Odborníci bijú na poplach: Dunaj potrebuje obnovu, nie nové prehradenia

Prehradenie starého Dunaja by ohrozilo nielen kvalitu podzemnej vody, zničilo vzácne ekosystémy a zvýšilo povodňové ohrozenie, ale spôsobilo by aj masívne bujnenie rias a inváznych druhov. Odborníci zo štyroch krajín vyzývajú slovenskú vládu, aby zmrazila rokovania o prehradení a začala diskutovať s odborníkmi.

Martina Paulíková je manažérkou programu na ochranu vôd v mimovládnej organizácii WWF Slovensko.

Pred niekoľkými týždňami definitívne vstúpilo do platnosti Nariadenie o obnove prírody. Je založené na dátach, ktoré dokazujú, že strata biodiverzity a degradácia ekosystémov spôsobujú škody ľuďom, hospodárstvu a klíme. Iba zdravé ekosystémy totiž môžu poskytovať tie služby, ktoré od nich očakávame, teda potraviny, čistú vodu, záchyty uhlíka, priestor pre šport, oddych a rekreáciu či ochranu pred povodňami či inými prírodnými katastrofami spôsobenými zmenou klímy.

Preto európske štáty vrátane Slovenska musia zaviesť účinné opatrenia pre obnovu degradovaných spoločenstiev. Už nestačí chrániť vybrané časti prírody, ale pre vlastné dobro musíme obnoviť to, čo sme zničili.

Prehradenia tokov sa majú odstrániť, nie stavať nové

V prípade vodných tokov musí každá krajina zmapovať a následne odstrániť prehradenia, stupne, ale aj bočné opevnenia, regulácie a iné prvky, ktoré prerušujú spojenie rieky po prúde, ale aj s okolím. Prioritou majú byť zastarané bariéry, ktoré už nie sú potrebné na výrobu energie, plavbu, zásobovanie vodu či iné využitie. Druhým konkrétnym opatrením je potom zlepšenie prirodzených funkcií záplavových oblastí pri riekach. Spoločným cieľom je obnoviť do roku 2030 v Európskej únii aspoň 25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek.

Štvornásobné prehradenie starého koryta Dunaja, súčasť projektu Insula Magna, ktorý je predmetom uzavretých rokovaní medzi maďarskou a slovenskou stranou, je v priamom rozpore s duchom tohto nariadenia.

Priečne prehradenia by totiž spomalili prúdenie vody, čo by viedlo k zníženiu obsahu kyslíka a zmene chemizmu vody a v konečnom dôsledku aj k rozvratu riečnych ekosystémov. Staré koryto Dunaja potrebuje, naopak, väčší prietok vody, sezónne výkyvy prietoku, obnovu dynamiky a spriechodnenie existujúcich bariér.

Proti slovenskej aj európskej legislatíve

Už v týchto týždňoch začínajú jednotlivé krajiny chystať národné plány obnovy prírody (National Restoration Plans). Mali by obsahovať konkrétne oblasti a opatrenia, prioritu by mali dostať lokality zaradené do sústavy európsky významných chránených území (Natura 2000).

Na Slovensku je však okolo národného plánu obnovy prírody aj celkovo nariadenia o obnove prírody veľké ticho. A dokonca naopak – na svetlo sa nedávno dostali dlhší čas „nezvestné“ plány na štvornásobné prehradenie starého koryta Dunaja pod Čuňovom. Tento vodný tok je pritom kategorizovaný ako výrazne zmenený vodný útvar.

Zo spomínaného nariadenia, ale najmä z rámcovej smernice o vode vyplýva požiadavka, aby Dunaj dosiahol vhodnými opatreniami dobrý ekologický potenciál. V schválenom Vodnom pláne Slovenska, ale aj v platnej Koncepcii vodnej politiky SR do roku 2030 sa preto ráta so zachovaním voľne prúdiaceho úseku v starom koryte, respektíve obnovou dynamického vodného režimu s kolísaním vodnej hladiny v nadväzujúcich ramenách.

Prehradenia, o ktorých sa v súčasnosti rokuje skryto v úzkej skupine ľudí, by šli proti týmto platným stratégiám a nariadeniam.

Aj preto nedávno 27 odborníkov zo 4 krajín vyzvalo predsedu Vlády SR Róberta Fica a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby zmrazili prebiehajúce rokovania, otvorili odbornú diskusiu so všetkými zainteresovanými expertmi a inštitúciami a informovali verejnosť o problematike. Odborníci vo výzve upozorňujú, že nové prehradenia by síce lokálne zvýšili a stabilizovali hladinu vody, no bolo by to na úkor dynamiky toku. Tá je potrebná pre unikátne chránené spoločenstvá organizmov viazaných na vodu v existujúcom území Dunajské Luhy.

Stojatá voda spôsobí rozklad ekosystémov

Dynamické zmeny prúdenia a hladiny vody v Dunaji sú nevyhnutné aj na preplachovanie štrkových nánosov, ktoré sú kolektorom kvalitnej podzemnej vody. Priečne prehradenia vo všeobecnosti spomaľujú prúdenie vody, čo vedie k nežiaducej zvýšenej sedimentácii a hromadeniu jemného substrátu. Ten upcháva póry medzi štrkom, dochádza k takzvanej kolmatácii, ktorá v dlhodobom meradle prináša prerušenie kontaktu riečnej povrchovej vody a podzemnej vody.

Laicky povedané – riečna voda nemá kadiaľ vsakovať do štrkov a sýtiť podzemné jazerá, pretože chýba prúdiaca voda, ktorá pôvodne jemné sedimenty posúvala preč po rieke. Dôsledkom tejto zmeny je okrem iného aj zmena obsahu kyslíka a rozpustených chemických látok vo vode, ako aj zvýšenie teploty, čo najmä v lete môže viesť k nežiaducemu masívnemu bujneniu makrorias. Takéto zmenené prostredie tolerujú iba niektoré druhy organizmov – miznú nám tie unikátnejšie a priestor obsadzujú nepôvodné, invázne druhy.

Namiesto prúdiacej rieky vzniká sústava prehradení so stojatou vodou, pričom môže dôjsť až k rozkladu pririečnych ekosystémov. Pre nás, ľudí, to znamená, že oslabené alebo zničené ekosystémy nám neposkytnú tie služby, ktoré od nich očakávame. A tak sme sa znovu ocitli pri Nariadení na obnovu prírody.

Staré koryto Dunaja potrebuje väčší prietok vody, sezónne výkyvy prietoku, obnovu dynamiky a spriechodnenie existujúcich bariér. O konkrétnostiach, ako a kde urobiť ktoré opatrenia, musia rozhodnúť spoločne maďarskí a slovenskí odborníci na základe dát, modelov, výpočtov a vedeckých poznatkov.