
Dom MS v Liptovskom Mikuláši sa už viac rokov venuje aj výstavnej činnosti. Má na to všetky predpoklady vo svojich priestoroch. Má pomerne rozsiahlu výstavnú sálu, kde môžu vystavovať umelci svoje diela. V minulosti uprednostňovali domácich amatérskych, ale aj profesionálnych umelcov. Uskutočnili sa tu tematické výstavy k rôznym udalostiam a osobnostiam. Tohto roku sa pracovníci Domu MS rozhodli, že svoje priestory poskytnú aj umelcom z iných regiónov. Od slov nebýva ďaleko k činom. A tak sa 7. mája 2025 uskutočnila vernisáž výstavy výtvarníka, básnika a publicistu Miroslava Bartoša z blízkeho regiónu z Turca.
Miroslav Bartoš sa narodil 18.9.1949 v Ružomberku. Básnik, výtvarník, esejista, múzejník, pedagóg, študoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi a absolvoval štúdium na FF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Pracoval ako redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve v Košiciach, bol vedúcim výtvarných zbierok Literárno-múzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine a potom dlhé roky pôsobil ako stredoškolský profesor na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach, kde žije a pracuje. Externe pracuje v tunajšej Galérii Mikuláša Galandu. Publikuje v regionálnej tlači i v literárnych časopisoch. Je členom umeleckých spolkov, svoju výtvarnú tvorbu vystavoval na individuálnych i kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí. Je členom Spolku slovenských spisovateľov, vydal deväť básnických kníh a dve knihy lyrických próz a esejí.
Veľká sála v Dome MS sa zaplnila takmer do posledného miestečka. Podujatie moderoval matičiar, básnik a výtvarník Štefan Packa. Na úvod však všetkých prítomných, ako aj vzácnych hostí, privítal riaditeľ Domu MS a zároveň podpredseda MS Marek Nemec, ktorý okrem iného povedal: „Som rád, že dvere nášho kultúrneho stánku sa otvorili aj pre výtvarníka, ktorý aj keď je rodák z Liptova žije, pôsobí a tvorí v Turci a ktorý možno svojou tvorbou obohatí naše poznanie a náš pohľad na výtvarné umenie. Veď Liptov a Turiec nie sú od seba až tak veľmi vzdialené a majú k sebe určite blízko ako mentalitou ľudí, tak aj umením, ktoré by nemalo rozdeľovať, ale naopak zbližovať naše srdcia.“ V programe vystúpili matičiarky Jela Hendlová a Kvetoslava Staroňová a vo svojich vstupoch priblížili Miroslava Bartoša ako výtvarníka. Štefan Packa vyspovedal výtvarníka, ktorý zaujímavo rozprával o svojej tvorbe. Nielen o obrazoch, ale aj o svojej poézii. Padla aj otázka o vzťahu Miroslava Bartoša k Matici slovenskej, v ktorej pár rokov pracoval. Odpovedal nasledovne: „Matica mala a bude mať svoje opodstatnenie. Práve v dnešnej dobe, keď zlievanie národných kultúr do unifikovanej európskej spoločnosti odporuje dejinnej skúsenosti, veď pestrofarebnosť kultúr sa rozvíjala v európskych regiónoch a posilňovala Európu. Každý národ si vytváral po stáročia svoje nástroje poznávania i formovanie života. Vzdať sa ich nie je možné ani rozumné! Matica slovenská je strážkyňou a podporovateľkou našej národnej kultúry.“ Potom Miroslav Bartoš so svojou dlhoročnou kolegyňou a priateľkou Slávkou Sudorovou zarecitovali pár veršov z jeho tvorby. Bola prečítaná aj jeho krátka esej o zmysle života. Nakoniec výtvarné dielo Miroslava Bartoša zhodnotil Štefan Packa slovami: „Bartoš krajinu zobrazuje a vníma ju v najrôznejších farebných odtieňoch a náladách meniacich sa s denným svetlom a ročným obdobím. V kresbách a akvarelových kompozíciách obdivujeme rytmus línií i harmóniu, dynamiku prítomnosti, ale i fascinujúce metamorfózy prírody. Bartošove poetické i výtvarné výpovede sú často veľmi osobné. Do niektorých obrazov, ktorých posolstvo chce posilniť, vkladá slovo. Takéto spojenie je príťažlivé pre milovníkov jeho výtvarnej tvorby i pre milovníkov umeleckého slova. Mnohé série kresieb, malieb a obrazobásní potvrdzujú, že nie je dôležité vidieť očami, ale predovšetkým srdcom.“ Pracovníci Domu MS v Liptovskom Mikuláši sa už zamýšľajú nad tým, čo bude po skončení výstavy Bartošových obrazov. V druhej polovici roka 2025 pripravujú novú výstavu z diel výtvarníčky Lívie Ballayovej, ktorá žije a tvorí na južnom Slovensku, ale svoju tvorbu venuje obľúbenej priehrade Liptovská Mara, ktorej päťdesiate výročie od začatia prevádzky si v tomto roku Liptáci pripomínajú a táto výstava si dôstojným spôsobom túto dejinnú udalosť pripomenie.
Peter VRLÍK
