Končiacemu europarlamentu sa nepodarilo presadiť Zákon o obnove prírody, ani väčšiu recyklovateľnosť áut. Nový, pravicovejší, Brusel sa bude viac sústrediť na podporu firiem ako ochranu biodiverzity. Článok je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý EURACTIV Slovensko pripravuje pre Denník N. Napriek protichodným snahám ku koncu mandátu sa roky 2019 – 2024 niesli v znamení Európskej […]
Menej ako 1 min.
min.
Končiacemu europarlamentu sa nepodarilo presadiť Zákon o obnove prírody, ani väčšiu recyklovateľnosť áut. Nový, pravicovejší, Brusel sa bude viac sústrediť na podporu firiem ako ochranu biodiverzity.
Článok je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý EURACTIV Slovensko pripravuje pre Denník N.
Napriek protichodným snahám ku koncu mandátu sa roky 2019 – 2024 niesli v znamení Európskej zelenej dohody. Európska únia si nastavila ambiciózne ciele na skrotenie klimatickej krízy, prechod na čistú energetiku a dekarbonizáciu priemyslu. Aspoň sčasti sa aj pustila do ich napĺňania.
Na stole však zostal posledný kúsok zelenej skladačky: ochrana prírody. Vedci sa zhodujú na tom, že lesy, pôda aj opeľovače sú pre životné prostredie kľúčové.
Kým transformáciu priemyslu sa politikom podarilo presadzovať ruka v ruke s rozvojom ekonomiky, pri biodiverzite to také ľahké nebude. Je teda otázne, či ozelenenie poľnohospodárstva a ochrana prírody nájdu v pravicovejšom Bruseli podporu.
O čo ide
Európska únia sa v predchádzajúcom volebnom období vydala na cestu zeleného rastu. Ruská agresia na Ukrajine tento proces urýchlila, a tak už teraz vidíme veľké zmeny, napríklad v energetike.
Produkcia solárnych a veterných zdrojov energie bola v roku 2023 o 46 percent väčšia než v roku 2019. Znížila sa spotreba plynu aj celková produkcia fosílnych palív. Emisie energetiky a priemyslu oproti roku 2005 klesli o 47 percent. Od vypuknutia pandémie pritom výkon ekonomiky EÚ neklesá.
Napriek tomu sa ku koncu mandátu rozšíril politický názor, že Európa už urobila pre životné prostredie dosť a nastal čas sústrediť sa na biznis.
Aj preto sa nepodarilo presadiť viaceré iniciatívy, ktoré mali za cieľ ochraňovať životné prostredie aj pred ničivými následkami nešetrného poľnohospodárstva alebo výroby.
Prieskumy pritom ukazujú, že vo voľbách do Európskeho parlamentu výrazne posilnia pozície pravicové a krajne pravicové strany, ktoré sa stavajú proti zeleným iniciatívam. Takýto europarlament si bude u kandidátky na predsedníčku Európskej komisie vyrokovávať politické dohody pred hlasovaním o jej vymenovaní. To môže nastaviť smerovanie celej EÚ na najbližších päť rokov.
Čo sa bude diať
Nedoriešený zostal najmä Zákon o obnove prírody. Ten navrhla eurokomisia v lete 2022 a mal krajinám prikázať obnoviť aspoň pätinu svojej prírody do roku 2030. Členské krajiny najskôr text výrazne okresali a nakoniec úplne odmietli prijať.
Doteraz nenavrhli konkrétne zmeny, čo napovedá, že môžu nesúhlasiť s celkovým nápadom obnovy európskej pôdy a morí. S tým napríklad nesúhlasili európski poľnohospodári. Šanca, že prejde v ešte pravicovejšom Bruseli, je nízka.
Najväčšiu šancu na prijatie majú iniciatívy, okolo ktorých sa nezdvihne veľká politická kontroverzia. Takto môže prejsť napríklad legislatíva, ktorá prikáže firmám informovať o tom, ako spracovávajú plastové suroviny, ktoré znečisťujú prostredie.
Už tradične citlivou témou je však automobilový priemysel. Na odpor teda môže naraziť legislatíva o dizajne vozidiel, aby boli čo najviac recyklovateľné. Na tejto iniciatíve ešte nie je ani predbežná dohoda.
Viaceré pravicové strany navyše kandidujú so snahou o zmenu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. To však nateraz nevyzerá realisticky.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
