Oceliarne nebudú ozeleňovať z plánu obnovy, hrozí prepadnutie 300 miliónov

Minister životného prostredia Tomáš Taraba chce, aby sa firmy, čo najrýchlejšie prihlásili do novej náhradnej výzvy o „uvoľnených“ 300 miliónov eur, ktoré nepôjdu košickým oceliarňam. „Sme pod časovým tlakom,“ zdôraznil podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti Peter Kmec.

Košické oceliarne nebudú čerpať tristo miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti. Dôvody sú objektívne – prebieha zmena ich vlastníka. Americký U.S.Steel predáva všetky svoje oceliarne japonskému oceliarskemu gigantu Nippon Steel.

Keďže obchod ešte nie je uzavretý, 300 miliónov z plánu obnovy by sa nestihlo minúť do druhého štvrťroka 2026. To je príliš krátky čas na to, aby sa aj po uzavretí procesu predaja zvládla výmena technológií, ktorú mali oceliari v pláne čiastočne financovať aj z tohto zdroja.

Firmy sa majú zapojiť rýchlo a aktívne

Podľa šéfa rezortu životného prostredia Tomáša Tarabu Európska komisia uznala objektívne dôvody, pre ktoré nemôže košická fabrika peniaze čerpať a Slovensku povolila, aby sa vyhlásila nová výzva.

Na dnešnej tlačovej konferencii minister vyzval firmy, aby sa urýchlene hlásili s projektami, ktoré by prispeli k zníženiu emisií v priemysle.

Zdôraznil, že cieľom týchto dekarbonizačných financií by nemalo byť „nanútenie drahej technológie“, ale pri posudzovaní potenciálnych investícií si budú všímať aj to, či výsledné „zelenšie“ produkty bude možné komerčne uplatniť na trhu.

Podľa podporedsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti Petra Kemca je dekarbonizácia priemyslu dôležitou časťou plánu obnovy, lebo „Slovensko je industriálnou krajinou, energetika a priemysel spolu produkujú 70 percent emisií“.

„Nemôžeme si dovoliť nechať tieto peniaze ležať na zemi, alebo v tomto prípade, doslova ich vypustiť hore komínom v podobe neušetrených emisií. Vyvíjame maximálne úsilie, aby sa nám podarilo dostať financie z tohto opatrenia do ekonomiky práve na dekarbonizačné projekty,“ dodal Kmec.

Aby sa zamedzilo prepadnutiu stoviek miliónov, výzva sa vyhlási nanovo. Vyzval slovenské podniky, ktoré sú schopné opatreniami znížiť svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 30 percent, aby sa prihlásili. Na ich základe pripraví rezort podmienky výzvy, aby umožnili efektívne a transparentne využiť investície z plánu obnovy na dekarbonizačné ciele. „Nie šikana priemyslu, ale investície do najmodernejších technológií spravia zo Slovenska konkurencieschopnú a zdravšiu krajinu,“ dodal.

Informoval, že prihlasovať sa firmy môžu prostredníctvom mailu špeciálne určeného na komunikáciu o dekarbonizácii.

Náhrada sa bude hľadať ťažko

Nejde však iba o to, že by sme peniaze v prípade ich nečerpania museli vrátiť Bruselu. Ak aj majú slovenské podniky pripravené dekarbonizačné projekty v zásuvke, tie podľa štúdie Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky do roku 2030 z dielne Útvaru hodnoty za peniaze len ťažko nahradia zníženie, ktoré mala priniesť investícia na východe.

Košická frabrika produkuje tamer štvrtinu všetkých emisií krajiny. Ak by investovala do ekologickejšej výroby ocele, išlo by o takú rozsiahlu zmenu výroby, že Slovensko by vďaka nej splnilo cieľ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030.

Náhrada dvoch z troch súčasných pecí za oblúkové elektrické by totiž ušetrila 4,6 MtCO2 evivalentu. Súčasťou investície malo byť aj efektívnejšie odlievanie a lisovanie, ktoré by dokázalo ušetriť ďalších 1,5 milióna ton. Dokopy by teda investícia U. S. Steelu znížila vypustené emisie o 6,1 tony. Slovensko ich do roku 2030 celkovo potrebuje znížiť o 6,3 miliónov ton.

Ak teda v dohľadnej dobe zmena technológií v oceliarňach neprebehne, musí znížiť emisie inde. To by však Podľa ÚHP by to však najefektívnejšie nebolo v priemysle, ale napríklad  prechodom na elektromobilitu a využívaním tepelných čerpadiel. Ministerskí analytici ešte rátali aj s využívaním alternatívnych palív v cementárňach či transformáciu petrochemickej výroby na spaľovanie biomasy.

Kritéria minuloročnej výzvy z Plánu obnovy a odolnosti splnili okrem U.S.Steel ešte dve spoločnosti, ktoré patria do kategórie najväčších producentov emisií skleníkových plynov na Slovensku. Spoločnosť Danucem Slovensko Turňa nad Bodvou splnila kritéria svojim projektom na dekarbonizáciu šedého cementu za zhruba 8,4 miliónov eur a spoločnosť Wienerberger slovenské tehelne s projektom na dekarbonizáciu výroby v tehelni rovnako za 8,4 miliónov eur.