré už dlhé roky sektor unavujú, no zrejme sa im nedá vyhnúť.
Ako zvýšiť poľnohospodárom marže. Poľnohospodári by sa mali pripraviť, že ich EÚ bude viac tlačiť do spolupráce. To je zatiaľ jej hlavný recept, ako posilniť postavenie farmárov v potravinovom reťazci, čo bola jedna z hlavných požiadaviek jarných protestov. Zjednodušene povedané, poľnohospodári chcú lepšie podmienky a ceny v predaji ich produkcie obchodom. Komisia koncom roka navrhla prvé zmeny, ako im v tom pomôcť, no treba očakávať, že to je len začiatok. Už teraz je jasné, že bude klásť dôraz na to, aby sa farmy zlučovali. Keby sa niekto pýtal, prečo je to také dôležité, stačí sa opýtať slovenských zeleninárov alebo ovocinárov.
Čo ďalej s Ukrajinou
Európska únia bude musieť nanovo nastaviť obchod s Ukrajinou v oblasti poľnohospodárskych komodít. Po vypuknutí Ruskej agresie EÚ v roku 2022 zaviedla takzvané Autonómne obchodné opatrenia (ATM), ktorých cieľom podporiť ukrajinskú ekonomiku odstránením ciel na vybranú poľnohospodársku produkciu.
Niektoré členské štáty EÚ začali pociťovať dopad lacného ukrajinského importu na svoje trhy a tak sa v režime ATM robilo veľa výnimiek a niektoré krajiny, vrátane Slovenska zaviedli jednostranné opatrenia na ukrajinské produkty.
Komisia vlani oznámila, že tento rok ich platnosť nepredĺži. Tá skončí v júni a tak sa dovtedy EÚ musí dohodnúť na novom obchodnom režime s napadnutou krajinou. Rokovania ešte nezačali, čo znervózňuje ukrajinský agrosektor. Obnovenie predvojnových colných kvót by podľa neho tamojším farmárom priniesol trojmiliardový výpadok v príjmoch.
Tak ako celý obchod aj rokovania s Kyjevom bude viesť Komisia, no bude potrebovať následne súhlas členských krajín. Ich lídri sa dohodli, že ATM nahradia upravené limity v dohode o voľnom obchode (DCFTA)
Do budúcej podoby obchodu ako obyčajne zasiahne politika. Poľsko, ktoré do júna predsedá Rade EÚ má na máj naplánované prezidentské voľby. Očakáva sa, že vláda počas kampane nebude tlačiť na liberalizáciu obchodu s Ukrajinou, skôr naopak. Ň
Ďalšie témy
Animal welfare. Zvieratá majú prvýkrát svojho vlastného eurokomisára. Je ním Maďar Oliver Várhelyi, ktorí dostal na starosť portfólio zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Várhelyi má dokončiť to, čo sľúbila, no nesplnila predošlá eurokomisia – revidovať legislatívu pre blahobyt hospodárskych zvierat. Ide o reguláciu klietkových chovov, prepravu či porážku zvierat.
Sociálna kondicionalita. Nový rok, nové povinnosti. Týmto rokom začína platiť jedna z noviniek poľnohospodárskej politiky – sociálna kondicionalita. Ide ďalšie požiadavky, ktoré musia splniť farmy, ak chcú čerpať európske peniaze. Týkajú sa dodržiavania pracovných práv, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zatiaľ je okolo nových pravidiel ticho, no treba sa pripraviť novú vlnu nespokojnosti akonáhle farmárom pristanú na stoloch nové lajstrá a do ich dvorov zavítajú prvé kontroly z Národného inšpektorátu práce.
