Súčasťou najväčšieho mestského cintorína v Trenčíne pod Juhom je aj vojnový cintorín, na ktorom sú uložené telesné pozostatky viac ako šesťsto obetí 1. svetovej vojny. Časť tohto vojnového cintorína mesto na jar obnovilo a v pondelok 28. júla 2025, v deň 111. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny, slávnostne posvätilo. Revitalizácia spočívala v obnovení, vyčistení a označení sto hrobov. Ide […]
2 min.
Súčasťou najväčšieho mestského cintorína v Trenčíne pod Juhom je aj vojnový cintorín, na ktorom sú uložené telesné pozostatky viac ako šesťsto obetí 1. svetovej vojny. Časť tohto vojnového cintorína mesto na jar obnovilo a v pondelok 28. júla 2025, v deň 111. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny, slávnostne posvätilo.
Revitalizácia spočívala v obnovení, vyčistení a označení sto hrobov. Ide o pamiatkovo chránený areál s celkovým počtom 549 hrobov. Práce sa konali v súčinnosti s pamiatkovým úradom. Na vynovených hroboch sú vysadené trvalky, upravený je aj prístupový chodník k pietnemu miestu a vybudovaný oporný múrik s lavičkami, obnovená je nástupná plocha centrálneho pietneho miesta. V hornej časti cintorína pribudol menší informačný pylón ako súčasť značenia. Dopĺňa veľký informačný pylón so zoznamom pochovaných, ktorý mesto realizovalo ešte v novembri 2023, kedy boli mená pochovaných takto zverejnené po prvýkrát.
Obnova časti cintorína priniesla aj sadové a krajinárske úpravy, novú vlajkoslávu a prípravu na budúce osvetlenie pietneho miesta. Na práce v hodnote 116-tisíc eur získalo mesto dotáciu z Ministerstva vnútra SR vyše 90-tisíc eur, zvyšok uhradilo zo svojho rozpočtu. Mesto chce v ďalších rokoch pokračovať v čistení a značení hrobových miest.
Na cintoríne sa pochovávalo hneď od začiatku vojny, prvého vojaka pochovali už 4. septembra 1914. Vojaci, ktorí tu našli posledné miesto odpočinku, zomreli v zdravotníckych zariadeniach v Trenčíne – 332 v Záložnej nemocnici, ďalších 124 v Pozorovacej stanici Trenčín a 24 v miestnej Župnej nemocnici, jeden vojak zomrel skôr než mu stihli poskytnúť prvú pomoc v kasárňach. Zomierali na širokú škálu chorôb alebo pooperačných komplikácií, mnoho z nich na sepsu alebo gangrénu, ktorá bola dôsledkom strelných zranení brucha, hrude, hlavy alebo končatín. Sepsa sa objavovala aj ako dôsledok amputácií. Nie zriedkavá bola smrť spôsobená celkovým kolapsom organizmu, infarktom či mozgovou mŕtvicou. Z chorôb veľmi často zabíjal zápal pľúc, tetanus, týfus, tuberkulóza či úplavica. V 43 prípadoch ani nepoznáme príčinu smrti. Pochovaní boli rôznych národností, najviac ich pochádzalo z Rakúsko–Uhorska. Viacerí sú stále neznámi, najmä v časti naľavo od hlavného chodníka. Podľa súčasného geografického rozdelenia sú na cintoríne pochovaní vojaci z 15 krajín. Najviac, až 112, ich je z územia dnešnej Českej republiky. Množstvo pochovaných je dnes ešte stále neznámych a čakajú na ďalšie skúmanie a historické overovanie.
Položiť vence a pokloniť sa pamiatke pochovaných vojakov v Trenčíne prišli 28. júla 2025 aj veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Csaba Balogh, veľvyslanec Poľskej republiky Piotr Samerek, veľvyslanec Tureckej republiky ErkanyÖzoral, honorárny konzul Rumunska Marek Sobola, vojenskí pridelenci Českej, Maďarskej a Poľskej republiky, štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Michal Kaliňák, veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl SR Ivan Balog, prednosta Okresného úradu v Trenčíne Peter Parák, riaditelia Krajského a Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Jaroslav Mrákava a Rastislav Hoško, zástupcovia Pamiatkového úradu v Trenčíne, Trenčianskeho múzea v Trenčíne, poslankyne a poslanci Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, zástupcovia Srbsko-slovenského spolku SLOGA, zástupcovia Klubu vojenskej histórie v Trenčíne a Klubu vojenskej histórie Beskydy, zástupcovia Klubu vojnových veteránov v Trenčíne a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trenčíne. Obnovenú časť cintorína posvätil vojenský dekan Pozemných síl v Trenčíne Stanislav Dulák.
