Vládna strana nazýva kritickú správu o právnom štáte politickým dokumentom. Nepáči sa jej, že ako zdroje používa mediálne články. Podľa odborníkov je Komisia k členským štátom stále príliš zhovievavá. Správa o právnom štáte, ktorou Európska komisia každoročne hodnotí vývoj v členských štátoch, je podľa strany Smer politickým dokumentom. „Objektívnosť, ale hlavne faktická presnosť tejto správy je žiaľ na […]
Menej ako 1 min. min.
Vládna strana nazýva kritickú správu o právnom štáte politickým dokumentom. Nepáči sa jej, že ako zdroje používa mediálne články. Podľa odborníkov je Komisia k členským štátom stále príliš zhovievavá.
Správa o právnom štáte, ktorou Európska komisia každoročne hodnotí vývoj v členských štátoch, je podľa strany Smer politickým dokumentom.
„Objektívnosť, ale hlavne faktická presnosť tejto správy je žiaľ na úrovni článku Denníka N, ktorý mimochodom so SMEčkom a Aktualitami boli základnými zdrojmi pre vypracovanie tejto správy. Viem smutné,“ odkázal podpredseda strany Erik Kaliňák.
Panelisti debaty portálu EURACTIV Slovensko však upozornili, že fakt, že správa odkazuje na mediálny výstup neznamená, že Komisia čerpá informácie iba z médií. Európska inštitúcia má v každej krajine zastúpenie, zdrojom pre správu sú navyše aj stretnutia so zástupcami vlády.
Bývalá holandská europoslankyňa Sophie in ‚t Veld, ktorá v minulosti viedla misiu Európskeho parlamentu na Slovensko, tiež zdôraznila, že „silné a nezávislé médiá sú absolútne kľúčové pre informovanie o stave právneho štátu a Komisia má právo čerpať z ich zdrojov.“
Ako urobiť správu objektívnejšou?
Podľa Jakuba Jaraczewského, koordinátora výskumu organizácie Democracy Reporting International, by Komisia mala čerpať viac z akademickej sféry. Tiež vyzdvihol, že v poľskej kapitole čerpala aj z médií, ktoré by označil za provládne, ak prezentovali relevantné zistenia.
Sophie in ‚t Veld povedala, že by správe prospelo, ak by ju netvorila Európska komisia, ale panel nezávislých expertov. V tom sa však nezhodla s bývalým slovenským europoslancom Vladimír Bilčíkom, podľa ktorého je dobré, že správu tvorí samotná inštitúcia, ktorá má v rukách aj viaceré nástroje na ochranu právneho štátu v EÚ.
Bilčík tiež poukázal na to, že viac ako dve tretiny odporúčaní z minulých správ boli členskými štátmi nasledované, čo podľa neho potvrdzuje význam a kvalitu týchto správ. „Táto správa má veľký význam a jej publikácia v tomto čase prispela k lepšiemu pochopeniu situácie na Slovensku,“ uviedol Bilčík.
Tiež poukázal na fakt, že slovenská vláda po tlaku Komisie zmenila niektoré časti novely trestného zákona. Z vlastných zdrojov tiež vie, že kritika Komisia prispela aj k zabrzdeniu iných iniciatív vlády, ktoré neboli medializované.
V čom by mal Brusel zabrať
Podľa Jaraczewského aj in ‚t Veld je však Komisia stále príliš zhovievavá k členským štátom a príliš váha pri prijímaní opatrení, ktoré by mali skutočný dopad. Zo skúseností s Poľskom a Maďarskom vyplýva, že tým je najmä zmrazenie eurofondov alebo zablokovanie čerpania plánu obnovy.
„Vlády v Poľsku a Maďarsku vyvinuli akýsi manuál pre prevzatie štátnych inštitúcií a eróziu právneho štátu a rôzne prvky tohto manuálu sú teraz viditeľné aj na Slovensku,“ povedal Jaraczewski.
Tiež je kritický k tomu, že Európska komisia zdanlivo stratila apetít riešiť problémy s právnym štátom v Poľsku potom, čo vypukla vojna na Ukrajine a tamojšia vláda prichýlila množstvo utečencov.
Jaraczewski a in ‚t Veld tiež za problém považujú fakt, že Európska komisia vzťahuje ohrozenie právneho štátu najmä na správne čerpanie eurofondov. Vzniknúť tak môžu dvojité koľaje právneho štátu – právo týkajúce sa Európskej únie zostane zachované, ale domáca spravodlivosť bude oslabená.
Panelisti ďalej kritizovali ostatné členské štáty za to, že prenechávajú celú tému ochrany právneho štátu na Európsku komisiu. Pritom Rada EÚ má vlastné kompetencie, napríklad môže spustiť konanie v rámci článku 7. Tým by krajine, ktorá porušuje základné hodnoty EÚ, pozastavila hlasovacie práva.
