Novým generálnym tajomníkom NATO bude Mark Rutte, do funkcie nastúpi na jeseň

Dlhoročný holandský premiér Mark Rutte sa stane generálnym tajomníkom Aliancie 1. októbra 2024. Na ceste k funkcii čelil viacerým prekážkam a donedávna mu chýbal aj súhlas Slovenska. Vedenie NATO prevezme v kľúčovom období.

Novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie bude doterajší holandský premiér Mark Rutte. Rozhodli o tom v stredu členské krajiny NATO. Rutteho vymenovanie sa stalo formalitou po tom, ako jeho jediný súper, rumunský prezident Klaus Iohannis, z boja o post odstúpil, keďže sa mu nepodarilo získať dostatočnú podporu.

„Severoatlantická rada sa rozhodla vymenovať holandského premiéra Marka Rutteho za generálneho tajomníka NATO, ktorý nahradí Jensa Stoltenberga. Rutte sa ujme funkcie 1. októbra 2024, keď sa po desiatich rokoch na čele NATO skončí funkčné obdobie Stoltenberga,“ uviedla vo vyhlásení Aliancia.

„Srdečne vítam rozhodnutie spojencov NATO zvoliť Marka Rutteho ako môjho nástupcu. Mark je skutočný transatlantický politik a silný líder, ktorý vie nachádzať konsenzus. Prajem mu veľa úspechov pri ďalšom posilňovaní Aliancie. Viem, že nechávam NATO v dobrých rukách,“ uviedol Stoltenberg v reakcii na Rutteho zvolenie.

Americký prezident Joe Biden nového generálneho tajomníka NATO oficiálne privíta na summite Aliancie vo Washingtone 9. až 11. júla.

Rutte, ktorý po takmer 14 rokoch na poste predsedu vlády avizoval odchod z holandskej politiky, prevezme vedenie NATO v kľúčovom období. Ako šéf Aliancie sa bude musieť popasovať s dôsledkami ruskej vojny na Ukrajine a potenciálne aj návratom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov, konštatovala agentúra AFP.

Cesta k zvoleniu

Rutte čelil viacerým prekážkam v snahe stať sa budúcim generálnym tajomníkom NATO. Dlho mu chýbala podpora štyroch štátov Aliancie – Turecka, Maďarska, Slovenska a Rumunska.

Slovensko svoju podporu novému tajomníkovi oznámilo až 18. júna po skončení mimoriadneho zasadnutia Európskej rady. Svoj súhlas podmienilo zabezpečením svojej protivzdušnej obrany.  Tá mu chýba po odovzdaní predošlých systémov protivzdušnej obrany Ukrajine a po tom, ako spojenci z NATO – Holanďania a Taliani – stiahli zo Slovenska svoje dočasne poskytnuté systémy.

Súbežne so Slovenskom odstúpilo od nesúhlasného postoja aj Maďarsko. Čakalo sa tak na Rumunsko, ktoré malo až do poslednej chvíle svojho vlastného kandidáta, prezidenta Klausa Iohannisa.

Ten ešte v marci oznámil, že sa bude uchádzať o funkciu šéfa NATO, pretože štáty východnej Európy podľa neho potrebujú lepšie zastúpenie na vedúcich pozíciách v euroatlantických štruktúrach. Napokon však odstúpil, vďaka čomu Rutte ostal jediným oficiálnym uchádzačom o funkciu.