Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v tomto roku zvýši o 0,2 percenta. V spoločnom jesennom výhľade to dnes uviedlo päť popredných nemeckých hospodárskych inštitútov. V jarnej prognóze predpovedali rast iba o 0,1 percenta. Kvôli expanzívnej fiškálnej politike vlády kancelára Friedricha Merza by podľa nich mohlo nemecké hospodárstvo v budúcom roku vzrásť o 1,3 a […]
Menej ako 1 min. min.
Hrubý domáci produkt (HDP) Nemecka sa v tomto roku zvýši o 0,2 percenta. V spoločnom jesennom výhľade to dnes uviedlo päť popredných nemeckých hospodárskych inštitútov.
V jarnej prognóze predpovedali rast iba o 0,1 percenta. Kvôli expanzívnej fiškálnej politike vlády kancelára Friedricha Merza by podľa nich mohlo nemecké hospodárstvo v budúcom roku vzrásť o 1,3 a v nasledujúcom o 1,4 percenta.
„Nemecké hospodárstvo stojí naďalej na hlinených nohách,“ uviedla hlavná ekonómka DIW Geraldine Danyová-Knedliková. „V nadchádzajúcich dvoch rokoch sa síce citeľne zotaví, vzhľadom na pretrvávajúce štrukturálne slabiny však táto dynamika nebude mať dlhé trvanie,“ dodala.
Strany Merzovej vlády – konzervatívnej únie CDU/CSU a sociálnej demokracie (SPD) – sa už v marci dohodli na vzniku osobitných fondov na obranné výdavky a na investície do infraštruktúry, ktoré budú financované z pôžičiek. Nemecko plánuje do roku 2029 postupne zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP, už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta HDP.
Vo fonde na infraštruktúrne investície bude 500 miliárd eur. Peniaze z neho majú putovať na opravu ciest, železníc, mostov a energetickej sústavy, ale napríklad aj do škôl, škôlok a nemocníc. Pätina by mala byť investovaná do klimatických opatrení, ďalšiu pätinu majú dostať jednotlivé spolkové krajiny.
Zo zvláštnych fondov vyjdú podľa pätice inštitútov impulzy, ktoré sa v nemeckej ekonomike prejavia, ale za dlhšiu dobu, než s akou počíta rozpočet. „Pôžičky slúžia tiež na to, aby sa (vláda) vyhla konsolidácii, ktorá by pritom bola potrebná,“ stojí v správe ekonomických odborníkov.
Expanzívna fiškálna politika podľa inštitútov síce podporí hospodárske zotavenie, „štrukturálne problémy sa ale budú len kašírovať“, pretože potrebné reformy na posilnenie hospodárskej pozície Nemecka nie sú v dohľade. Hospodárstvo podľa ekonómov brzdí a naďalej budú brzdiť ceny energií, ktoré sú v medzinárodnom porovnaní v Nemecku vysoké, ďalej vysoké jednotkové náklady práce, nedostatok kvalifikovaných pracovných síl a klesajúca konkurencieschopnosť.
Oživenie v nasledujúcich rokoch čaká podľa výhľadu predovšetkým sektor služieb, zatiaľ čo v spracovateľskom priemysle sa prejaví len mierne. Dôvodom je naďalej klesajúci dopyt po nemeckom tovare v zahraničí, za čo môžu okrem klesajúcej konkurencieschopnosti aj vyššie clá. Export tak nebude hospodársky rast poháňať tak silne ako v minulosti.
S oživením nemeckého hospodárstva by sa mohla zlepšiť situácia aj na trhu práce. Podľa inštitútov to spolu s rastúcimi reálnymi príjmami podporí súkromnú spotrebu. „Spotrebiteľské ceny vzrastú v sledovanom období predbežne o zhruba dve percentá,“ uviedli inštitúty.
„Celkovo je hospodársky vývoj v Nemecku vystavený značným rizikám,“ uviedli na záver svojho výhľadu inštitúty. Počítajú medzi ne obchodný spor Európskej únie so Spojenými štátmi, ktorý má podľa nich „veľký potenciál eskalovať“. „Nemecko stojí v hospodárskej politike na rázcestí,“ dodali ekonómovia z piatich ústavov.
Nemecké hospodárske inštitúty vydávajú svoju spoločnú prognózu dvakrát ročne, vždy na jar a na jeseň. Spolupracuje na nej Nemecký inštitút pre výskum hospodárstva (DIW), Inštitút Ifo, Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo, Leibnizov inštitút pre hospodársky výskum z Halle a RWI-Leibnizov inštitút pre hospodársky výskum.
