
Príroda hrá dôležitú úlohu v predvolebných kampaniach politikov, do legislatívy na jej ochranu sa však už nehrnú. Vidieť to aj na Zákone o obnove prírody, ktorý ani v okresanej verzii nedokázal nájsť podporu u členských štátov.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.
Zákon, ktorý má obnovovať európske ekosystémy, z ktorých je až 80 percent v zlom stave, nemá podporu ani u slovenského ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.
O čo ide
Členské štáty mali tento týždeň finálne hlasovať o Zákone o obnove prírody, čo sa však nestalo. Svoju podporu totiž vzalo späť Maďarsko, ktoré spolu s Talianskom, Holandskom a Švédskom aj zmiernenú verziu zákona odmietli podporiť. Slovensko avizovalo, že v prípade potreby sa k nim pridá tiež.
Za ich nesúhlasom je snaha vyhovieť farmárom, ktorí v posledných mesiacoch vehementne protestujú proti zeleným opatreniam. Protesty pokračujú aj napriek tomu, že im Brusel rad za radom environmentálne povinnosti ruší.
Vo verzii, ktorú mali členské štáty na stole, bolo množstvo ústupkov pre farmárov a flexibility pre členské štáty. Tie by mohli zatiahnuť za „brzdu“ a zrušiť opatrenia pre farmárov v prípade, že by mala ohroziť produkciu potravín pre európsku spotrebu.
Prečo je to dôležité
Zákon o ochrane prírody má za cieľ obnoviť aspoň pätinu európskeho územia do roku 2030. Pod tým si môžeme predstaviť lesy a lúky, ale aj jazerá, rieky a koralové útesy. Ľudská aktivita, vrátane intenzívneho farmárčenia, spôsobili, že väčšina z nich je dnes v zlom stave.
Na betóne ani poliach s jedinou plodinou sa nežije dobre hmyzu ani vtákom, o čom sa hovorí aj ako o strate biodiverzity. Oslabenie prirodzených ekosystémov sa potom ľudstvu vráti v podobe premnoženia škodcov, zhoršenia kvality pôdy, väčšej potreby používať pesticídy a herbicídy, čo nakoniec ohrozuje pestovanie kvalitných potravín pre ľudí. Príroda sa tiež stáva menej odolnou voči suchu alebo záplavám a menej schopnou zachytávať uhlík a spomaľovať tak klimatickú krízu.
Čo sa bude diať
Členské štáty vrátane Slovenska tvrdia, že im na obnove prírody záleží a budú ju chrániť aj bez európskych cieľov. Neochota zaviazať sa k reálnym cieľom, aj keď s veľkou mierou flexibility, však dokazuje, že na prvom mieste zostane ochrana intenzívneho farmárčenia.
Pod cudzími slovami ako biodiverzita, biotopy a ekosystémy sa skrývajú reálne vplyvy na životy ľudí. Protesty farmárov sú naopak všetko, len nie skryté.
Nateraz to teda vyzerá, že ani na pohľad populárne opatrenia, ako výsadba stromov a parkov v mestách, nedokázali poraziť politickú silu poľnohospodárov v EÚ. Ak niektorá z krajín do eurovolieb neotočí, Európska únia veľmi pravdepodobne Zákon o obnove prírody mať nebude.
