Jensen Huang, výkonný riaditeľ spoločnosti Nvidia, v exkluzívnom rozhovore pre TIME Magazine vyhlásil, že umelá inteligencia (AI) má potenciál transformovať svetovú ekonomiku tak dramaticky, že globálny hrubý domáci produkt (HDP) by sa mohol zvýšiť z približne 100 biliónov dolárov na 500 biliónov dolárov. Tento odvážny odhad prichádza v čase, keď Nvidia dosiahla historické maximum s […]
Menej ako 1 min. min.
Jensen Huang, výkonný riaditeľ spoločnosti Nvidia, v exkluzívnom rozhovore pre TIME Magazine vyhlásil, že umelá inteligencia (AI) má potenciál transformovať svetovú ekonomiku tak dramaticky, že globálny hrubý domáci produkt (HDP) by sa mohol zvýšiť z približne 100 biliónov dolárov na 500 biliónov dolárov. Tento odvážny odhad prichádza v čase, keď Nvidia dosiahla historické maximum s trhovou kapitalizáciou presahujúcou 5 biliónov dolárov a jej čipy sa stali jadrom AI revolúcie. Huangovo vyhlásenie, ktoré ho vystrelilo na titulnú stranu TIME ako jedného z „Architektov AI“ – osôb roka 2025 – vyvoláva debaty medzi ekonómami, ktorí ho považujú za príliš optimistický, no zároveň podčiarkuje, ako AI formuje trhy, geopolitiku a vládne politiky po celom svete.
Huangova vízia: AI ako multiplikátor prosperity
„Existuje presvedčenie, že svetové HDP je nejako obmedzené na 100 biliónov dolárov. AI to zmení – z 100 biliónov sa stane 500 biliónov,“ uviedol Huang v rozhovore pre TIME, kde bol označený ako kľúčová postava AI éry. Podľa neho AI nebude nahradením ľudského vedomia, ale jeho augmentáciou, podobne ako elektrické motory v priemyselnej revolúcii nahradili manuálnu prácu a zvýšili produktivitu. „Každý priemysel to potrebuje, každá spoločnosť ho použije a každá krajina ho musí budovať. Je to najvýznamnejšia technológia našej doby,“ dodal.
Huang argumentuje, že ľudská inteligencia prispieva približne 50-65 percentami k globálnemu HDP, čo predstavuje okolo 50 biliónov dolárov. AI, škálovaná cez strojové učenie v každom sektore – od zdravotníctva cez výrobu až po financie – by toto číslo mohlo znásobiť. Nvidia, s objednávkami na AI čipy v hodnote 500 miliárd dolárov vrátane siedmich superpočítačov pre americkú vládu, je v epicentre tohto posunu. Firma oznámila investície do AI infraštruktúry vo výške 500 miliárd dolárov na nasledujúce štyri roky, čo by mohlo vytvoriť milióny pracovných miest a poháňať rast HDP.
Na sociálnych sieťach, ako X, vyvolalo Huangovo vyhlásenie vlnu reakcií. „Jensen Huang hovorí, že AI môže 5x globálnu ekonomiku – ale mnohí ekonómovia to považujú za príliš optimistické,“ komentoval používateľ @blackpegasusii, odkazujúc na riziká ako strata pracovných miest. Iní, ako @The_AI_Investor, chvália Huanga ako „osobu roka podľa FT“, zdôrazňujúc jeho úlohu v podpore americkej ekonomiky.
Nvidia čipy: Motor AI boomu
Nvidia sa stala najhodnotnejšou spoločnosťou sveta vďaka svojim GPU čipom, ktoré poháňajú takmer všetky pokročilé AI modely. Od ChatGPT v roku 2022 sa akcie firmy znásobili dvanásťkrát, čo prispelo k rastu S&P 500 a podporilo americkú ekonomiku o desiatky miliárd dolárov prostredníctvom stavby dátových centier. Huang, s osobným majetkom presahujúcim 160 miliárd dolárov, sa stal symbolom tejto éry – Financial Times ho nedávno vyhlásil za Osobu roka 2025 za vedenie masívneho AI boomu, ktorý preformuloval globálne trhy.
Čipy ako H100, H200 či nadchádzajúci Blackwell sú kľúčové pre tréning veľkých jazykových modelov a generatívnu AI. Nvidia oznámila partnerstvá s gigantmi ako Microsoft a Oracle na stavbu superpočítačov, čo posilňuje jej monopolnú pozíciu. Avšak, ako varuje Huang, „ak AI nepoužijete, stratíte prácu pred niekým, kto ju použije“ – výzva, ktorá núti firmy investovať do transformácie.
Geopolitická súťaž: USA vs. Čína o AI dominanciu
AI nie je len ekonomickou príležitosťou, ale aj geopolitickou zbraňou. Nvidia sa ocitla v centre súboja medzi USA a Čínou, kde ide o stovky miliárd dolárov v infraštruktúre, čipoch a reguláciách. Prezident Donald Trump nedávno schválil predaj pokročilých H200 čipov do Číny pre „schválených zákazníkov“, s podmienkou, že USA dostane 25 percent z príjmov – obrat oproti Bidenovej ére, ktorá zakázala exporty kvôli národnej bezpečnosti.
Tento krok, za ktorý lobboval sám Huang, vyvolal kontroverzie. Senátorka Elizabeth Warren ho označila za „predaj národnej bezpečnosti“, varujúc, že čipy posilnia čínsku armádu a dohľad. Analytik George Chen z The Asia Group dodáva, že H200 výrazne prekonáva čínske čipy, čo by mohlo zmenšiť americkú prevahu v AI compute z 10-násobnej na 5-násobnú. Čína medzitým rozvíja domáce alternatívy a zakazuje dovoz starších Nvidia čipov, čo núti Pekin investovať miliardy do vlastnej AI infraštruktúry.
USA reagujú masívnymi investíciami: Trumpova administratíva oznámila iniciatívu Stargate v hodnote 500 miliárd dolárov na stavbu dátových centier pre OpenAI modely. Huang sa stretáva s lídrami vrátane Trumpa, aby zabezpečil, že Amerika zostane lídrom. Experti ako Chris Miller z Tufts University varujú, že ak Čína dobehne, ovplyvní to nielen ekonomiku, ale aj geopolitiku – od vojenských aplikácií po globálny vplyv.
Riziká a budúcnosť: Od bubliny k realite?
Kritici, vrátane ekonómov, spochybňujú Huangov HDP odhad ako nerealistický, poukazujúc na riziká ako energetická spotreba AI (rovnocenná celej krajine) či stratu pracovných miest. Nvidia čelí antitrustovým vyšetrovaniam a dodávateľským reťazcom ohrozeným geopolitikou. Napriek tomu Huang odmieta „AI bublinu“: „Toto je o reálnej produktivite, nie špekuláciách.“
Rok 2025 bol pre AI rokom prelomov – od TIME Person of the Year po FT Osobu roka pre Huanga. Ako píše TIME: „AI premenila prítomnosť a presahuje možné.“ Či sa 500-biliónový HDP stane realitou, závisí od regulácií, investícií a globálnej spolupráce. Jedno je isté: Nvidia a Huang stoja v centre zmeny, ktorá definuje 21. storočie.
Príspevok Nvidia a transformácia ekonomiky cez AI je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.
