Väčšina Európanov chce, aby Únia viac konala v oblasti ochrany vody. Komisia na tlak verejnosti reaguje prípravou spoločnej stratégie vodnej odolnosti. Tá má štátom pomôcť s modernizáciou vodárenstva, Slovensku môže uľahčiť odstránenie miliardového investičného dlhu. Napustiť si pohár vody z kohútika, alebo sa okúpať v čistom jazere sú pre väčšinu ľudí úplne bežné aktivity. Niet sa […]
Menej ako 1 min. min.
Väčšina Európanov chce, aby Únia viac konala v oblasti ochrany vody. Komisia na tlak verejnosti reaguje prípravou spoločnej stratégie vodnej odolnosti. Tá má štátom pomôcť s modernizáciou vodárenstva, Slovensku môže uľahčiť odstránenie miliardového investičného dlhu.
Napustiť si pohár vody z kohútika, alebo sa okúpať v čistom jazere sú pre väčšinu ľudí úplne bežné aktivity. Niet sa čo čudovať, prístup k pitnej vode, sprche a splachovacej toalete má v dnešnej dobe drvivá väčšina Európanov.
Na druhej strane však v dôsledku klimatickej krízy čoraz častejšie zažívame aj masívne suchá, ktoré ohrozujú úrody farmárov a výrobu elektriny, silné dažde spôsobujúce škody na zdraví a majetku, alebo znečistenia vodných tokov chemikáliami z priemyslu. To všetko sa premieta do výkonnosti ekonomiky a kvality života.
„Potrebujeme novú európsku stratégiu v oblasti vody, aby sme zabezpečili správne riadenie zdrojov, riešenie nedostatku vody a posilnenie konkurencieschopnosti nášho hospodárstva,” konštatuje predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v politických usmerneniach pre Komisiu na roky 2024 – 2029.
Vodu označila za prioritu vo svojom programe aj komisárka pre životné prostredie Jessika Roswall. Tá má na starosti aj program s názvom Stratégia vodnej odolnosti EÚ (ERWS), novú iniciatívu, ktorá má priniesť „odolnosť Európy voči vodnej kríze, zabezpečiť dobré hospodárenie s vodnými zdrojmi a riešiť problém nedostatku vody.“ Komisia ju má predstaviť v druhom štvrťroku 2025, rokovania a príprava dokumentu sú však už vo finále a poznáme aj jej základné črty.
Európska stratégia vodnej odolnosti má zjednotiť prístup k vodnej politike na úrovni Únie. Hoci členské štáty majú vlastné národné vodné programy, sú medzi nimi odlišnosti. Piliermi stratégie majú byť dostupnosť dodávok čistej vody, odolnosť voči extrémnym situáciám a zabezpečenie dostatočného financovania. To sa týka nielen získania nových zdrojov a zvýšenia investícií do infraštruktúry, ale aj podpory výskumu a inovácií a riešenia problému nedostatku zručností.
Vodná stratégia sa spomína aj v návrhu na revíziu Kohézneho fondu, ktorú predstavil v Štrasburgu eurokomisár Raffaelle Fitto. Ide v nej o to, aby členské štáty mohli presmerovať časť z 392 miliardového balíka aj na iné, ako doteraz definované účely dobiehania regionálnych rozdielov. V tomto prípade by tak mohli štáty využiť regionálne eurofondy na investície do opravy vodnej infraštruktúry či opatrení pre zvýšenie čistoty vôd a ďalších bodov stratégie.
Slovensku môže pomôcť dobehnúť historické dlhy
Nejde pritom len o iniciatívu „zvrchu”. Eurobarometer o klíme nedávno ukázal, že viac ako tri štvrtiny Európanov považujú za nutné, aby EÚ viac riešila problémy súvisiace s vodou v Európe.
Dopyt po intenzívnejších opatreniach na riešenie výziev súvisiacich s vodou v EÚ pochádzal aj zo strany členských štátov, súkromného sektora a mimovládnych organizácií. Záujem bol zjavný v procese verejného pripomienkovania, ktoré prebiehalo od februára do marca tohto roku. Aktuálne prebieha vyhodnocovanie spätných väzieb, ktoré by mala Komisia zapracovať do finálneho dokumentu.
Viacero vstupov prišlo aj zo Slovenska. Ivana Mahríková z Asociácie vodárenských spoločností upozornila, že jednou z najväčších výziev v novej európskej vodnej stratégii pre Slovensko bude oprava zastaranej infraštruktúry. Mnohé mestské a obecné systémy boli vybudované pred desaťročiami a modernizáciu potrebujú na zníženie neefektívnosti, obmedzenie strát vody, ako aj plnenie sprísňujúcich sa environmentálnych noriem kvality.
„Bez investícií budú zhoršujúci sa stav potrubí a zastarané čistiace zariadenia aj naďalej zvyšovať prevádzkové náklady a environmentálne riziká,” vysvetlila Mahríková.
K podobnému záveru nedávno prišiel aj Inštitút environmentálnej politiky, ktorý upozornil, že Slovensko neplní cieľ pripojenosti vyplývajúci zo súčasnej európskej smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Na kanalizáciu je aktuálne napojených len 71 percent obyvateľov, čo je v porovnaní s EÚ podpriemerné a zároveň ide o najnižšie číslo spomedzi štátov V4.
Nečistené odpadové vody taktiež podľa Inštitútu spôsobujú nežiaduce zmeny vo vodných ekosystémoch. To sa týka vyše 14 percent vôd z nepripojených domácností, ale aj vôd vypustených z čistiarní odpadových vôd (ČOV) kvôli nedostatočnej úrovni čistenia. Kontaminácia sa navyše vzhľadom na medzinárodný dosah tokov môže preniesť aj do susedných štátov.
Aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu sa vodárenská sieť nachádza v kritickom stave. Vo svojej kontrolnej správe vlani uviedol, že „pre deravé potrubia sa stráca približne tretina pitnej vody” a investičný dlh v tejto oblasti vyčíslil na približne 10 miliárd eur.
Riešenia môžu mať rôznu podobu. Slovenská technická univerzita v Bratislave v konzultácii k vodnej stratégii poukázala na ich prebiehajúci výskum a vývoj inteligentných sietí, ktorý by mohol prispieť k rozvoju vodárenstva napríklad zapojením umelej inteligencie do monitoringu kvality vody, prípadne zapojením modelov virtuálnych dvojčiat vodárenských sietí na zefektívnenie údržby a posilnenie kybernetickej bezpečnosti. „Stratégia EWRS by mala aktívne podporovať digitálnu transformáciu, aby sa Európa stala lídrom v oblasti udržateľného hospodárenia s vodou,” uviedol profesor Štefan Stanko.
„Digitálne dvojčatá umožňujú presné simulácie a optimalizáciu nákladov, pokročilé filtračné technológie zvyšujú kvalitu vody. Kybernetická bezpečnosť sa stáva nevyhnutnou v čoraz digitalizovanejšom sektore,” potvrdila hospodárka Slovenského národného komitétu medzinárodnej vodnej asociácie SNK IWA Ivona Škultétyová.
Je potrebné nové financovanie
Podnikovohospodárska fakulta bratislavskej Ekonomickej univerzity so sídlom v Košiciach upozornila, že Slovensko má silné kapacity na výskum a vývoj, aby však bol realizovateľný, potrebuje finančnú podporu. AVS upozornila, že samosprávy v zavádzaní modernizácií brzdia obmedzené rozpočty, regulačné limity ako aj nedostatok miestnej technickej expertízy.
Obce totiž často vlastnia, alebo spoluvlastnia vodovody a kanalizácie na svojom území, prípadne sa združujú do vodárenských spoločností, v ktorých majú podiel ako akcionári. Podľa zákona sú obce taktiež zodpovedné za zabezpečenie verejného vodovodu a kanalizácie, ak je to technicky a ekonomicky možné. Nemajú však priamu právomoc určovať ceny vody – tie schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
„Vodná infraštruktúra je vo veľkej miere závislá od verejného financovania a poplatkov od používateľov, ktoré však často nestačia na pokrytie potrebných investícií, čím vznikajú finančné medzery, ktoré spomaľujú nevyhnutné modernizácie a zlepšenia,“ upozornil docent Ekonomickej univerzity Robert Verner.
Úrad vodárenského ombudsmana ocenil komplexný prístup pripravovanej európskej stratégie, zároveň ale tiež upozornil na riziko, ktoré môže tlak na modernizáciu priniesť vo forme zdražovania vody pre zraniteľné skupiny a na regionálne nerovnosti v kvalite vodárenských služieb. „Právo občanov na prístup k vode“ musí byť zachované aj pri modernizácii, pripomína. Ombudsman preto od Komisie požaduje sociálne záruky, konzultácie s komunitami a finančnú podporu pre domácnosti v núdzi.
Do debaty ohľadom novej európskej stratégie sa zapojili aj východoslovenskí vodári. „Vodárenské spoločnosti v celej EÚ čelia narastajúcemu tlaku spôsobenému zastaralou infraštruktúrou, klimatickými zmenami a čoraz prísnejšími regulačnými normami,“ uviedla riaditeľka Klubu akcionárov Východoslovenská vodárenská spoločnosť (KA VVS) Miroslava Hančáková.
Zároveň argumentuje, že na to, aby dokázali úspešne modernizovať, sú potrebné nové formy financovania, pretože rozpočty samospráv a štátne dotácie na pokrytie nákladov nestačia. Riešenie vidia napríklad v takzvaných zelených, modrých a podobných udržateľných dlhopisoch, pričom Slovensko sa podľa KA VVS môže inšpirovať inými krajinami, kde systém už funguje, ako sú Nemecko, Francúzsko a Holandsko.
„Inovačné dlhopisy pre vodný sektor uľahčujú rozvoj inteligentného merania spotreby, prediktívnej údržby a automatizovaných systémov úpravy vody,” dodala Škultétyová zo SNK IWA.
Financovanie tematizuje aj Daniel Krátky zo spoločnosti H2O fund SICAV, ktorý je vo VVS členom predstavenstva. V konzultácii navrhol tri opatrenia: umožniť dlhodobé súkromné investície, podporiť špecializované fondy pre nové technológie a zaviesť zmiešané modely financovania. Spolupráca verejného a súkromného sektora má podľa fondu kľúčový význam pri urýchlení inovácií a zabezpečení financovania vodného hospodárstva v Európe.
Europoslanci dali stratégii zelenú
O Európskej stratégii pre odolnosť v oblasti vody (EWRS) v utorok (8. apríl) rokoval aj Výbor pre životné prostredie, klímu a bezpečnosť potravín Európskeho parlamentu. Zároveň prijal iniciatívnu správu, v ktorej analyzuje pripravovaný materiál Komisie s vlastnými pripomienkami.
Europoslanci v dokumente zdôrazňujú, že je nutné „odkloniť sa od zastaraného vnímania vody, ako nevyčerpateľného zdroja a uznať jej skutočnú hodnotu a dôležitosť pri riešení environmentálnych, sociálnych a hospodárskych výziev.”
Základným kameňom celej stratégie má byť primerané financovanie. Výbor vyzval Komisiu, aby v nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci zaviedla osobitný priestor pre financovanie vodnej odolnosti.
Z týchto finančných prostriedkov by sa mali podporovať ciele stratégie vrátane modernizácie infraštruktúry, inovačných technológií, zberu údajov, riešení blízkych prírode a dodržiavanie legislatívnych povinností. Osobitná pozornosť má byť venovaná aj riešeniu regionálnych rozdielov a podpore hospodársky znevýhodnených oblastí. Pri zvyšovaní investícií do odolnosti v oblasti vody majú mať zásadný význam aj verejno-súkromné partnerstvá.
Na postoj k pripravovanej európskej stratégii a záujmom Slovenska v nej sme sa pýtali aj ministerstva životného prostredia, odpovede ale neposkytlo. V prípade, že sa tak ešte stane, do textu ich doplníme.
