O 90 percent menej emisií do 2040: Podľa Smeru nerealistické, podľa progresívcov tým Slovensko ušetrí

Slovensko týmto cieľom ušetrí na dovoze fosílnych palív, tvrdí PS. Podľa Smeru to povedie k vzostupu antisystémových strán. Zelené ciele nesmú ísť na úkor našej  konkurencieschopnosti, hovorí KDH. SaS by cieľ podporila, ak by existovala analýza nákladov a prínosov.

Ak si Únia nestanoví pre rok 2040 ambiciózny cieľ zníženia emisií, hrozí, že štáty odsunú veľké investície do rozbehu bezuhlíkových technológií, ako je vodík či pohlcovanie uhlíka až na roky 2041 až 2050, vystríha Európska komisia. To môže ohroziť dosiahnutie nulových emisií do polovice storočia.

Či sa nové európske inštitúcie priklonia po eurovoľbách k ambicióznym klimacieľom, je otázne. Prieskumy ukazujú, že ľudia stále radia zmenu klímy medzi päť najpálčivejších problémov, ktorým Európa čelí. Rovnakú alebo väčšiu váhu však pripisujú aj prisťahovalectvu, medzinárodným konfliktom, rastúcim cenám energií a životných nákladov.

Na sile získavajú strany, ktoré sú proti razantným klimatickým opatreniam, a očakáva sa, že vo voľbách do Európskeho parlamentu zabodujú. Nasledovať bude namiesto nových ambícií pravdepodobne skôr útlm v klimatickej agende.

Európska komisia, o ktorej bude hlasovať nový europarlament, predstaví návrhy na ďalšie smerovanie EÚ v rokoch 2024 až 2029. Tie sú podľa vedcov rozhodujúce pre globálny boj proti zmene klímy. Tvrdia, že obmedzenie otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli maximum najneskôr do roku 2025 a do roku 2030 sa znížili o 43 percent.

Nasledujúcich päť rokov však bude kľúčových aj pre Úniu – členské štáty musia celkovo znížiť emisie o 55 percent do roku 2030, aby ich následne do roku 2050 znížili na nulu. To znamená, že v polovici storočia vypustia len toľko emisií skleníkových plynov, koľko dokážu zachytiť. Medzitým je však dvadsať rokov, a preto nový europarlament aj Komisiu čaká diskusia, ako by mal vyzerať čiastočný cieľ do roku 2040.

Európska komisia vo februári ako jeden zo svojich posledných krokov navrhla, aby do tohto termínu znížili európske štáty emisie až o 90 percent v porovnaní s rokom 1990. Podľa vedúcej oddelenia pre adaptáciu a odolnosť Riaditeľstva Európskej komisie pre klímu Eleny Višnar Malinovskej by sme nemali návrh Komisie vnímať ako nový cieľ, ale len míľnik na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Tým, že Európa zníži väčšinu svojich emisií do roku 2040, sa podľa nej zamedzí situácii, aby sa náklady na zelenú transformáciu presunuli na mladšiu generáciu.

Kandidátov politických strán do eurovolieb sme sa spýtali, ako by hlasovali za čiastkový cieľ zníženia emisií do roku 2040 a prečo, a tiež sme sa pýtali, na čo by sa malo Slovensko sústrediť pri znižovaní emisií.

SMER: Cieľ 2040 škodlivý, znevýhodní európsky priemysel

Hoci chce strana SMER nižšie emisie, podporuje modernizáciu slovenského hospodárstva a nasadenie obnoviteľných zdrojov, je zároveň proti novému cieľu znižovania emisií.

„Tento cieľ pokladám v dnešnom kontexte za škodlivý, ktorý povedie k mobilizácií antisystémových strán. Európska komisia dodnes presvedčivo neukázala, ako budeme dosahovať ciele zníženia emisií do roku 2030 o 55 percent,“ uviedla pre EURACTIV Slovensko kandidátka strany do eurovolieb Monika Beňová.

Európska komisia podľa nej „vôbec nepochopila meniacu sa situáciu vo svete a slepo vydáva nové, nerealistické ciele, ktoré ostatné veľké ekonomiky, ako je Čína, India alebo Spojené štáty, ignorujú“.

Únia si musí uvedomiť, že neexistuje vo vákuu. „Pokiaľ budeme prijímať opatrenia, ktoré náš priemysel výrazne znevýhodnia oproti konkurentom mimo Európy, tak dosiahneme akurát tak spoločenské nepokoje, ako vidíme už dnes vo forme protestov farmárov po celej EÚ,“ zdôraznila.

Priemysel už dnes čelí zvýšeným nákladom pre prechod na nízkouhlíkové technológie a spotrebitelia zas vyšším cenám tovarov a služieb, čo ma má negatívny vplyv na celkový hospodársky rast. Slovensko pritom postupuje pri znižovaní emisií „pozitívnym smerom“. „Slovensko musí aj naďalej investovať do jadrovej energie, pretože podmienky na Slovensku nie sú rovnako priaznivé na obnoviteľné zdroje ako v iných krajinách,“ dodáva.

PS: Klimatické politiky musia brať ohľad na ľudí s nízkymi príjmami

Kandidát Progresívneho Slovenska Martin Hojsík by za navrhnutý cieľ hlasoval. Odvoláva sa na analýzu vplyvov tohto cieľa z dielne eurokomisie, podľa ktorej bude mať zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 len minimálny negatívny vplyv na HDP Únie do polovice storočia.

„Naopak, investície na splnenie emisného cieľa EÚ do roku 2040 by zabránili hospodárskym stratám súvisiacich s klímou v rokoch 2031 až 2050, čo je približne 2,4 bilióna eur. Na dovoze fosílnych palív by Únia ušetrila až 2,8 bilióna eur,“ tvrdí kandidát strany Martin Hojsík v odpovedi pre EURACTIV Slovensko.

Pri tvorbe klimatických politík je podľa neho potrebné citlivo pristupovať k ľuďom s nízkymi a stredne vysokými príjmami a tiež pomôcť podnikateľom – osobitne v sektoroch, v ktorých sú klimaticky šetrné technológie stále nákladné. „Rozvíjať musíme cenovo dostupnú verejnú dopravy a cyklodopravu a zlepšovať technológie bezemisných áut,“ pripomína Hojsík.

V energetike je potrebné odstrániť zbytočné administratívne, legislatívne a technické prekážky, ktoré bránia rozvoju zelených zdrojov energie.

Slovensko by malo pri znižovaní emisií v priemysle oveľa lepšie využívať prostriedky, ktoré má na tento účel k dispozícii, ako Plán obnovy, Modernizačný fond, Fond pre spravodlivú transformáciu a eurofondy. „Žiaduce je aj zvýšenie podielu príjmov Slovenska z predaja emisných povoleniek, ktoré budú využité na zelenú transformáciu hospodárstva,“ uzatvára.

SaS: Ciele musia byť podložené dátami a analýzami

Podľa Eugena Jurzycu, ktorý odpovedal na otázky EURACTIV Slovensko za stranu SaS, sa ukazuje, že politika, ktorá nie je založená na dátach a pravdivej komunikácii s voličom, nie je udržateľnou. Dôkazom sú podľa neho protesty poľnohospodárov, pokles popularity zelených strán aj chybné riešenia klimatickej zmeny, akými je podpora repky olejnej.

Požaduje, aby boli všetky ciele znižovania emisií vrátane cieľa do roku 2030 a jeho aktualizácie, ako aj cieľa do roku 2040 podložené dátami a ich analýzami. „To sa znova nedeje,“ konštatuje.

„Akceptujeme široký vedecký konsenzus, že treba bojovať proti klimatickej zmene, politicky sa snažíme o to, aby bolo znižovanie CO2 efektívne. Aktualizáciu cieľa by sme podporili, ak by k nej bola urobená poctivá cost-benefit analýza,“ zdôraznil.

KDH: Nerealistické ciele ohrozujú ekonomiku

KDH podporuje zelenú transformáciu našej ekonomiky a znižovanie emisií. Slovensko podľa kandidátky strany do eurovolieb Miriam Lexmann už teraz znižuje emisie rýchlejšie, ako sa očakávalo.

„Naše zelené ciele nesmú ísť na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a potravinovej bezpečnosti. Preto napríklad dlhodobo kritizujeme zákaz predaja áut so spaľovacím motorom a požadujeme jeho revíziu. Znižovanie emisií sa musí robiť v spolupráci s naším priemyslom a poľnohospodárskym sektorom, nie na ich úkor,“ uviedla v odpovedi pre EURACTIV Slovensko.

Bezpečnostnou hrozbou je podľa nej aj neprimeraná surovinová závislosť EÚ od nedemokratických režimov.

Ako ďalej hovorí, nerealistické zelené ciele predstavujú ekonomické ohrozenie, ak sú postavené na „progresívnej ideológii“. Namiesto toho by mali stáť na „racionálnej rovnováhe medzi ochranou životného prostredia  a ochranou našej hospodárskej konkurencieschopnosti, poľnohospodárstva a živobytia ľudí,“ tvrdí Lexmann.

Strany Hlas-SD a Republika na otázky redakcie neodpovedali.