Európske aj svetové meteorologické organizácie potvrdili, že vlani boli dosiahnuté doposiaľ najvyššie teploty vzduchu v histórii meraní a prekročili aj kľúčovú 1,5-stupňovú hranicu. V roku 2025 preto Únia potrebuje pridať v adaptácii aj zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny. Dokázať to môže nová generácia eurokomisárov, aj opatrenia, ktoré vstupujú do praxe. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus […]
Menej ako 1 min. min.
Európske aj svetové meteorologické organizácie potvrdili, že vlani boli dosiahnuté doposiaľ najvyššie teploty vzduchu v histórii meraní a prekročili aj kľúčovú 1,5-stupňovú hranicu. V roku 2025 preto Únia potrebuje pridať v adaptácii aj zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny. Dokázať to môže nová generácia eurokomisárov, aj opatrenia, ktoré vstupujú do praxe.
Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie aj Svetová meteorologická organizácia (WMO) na začiatku januára potvrdili, že priemerná globálna teplota prekročila 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou, bola teda prvýkrát zlomená kritická hranica otepľovania planéty. Klimatická zmena sa tak dostáva do prvej línie priorít spoločenstva v oblasti životného prostredia.
Európska komisia už krátko po zvolení nového kolégia koncom minulého roka avizovala, že v roku 2025 príde s viacerými návrhmi v oblasti klimatických a energetických politík.
Zároveň označila klimatickú zmenu aj za jednu z najväčších hrozieb pre európsku bezpečnosť. „Extrémne počasie naďalej devastuje čoraz väčšie oblasti Európy prostredníctvom záplav, požiarov a sucha počas celého roka a naprieč našou Úniou. Vďaka Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany pomáhajú personál, lietadlá a vrtuľníky z celej Európy hasiť lesné požiare a zvládať ničivé následky povodní, búrok či sucha,” uvádza v dokumente jej predsedníčka Ursula von der Leyen.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vlani horúčavy v Európe súviseli s približne 175 tisícami predčasných úmrtí a každý rok spôsobujú škody v desiatkach miliárd eur.
Príkladom boli ničivé povodne na juhu Španielska, kedy v priebehu pár hodín v okolí Valencie spadol naraz ročný objem zrážok, čo malo za následok vyše 230 obetí na životoch a miliardové škody na majetku a ekonomike. Na Slovensku napáchala škody v desiatkach miliónov eur na západe krajiny tridsaťročná voda v polovici septembra. Zatopilo nábrežie Bratislavy a niekoľko dní bol odrezaný Devín, problémy mali aj v Devínskej Novej Vsi či Stupave.
„Klimatická história sa píše priamo pred našimi očami. Nemáme len jeden alebo dva tepelne rekordné roky, ale celú desaťročnú sériu. Toto je sprevádzané zničujúcim a extrémnym počasím, stúpajúcimi hladinami morí a topením ľadu, všetko poháňané rekordnými hladinami skleníkových plynov spôsobenými ľudskou činnosťou,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo.
Copernicus uvádza, že rekordný rast globálnej teploty spôsobila najmä ľudská aktivita, prispel k nej však aj klimatický fenomén El Nino.
Presahom klimatickej politiky do oblasti energetiky a najdôležitejších udalostí, ktoré sa v tomto smere očakávajú v budúcom roku, sa venujeme v samostatnom článku aj v podcaste v rámci novoročného špeciálu
Komisia tiež upozorňuje, že sa klíma Európy otepľuje rýchlejšie, než je globálny priemer, preto je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti klimatickej odolnosti a pripravenosti. Pokryť tieto témy má Európsky plán adaptácie na klímu, ktorý zmapuje riziká a potreby pripravenosti v oblasti infraštruktúry, energetiky, vody, potravín a pôdy v mestách aj na vidieku a zabezpečí pravidelné vedecké hodnotenia rizík.
Okrem toho chce Komisia pripraviť novú Európsku stratégiu vodnej odolnosti, ktorá zabezpečí správne hospodárenie so zdrojmi, rieši nedostatok vody a podporí inovačné konkurenčné výhody nášho vodného priemyslu s využitím prístupu obehového hospodárstva.
Eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswall vyhlásila, že voda by sa opäť mala stať centrom záujmu, hoci bola v poslednom čase zatienená energiami. „Firmy si to teraz uvedomujú, pretože sme mali v Európe suchá, a potom vidíme, že jadrové elektrárne nefungujú správne a že doprava na veľkých riekach nefunguje… toto je naliehavá otázka,“ povedala pre Financial Times.
Nová zelená generácia komisárov
Nielen Roswall, ale aj viacerí ďalší členovia kolégia eurokomisárov, ktoré nastúpilo do päťročných mandátov v decembri minulého roka, sú pozitívne naklonení ochrane životného prostredia.
Predsedníčka Ursula von der Leyen už v prvom mandáte koncom roku 2019 predstavila základný strategický rámec zelenej transformácie – Európsku zelenú dohodu. Tá predstavuje rozsiahly súbor stratégií, akčných plánov a tiež legislatívnych opatrení, pretavených do takzvaného balíka Fit for 55 – aby sa do roka 2030 podarilo splniť čiastkový cieľ na ceste k uhlíkovej neutralite, a tým je zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Tento rok eurokomisia pravdepodobne predloží legislatívny návrh zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2040 a aktualizovať tak svoj klimatický plán pred ďalšou konferenciou OSN o zmene klímy COP30 v Brazílii.
Komisárom pre klímu sa stal Holanďan Wopke Hoekstra, ktorý trvá na znižovaní emisných cieľov, chce podporovať vyššie envirodane, aj elektromobilitu.
Podobne dánsky energokomisár Dan Jørgensen propaguje obnoviteľné zdroje, chce predstaviť prvú čistú dohodu s priemyslom a bojovať proti energetickej chudobe, ktorá podľa neho priamo súvisí s klimatickou zmenou.
Konkrétne kroky aj na Slovensku
Na domácej pôde sa bude rok 2025 taktiež niesť v duchu viacerých noviniek. V prvých januárových dňoch priniesol envirorezort pozitívnu správu o podpise zmluvy so spoločnosťou, ktorá sa po rokoch čakania postará o odstránenie toxickej skládky po závode v Chemku Strážske. Okrem neho by malo dôjsť k progresu aj v ďalších znečistených oblastiach.
K zlepšeniu zberu a triedenia má prispieť aj nový systém ohlasovania odpadov. Od 1. januára 2025 sa ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním budú podávať výlučne elektronicky prostredníctvom Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH). Zákazka za viac ako 15 miliónov na informačný systém odpadového hospodárstva sa pripravovala od roku 2017.
Zmena sa „za pochodu” niekoľkokrát upravovala, čo súviselo aj s viacerými technickými komplikáciami, štát preto predĺžil obdobie podávania elektronických ohlásení za rok 2024 do 31.3.2025.
Okrem toho v tomto roku plánuje ministerstvo zmeniť zákon o zálohovaní a mať viac právomocí v správe systému. Štát podľa neho nemá prehľad o tom, čo sa v zálohovom systéme deje, preto chce ministerstvo vlastného zástupcu vo vedení Správcu zálohového systému.
Okrem Správcu zálohového systému na Slovensku však iniciatívu kritizovala aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), opozičné strany a pripomienky si uplatnilo aj Ministerstvo financií. Podľa potravinárov je novela zákona o zálohovaní protizákonná.
V oblasti obnovy budov bude v roku 2025 veľkou zmenou Nová revidovaná Smernica o energetickej efektívnosti (EED), ktorá stanovuje ambicióznejšie ciele v oblasti energetickej účinnosti.
Členské štáty sú podľa nových pravidiel povinné zabezpečiť kolektívne zníženie spotreby energie o 11,7 percenta do roku 2030 v porovnaní s projekciami z roku 2020. Táto smernica musí byť transponovaná do národných legislatív do októbra 2025.
Smernica sa zaoberá hlavne obnovou verejných budov. Novinkou pri EED je, že jej revidovaná verzia kladie v tomto procese oveľa väčší dôraz na využívanie garantovaných energetických služieb (GES) – podľa novej povinnosti sa bude musieť posudzovať realizovateľnosť GES pri každej obnove väčšej budovy.
Pre Slovensko je to do veľkej miery aktuálna téma, keďže na obnovu čaká približne 15-tisíc verejných budov, z ktorých väčšina má stále nevyhovujúci technický a energetický stav.
O niečo pesimistickejšie očakávania sú však v oblasti ochrany živočíchov. Ministerstvo totiž pokračuje v trende zmien ohľadom odstrelu vlkov a medveďov.
Zníženie statusu ochrany vlka vlani navrhla aj samotná Európska komisia a v septembri tohto roku návrh podporili členské štáty v Rade EÚ. Hlavným, oficiálnym dôvodom sú rastúce škody, ktoré vlk spôsobuje na hospodárskych zvieratách.
Ministerstvo životného prostredia povolilo odstrel vlka 31. decembra 2024, opozícia ho za to kritizovala. Nová vyhláška má zaviesť racionálny manažment populácie vlka dravého na Slovensku. Envirorezort spresnil, že vyhláška určuje lokality, kde je lov vlka možný, nejde teda o plošné kvóty a vyhraďujú aj chránené územia.
Minister Taraba sa ale nedávno vyjadril, že má záujem, aby na Slovensku existovali ročné kvóty na odstrel medveďa. Na to je však potrebné stanoviť si stav medveďov na Slovensku. Chce na to využiť fotopasce s umelou inteligenciou. Zároveň ministerstvo životného prostredia plánuje predložiť Európskej komisii žiadosť o preradenie medveďa hnedého z kategórie chráneného živočícha do kategórie druhu, ktorý možno na základe prírastku a premnoženia regulovať.
Ochranári však upozorňujú, že už teraz počet zastrelených jedincov oproti minulým rokom mnohonásobne vzrástol a nepresné či nejasne formulované zákony môžu spôsobiť viac škody, ako úžitku.
Ochranári dávajú dôraz na plnenie záväzkov
Portál EURACTIV Slovensko oslovil ohľadom očakávaní do roku 2025 aj viaceré enviro organizácie. Správu o zvýšených priemerných teplotách zhodne vnímajú so znepokojením, avšak nie ako prekvapenie.
„To, že sme prekročili kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia, ktorú si svet stanovil ako limit na Parížskej klimatickej konferencii, je smutným potvrdením toho, že kroky na riešenie klimatickej krízy, ktoré by viedli k znižovaniu emisií skleníkových plynov, sú pomalé a nestačia,” uviedla hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.
Kľúčové je podľa Greenpeace podniknúť rozhodné kroky na viacerých úrovniach – od jednotlivcov po vlády a medzinárodné inštitúcie. V prvom rade to znamená ukončiť závislosť od fosílnych palív, ale tiež skutočne a urýchlene chrániť ekosystémy.
„Hoci EÚ je globálnym lídrom v klimatických záväzkoch, realita ukazuje, že existuje značná priepasť medzi ambíciami na papieri a konkrétnymi opatreniami. Na Slovensku je klimatická politika ešte pomalšia a často chýba politická vôľa či implementácia,” upozornila Ábelová s tým, že organizácia považuje za problém aj rastúcu silu politikov a politických strán, ktoré relativizujú klimatickú krízu a spochybňujú potrebu mitigačných opatrení.
Aj podľa aktivistu a šéfa organizácie Klíma ťa potrebuje Jakuba Hrbáňa má EÚ v súčasnosti dostatočné rámce, ktoré nám umožňujú splniť cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a predísť katastrofálnym dopadom klimatickej krízy, problémom však ostáva implementácia.
„Napriek tomu, že EÚ na zelenú transformáciu poskytuje obrovské finančné zdroje a vytvára tak príležitosť na spoločensko-ekonomický rozvoj v mnohých oblastiach, nie sme schopní vidieť očividné benefity zelených politík,” povedal.
Na národnej úrovni nám podľa neho chýbajú systematické zmeny v legislatíve, ktoré by predmetné zmeny uľahčili a umožnili efektívnejšiu participáciu samospráv, súkromného, či neziskového sektora.
„Viditeľným problémom sa rovnako stáva rastúci odpor verejnosti a nedostatočná schopnosť komunikovať, aké výhody prináša akcelerácia obnoviteľných zdrojov nielen pre planétu, no predovšetkým pre samotných spotrebiteľov,” dodal Hrbáň.
Riaditeľka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková doplnila, že Slovensko má veľký potenciál riešiť klimatickú zmenu prostredníctvom obnovy budov, podpory technického vzdelania a adresnej energopomoci, čo súvisí aj s transpozíciou už skôr spomínaných európskych smerníc.
Investície do zateplenia, modernizácie vykurovania a obnoviteľných zdrojov znížia podľa Chajdiakovej spotrebu energií, vytvoria pracovné miesta a zlepšia kvalitu života. Adresná podpora domácností namiesto plošných dotácií zároveň motivuje k úsporám. „Zelená transformácia si vyžaduje aj technicky vzdelaných ľudí, preto je nevyhnutné prepojiť školy s firmami a ukázať mladým perspektívu týchto profesií. Podpora zelenej ekonomiky do roku 2030 môže priniesť 77 000 nových pracovných miest a oživiť regióny,” uzavrela.
Stále nie je neskoro
Podľa Saulo z WMO je ale dôležité zdôrazniť, že prekročenie teplotnej hranice neznamená, že spoločnosť zlyhala v dosahovaní dlhodobých cieľov Parížskej dohody. Tie sa totiž merajú počas desaťročí, nie jednotlivých rokov. „Avšak každá zlomková časť stupňa otepľovania má význam. Každé ďalšie zvýšenie globálneho otepľovania zvyšuje dopady na naše životy, ekonomiky a planétu,“ povedala.
Copernicus vo svojej správe konštatuje, že európsky kontinent sa od 80. rokov 20. storočia otepľuje dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer, čím sa stal najrýchlejšie otepľujúcim kontinentom na Zemi. Európske územia v Arktíde zostávajú najrýchlejšie sa otepľujúcim regiónom na svete. Zmeny v atmosférickej cirkulácii navyše podporujú častejšie letné vlny horúčav, pričom rovnako dochádza k rýchlemu topeniu ľadovcov a zmenám v rozložení zrážok.
Frekvencia a intenzita extrémnych poveternostných udalostí sa celkovo zvyšujú. Teploty morskej hladiny zostali výnimočne vysoké, pričom obdobie od júla do decembra 2024 bolo druhé najteplejšie pre toto ročné obdobie v histórii meraní, hneď po roku 2023.
EÚ je odhodlaná podporovať globálne klimatické opatrenia a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Dohodla sa na cieľoch a legislatíve na zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 percent do roku 2030, pričom Európska komisia už odporučila cieľ zníženia čistých emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040. V apríli 2024 Komisia publikovala komuniké o tom, ako efektívne pripraviť EÚ na klimatické riziká a budovať väčšiu klimatickú odolnosť.
