Plynovod Sila Sibíri 2 by umožnil Rusku dostať plyn z polostrovu Jamal do Číny cez Mongolsko. Mongolská vláda však nezahrnula 2 594-kilometrový plynovod do svojich plánov na nasledujúce štyri roky, čo môže megaprojekt zastaviť. Čína sa tiež čoraz viac spolieha na zelené zdroje a dovoz LNG. Mongolská nová koaličná vláda hlasovala 16. augusta za svoj […]
Menej ako 1 min. min.
Plynovod Sila Sibíri 2 by umožnil Rusku dostať plyn z polostrovu Jamal do Číny cez Mongolsko. Mongolská vláda však nezahrnula 2 594-kilometrový plynovod do svojich plánov na nasledujúce štyri roky, čo môže megaprojekt zastaviť. Čína sa tiež čoraz viac spolieha na zelené zdroje a dovoz LNG.
Mongolská nová koaličná vláda hlasovala 16. augusta za svoj akčný plán na svoje štvorročné obdobie, do ktorého však nezahrnula nový plynovod cez svoje územie. Na ten sa spolieha Rusko pri presmerovaní svojich dodávok zemného plynu z európskych trhov do Číny.
Hoci energetický projekt stojí na dosiahnutí dohody medzi Pekingom a Moskvou, Mongolsko by sa muselo zapojiť do rokovaní o stavebných poplatkoch a poplatkoch za prepravu.
Rusko chce po rope dodávať aj plyn
Rusko je už v súčasnosti najväčším dodávateľom ropy do Číny. Po tom, čo západné krajiny uvalili prísne sankcie na ruskú ropu v reakcii na to, že Rusko vo februári 2022 vyslalo vojakov na Ukrajinu, Čína výrazne zintenzívnila nákup ruskej ropy a zvýšila svoj vplyv v Rusku.
Čína bola podľa portálu CREA v júli najväčším nákupcom ruských fosílnych palív, čo predstavuje 43 percent (6,2 miliardy eur) mesačných príjmov z exportu Ruska od piatich najväčších dovozcov. Ropa tvorila 63 percent (3,9 miliardy eur) čínskeho dovozu z Ruska.
Podľa ruského premiéra Michaila Mišustina Rusko v blízkej budúcnosti zaujme prvé miesto aj pri dodávkach zemného plynu. Zvýšiť dodávky zemného plynu do Číny mu však bráni nízka prepravná kapacita. Riešiť to mala čiastočne dostavba plynovodu Sila Sibíri 1, ktotá dosiahne svoju projektovanú kapacitu 38 miliárd kubických metrov (m3) v roku 2025, ale najmä nový plynovod Sila Sibíri 2, ktorý by umožnil Rusku ročne dovážať až 50 miliárd m3.
Ten je spoločným projektom China National Petroleum Corporation a Gazpromu. Jeho výstavba má trvať najmenej päť rokov a má do Číny priviesť plyn z obrovských zásob polostrova Jamal na západe Sibíri. Veľká časť týchto zásob bola pôvodne určená na predaj do Európskej únie, no v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu si Moskva hľadá nový trh v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom zemného plynu na svete.
Čína má obnoviteľné zdroje aj LNG
Čínsky premiér Li Qiang bol tento týždeň na oficiálnej návšteve Ruska. Obe krajiny sa dohodli na spoločnej výstavbe a zabezpečení stabilnej prevádzky čínsko-ruského ropovodu a plynovodu, ako aj na rozvíjaní projektov v oblasti skvapalňovania zemného plynu (LNG), skladovania energie, výrobu energie z vodíka alebo spoločnú výstavbu jadrových elektrární.
Napriek deklarovanej spolupráci Peking momentálne s Moskvou tvrdo vyjednáva o cenách a úrovniach dodávok. Vyjednávacia sila Moskvy sa v priebehu vojny na Ukrajine oslabila a zostáva otázne, či je Gazprom schopný upísať sa na takýto komplikovaný podnik.
Plynovod, ktorý by priviedol plyn do severnej Číny, je neistý aj preto, že čelí konkurencii zo strany obnoviteľných zdrojov, ktoré Čína rozvíja najrýchlejšie zo všetkých krajín na svete. Úlohu hrá aj širšia stratégia Pekingu vyhnúť sa prílišnej závislosti od ktoréhokoľvek jedného dovozcu. Čína si tiež svoju potrebu zemného plynu momentálne rieši aj dovozom LNG. Globálne trhy so skvapalneným zemným plynom (LNG) sa rozširujú a pravdepodobne budú schopné do 2030 uspokojovať zvýšený dopyt.
