Očakávame, že bude čoskoro hotová kompostovacia vyhláška, ale nečakajme od nej presný recept na kvalitný kompost, hovorí predseda Priateľov Zeme – SPZ Branislav Moňok. „Kompostáreň sama musí chcieť vyrábať kompost, ktorý bude uplatniteľný na trhu. Ani Baťovi nikto nedal návod, ako vyrábať a predávať dobré topánky,“ vysvetľuje. Branislav Moňok je predsedom organizácie Priatelia Zeme – […]
Menej ako 1 min. min.
Očakávame, že bude čoskoro hotová kompostovacia vyhláška, ale nečakajme od nej presný recept na kvalitný kompost, hovorí predseda Priateľov Zeme – SPZ Branislav Moňok. „Kompostáreň sama musí chcieť vyrábať kompost, ktorý bude uplatniteľný na trhu. Ani Baťovi nikto nedal návod, ako vyrábať a predávať dobré topánky,“ vysvetľuje.
Branislav Moňok je predsedom organizácie Priatelia Zeme – SPZ. Zároveň je spoluzakladateľom a predsedom Kompostovacej asociácie Slovenska (Kompas).
V rozhovore sa dočítate:
prečo vzniká nová Kompostovacia asociácia Slovenska,
čo ovplyvňuje kvalitu kompostu,
či je pri jeho výrobe na Slovensku najslabším článkom zber alebo spracovanie,
prečo niektoré samosprávy triedia odpad dobre a prečo iné nie,
akého postupu by sa pri zavedení zberu odpadu mali samosprávy držať,
či kompostárne potrebujú od štátu recept na kvalitný kompost,
či pomôže pôde viac digestát z bioplynky alebo kompost,
kde robia kompostárne chybu pri predaji kompostu,
ako na dobrý marketing kvalitného kompostu,
prečo sú farmy ideálnym miestom na kompostovanie.
Na Slovensku nedávno vznikla Kompostovacia asociácia Slovenska (Kompas), ktorú ste spoluzakladali a ktorej ste predsedom. Prečo teraz potrebujeme takéto združenie?
Pri pohľade na kompostovaciu prax máme pocit, že sa kompostovanie na Slovensku neuberá správnym smerom. Na Slovensku sú desiatky kompostární, ktoré sa nezameriavajú na výrobu kvalitných kompostov, ale skôr na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. A to nie je to isté.
Chceme byť ambasádorom kvalitného kompostu, ktorý bude mať pridanú hodnotu pre pôdu. Kompost, ktorý bude prostriedok pre zlepšenie zdravia pôdy. Hovoríme, že skompostovať biologický odpad sa dá aj v zapnutej chladničke, len treba vedieť, ako na to. Lenže práve to na Slovensku chýba.
Spracovatelia často nevedia, aké technologické postupy treba dodržať pre výrobu kompostu, ktorý bude mikrobiologicky na vysokej úrovni. Väčšinou im ide len o premenu odpadu na „zeminu“, ktorá je možno sypká a pekne vonia, ale nezaujíma ich, čo ďalej obsahuje.
Na ktoré kompostárne sa chcete zamerať?
Chceme sa zamerať hlavne na veľké kompostárne, ale budeme sa venovať aj menším formám kompostovania, ako je domáce kompostovanie, komunitné kompostovanie na sídliskách či malé kompostárne v obciach, kde proces kompostovania vo väčšine prípadov prebieha katastrofálne.
Takisto vnímame, že na Slovensku chýba nejaká sila, ktorá by presadzovala záujmy prevádzkovateľov kompostární. Oni často ani netušia, že sa pracuje na legislatívnych zmenách, pretože nemajú čas sedieť za počítačom. Asociáciou to chceme zastrešiť a pomôcť tomu, aby rozvoj kompostovania bol plynulý a nebránili mu žiadne nezmyselné prekážky.
Naším cieľom je tiež vytvoriť platformu, kde sa budú zdieľať dobré príklady z praxe. Chceme organizovať školenia, exkurzie, webináre a šíriť povedomie o potrebe používania kompostu.
Čiže úplne základným cieľom je využiť potenciál kompostu v poľnohospodárstve?
Kompost sa dá použiť na veľké množstvo aplikácií. Základom by však malo byť jeho využitie na poľnohospodárskej pôde – poliach, v záhradách, vo viniciach, v sadoch a podobne.
Dnes sa bežne stáva, že nejaká spoločnosť vyrobí kompost a nevie, čo s ním. Nikto ho nechce, lebo nie je preosiaty, je plný plastov a zapácha po hnilobnom procese. Chceme, aby sa využíval v čo najväčšej miere. Na to je ale potrebné zmeniť veľa vecí.
Chápem to správne, že v celom reťazci považujete za najslabšiu stránku spracovanie?
Zber, spracovanie a aplikáciu. Celý reťazec má nejaké chyby. Stačí sa pozrieť do kontajnerov na sídliskách a zistíme, čo všetko v ňom končí, aj keby nemalo. Na kvalitný kompost potrebujeme kvalitné suroviny. Aj malá nedôslednosť pri zbere znamená zníženie kvality materiálu, ktorý ide do kompostárne. Veľkým problémom je znečistenie biologického odpadu a jeho nízka frekvencia vývozu. V nádobe nám potom skysne a splesnivie, čo zbytočne komplikuje jeho spracovanie.
Frekvenciu zberu biologického odpadu predsa upravuje zákon. V zimnom období je stanovená na 14 dní. Mimo neho je to raz za týždeň pri odvetrávaných nádobách a dvakrát týždenne pri neodvetrávaných. Je teda zle nastavený alebo sa nedodržiava?
Frekvencia vývozu biologických odpadov stanovená vyhláškou je nastavená dobre. Ak by sa dôsledne dodržiavala, tak s kvalitou nemáme žiadny problém. Proti tejto vyhláške ale bojujú niektoré samosprávy a spoločnosti, pretože sa im zdá prehnaná. Namiesto toho, aby vyskúšali, ako to funguje, tak to kritizujú a niektoré mestá a obce frekvenciu zberu ani nedodržiavajú.
Ako samosprávy pracujú so zbernými nádobami?
Vyhláška upravuje výber zberných nádob. V zásade platí, že čím menšie nádoby s častou frekvenciou zvozu samosprávy použijú, tým kvalitnejší materiál kompostáreň dostane. Vhodné sú nádoby maximálne do objemu 240 litrov s odvetrávaním. Vtedy sa k odpadu dostáva vzduch a materiál neskysne.
V 660- alebo 1 100-litrových nádobách, prípadne podzemných kontajneroch, ktoré môžu mať až päť kubíkov, je už veľké množstvo odpadu, ktorý sa ani pri odvetrávaných nádobách nedokáže prevzdušniť. Vtedy dochádza aj k veľkému zápachu a množeniu hmyzu. Materiál kysne a vznikajú v ňom plesne, čo je zároveň nepríjemnosť aj pre kompostáreň.
V čom sa odlišujú samosprávy, ktoré sú v zbere úspešné, od tých, ktoré to zatiaľ až tak nezvládajú?
Na Slovensku máme aj samosprávy, ktoré domácnostiam na zber biologických odpadov rozdávajú plastové vrecká, čo je úplne zle. Ten potom dovezú do zariadenia, kde sa to podrví. V konečnom dôsledku sa do pôdy môžu dostať mikročastice plastov, čo je veľký environmentálny problém, a najnovšie štúdie ukazujú, že aj zdravotný.
Existujú systémy zberu, ktoré sa osvedčili v Európe, napríklad v Taliansku a Španielsku, a našťastie sa uplatňujú už aj u nás. Základom úspechu je pomôcť so zberom ľuďom čo najviac. Napríklad tak, že sa im rozdajú prevetrávané košíky, ktoré sú špeciálne vyvinuté na zber kuchynských odpadov v domácnostiach. Ten košík potrebuje vrecko, ktoré je kompostovateľné. Ak majú ľudia dostatok vreciek, tak nemajú potrebu používať plastové vrecká. Táto kombinácia výrazne zvyšuje komfort pre ľudí, čo sa v praxi prejaví na väčšom množstve a v kvalite vytriedených biologických odpadov.
Aký podiel samospráv na Slovensku to takto robí?
To je ťažké povedať, lebo máme približne 2 930 obcí a každá má svoj systém.
Rozdelil by som ich do štyroch kategórií.
V prvej sú samosprávy, ktoré rozdali ľuďom štartovací balíček: košíky a kompostovateľné vrecká. Keď sa im vrecka minuli, distribuujú im ďalšie. Osobne takýchto samospráv na Slovensku poznám asi desať, ale bude ich zrejme viac.
Potom máme samosprávy, ktoré rozdali štartovací balíček s 25 alebo 50 kusmi kompostovateľných vreciek. Nákup ďalších vreciek potom nechali na ľuďoch. Niektoré zabezpečili, aby sa dali kúpiť v obchodoch, drogériách alebo na obecnom úrade. Niekde inštalovali aj automaty na vrecká. Ľudia však musia niekam prísť a zakúpiť si ich.
Z nášho sledovania sme zistili, že pokiaľ mali domácnosti štartovací balíček kompostovateľných vreciek, tak vyzbieraný kuchynský odpad bol pomerne čistý. Len čo si ich už mali kupovať, tak vznikol problém. Biologický odpad začali vyhadzovať v plastových vreckách, v ktorých si z obchodu doniesli napríklad rožky.
V tretej skupine samospráv občanom zabezpečili zberné nádoby a povedali im, aby si sami zabezpečili nejaké vedierko, misku prípadne, aby nejak inak biologický odpad nosili do kontajnerov. A čo urobia ľudia? Oni si nejaké to vedro nájdu, dajú do neho plastové vrecko, ktoré potom spoločne s biologickým odpadom vyhodia do zbernej nádoby. Pretože tak je to najjednoduchšie.
A je tu ešte aj skupina samospráv, ktorá nezaviedla žiaden zber, ale deklaruje, že podporuje domáce kompostovanie. Legislatíva to umožňuje. Obec nemusí zbierať kuchynský odpad, ak si ho 100 percent domácností svojpomocne kompostuje. Tu je potom na mieste otázka, či si ho skutočne kompostujú alebo končí v zmesovom odpade.
Jedným z príkladov prvej kategórie je obec Beluša. Z rozhovoru s prednostom tamojšieho obecného úradu sa mi zdalo, že zaviesť úspešný systém nie je úplne zložité. Keď už máme pilotné projekty na Slovensku, prečo ho ostatné obce nezopakujú? Chýbajú peniaze alebo vôľa starostov?
Vždy sa dá vyhovoriť na to, že chýbajú peniaze. Je pravda, že je to jednoduché. Ten systém je veľmi intuitívny, bol prezentovaný na mnohých seminároch, konferenciách, takže všetci vedia, ako to funguje.
Keď my prídeme na samosprávu, tak väčšina z nich chce mať úspešný systém. Hovoríme im, že pre to musia urobiť kroky A + B + C + D + E. Oni povedia: dobre, A sa mi páči, to urobíme, B a C sa mi nepáči, tak urobíme ešte D a E. Takto to však nefunguje.
Na dobré odpadové hospodárstvo treba nevyhnutne splniť štyri základné veci: zaviesť komfortný systém, informovať o ňom ľudí, kontrolovať ich, či sa zapájajú a robia to správne, a motivovať ich. Ak čokoľvek z toho vynecháme alebo poprehadzujeme poradie, tak potom odpadové hospodárstvo nefunguje dobre. Buď sa nám do systému zberu zapojí málo obyvateľov, a tým pádom zbierame málo vytriedených zložiek, alebo máme v triedenom zbere znečistenie.
Samosprávy často tvrdia, že na rozdávanie kompostovateľných vreciek nemajú peniaze. To sa dá ale vyriešiť tým, že ich zahrnú do poplatku za odpad. Občan ich nedostane zadarmo, len ich priamo nemusí kupovať a zháňať.
Musí vrecko ale ešte odniesť do kontajnera, čo za neho nikto nespraví.
V Partizánskom a vo Vrbovom robia aj to. Aby neplytvali vreckami, zaviedli zber biologického odpadu od prahu dverí aj v bytových domoch. To znamená, že ho zbierajú od dverí bytov. Ich obyvatelia na začiatku dostali košík a štartovací balík kompostovateľných vreciek. Nedostávajú potom ďalšiu sadu vreciek, ale keď vyložia plné vrecko pred dvere, dostanú jedno nové. Tieto mestá vrecká rozdávajú cielene len tým, ktorí odpad vykladajú a potrebujú ich. Tým šetria na nákladoch. Navyše majú prednú evidenciu o tom, kto a koľko sa ich do zberu zapája.
Pri kontajnerovom systéme zberu netušíme, kto a ako sa zapája. Napríklad taká Bratislava má veľký problém urobiť opätovnú distribúciu vreciek. Prvý balík kompostovateľných vreciek urobila počas masívnej informačnej kampane od vchodu ku vchodu. Rozdala vrecká na obdobie približne 1,5 roka. Toto opakovať by bolo to dosť náročné finančne aj personálne.
Treba hľadať jednoduchšie systémy a tie existujú. Dajú sa vytvoriť distribučné centrá na vrecká alebo môžu byť na miestnych úradoch. Pre mňa je dôležité, aby človek vrecká nemusel zháňať po drogériách a aby nemal pocit, že za to platí.
Vieme, ako si vedú slovenské samosprávy v miere triedenia? Máme nejakú štatistiku, koľko priemerný občan vytvoril kuchynského biologického odpadu a koľko sa ho samosprávam darí vytriediť?
Priemerný potenciál kuchynských biologických odpadov sa pohybuje okolo 80 kilogramov na obyvateľa za rok. Nie je to obrovské množstvo, ale keď si vezmeme, že produkujeme 400 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa, tak takmer štvrtina je kuchynský odpad. Niekde to môže byť viac, inde menej. Závisí to od viacerých faktorov, napríklad či si varíme doma, alebo sa stravujeme mimo.
Tie najlepšie systémy na Slovensku vyzbierajú ročne od 30 do 50 kilogramov kuchynského odpadu na obyvateľa. Keď zoberieme do úvahy, že sme stále len v začiatkoch zberu, kým sa ho ľudia učia a vytvárajú si k nemu dôveru, tak niektoré samosprávy dosahujú veľmi slušné výsledky. Sú aj samosprávy, ktoré sa chvália smart systémom a zbierajú menej ako 20 kilogramov na obyvateľa. Je jasné, že robia niečo zle.
Čo samosprávy robia s odpadom? Aké je jeho najčastejšie využitie?
Sú dve možnosti, ako využiť kuchynský biologický odpad. Tou prvou je, že ho odovzdajú na bioplynovú stanicu. Tam sa spracuje, rozdrví sa, odoberú sa z neho plastové časti, hygienizuje sa a vyrobí sa z neho bioplyn. Z bioplynu sa vyrobí teplo a elektrická energia. Po procese ostáva zvyšok – digestát, ktorý sa dá použiť na pôdu ako hnojivo. Na Slovensku dnes máme niekoľko takýchto bioplynových staníc. Ani jednu nevlastní obec, prevádzkujú ich externé firmy.
Druhá možnosť je kompostovanie. Kuchynský odpad sa väčšinou zmieša v stanovenom pomere so záhradným odpadom, podrví sa, hygienizuje a potom sa z neho vyrobí kompost. Všetko závisí aj od toho, akým spôsobom sa zbiera kuchynský odpad. Do bioplynovej stanice je vhodnejší vlhký a dusíkatý materiál. Preto niektoré spoločnosti zbierajú v rámci kuchynských biologických odpadov aj tekuté zložky, omáčky či polievky. To ale nie je vhodný materiál na kompost. Na jeho výrobu potrebujeme tuhší materiál s vyššou sušinou a nižšou vlhkosťou. Kompostární máme na Slovensku niekoľko desiatok. Myslím si, že časom to bude najpoužívanejší spôsob spracovania kuchynských odpadov.
Je to aj najlepší spôsob spracovania kuchynského odpadu?
Ak sa na to pozrieme z ekonomického hľadiska, tak ak máme dostatok vhodného materiálu, je lepšie mať bioplynovú stanicu, vyrobiť elektrinu, predať ju spolu aj s teplom a postarať sa o zvyškový digestát. Pri kompostovaní teplo ani elektriku nevyrobíme. Predať sa dá len kompost, ak je kvalitný.
No z hľadiska obnovy pôdy je kompost určite lepší ako digestát. Pre mňa je dôležité, aby sme do pôdy vrátili to, čo sme z nej v podobe plodín zobrali. Digestátom vieme dostať do pôdy živiny, ale mikrobiálne je chudobný. Neukladáme ním do pôdy uhlík, ktorý sa v bioplynovej stanici využije na výrobu energie. Kompost je lepší aj z hľadiska aplikácie na pôdu, pretože je sypký a voňavý. Pri aplikácii tak nikomu nebude prekážať. Naopak, digestát je nestabilizovaný materiál, ktorý pri aplikácii ešte stále zapácha. Niektoré bioplynové stanice to začínajú riešiť práve tým, že si k bioplynovej stanici chcú dobudovať kompostáreň.
Na naštartovanie trhu s kompostom u nás dlhodobo chýbajú kompostovacie kapacity. To sa časom zlepší?
Pomaly áno. Podľa mojich informácií sa tento rok spustí päť alebo šesť nových kompostární, ktoré budú na slušnej technologickej úrovni.
Je ale otázne, či by ich mala budovať samospráva alebo špecializované firmy. Mestské technické služby môžu fungovať dobre, ale aj nemusia. Ľahšie sa nám presviedčajú samosprávy o zelených postupoch ako súkromné firmy. Firmy v súčasnosti pracujú na profesionálnejšej úrovni, ale ekonomiku majú postavenú na poplatku za príjem odpadu, teda za vstup, nie výstup. O predaj kompostu často nemajú záujem.
Sú aj také kompostárne, ktorých kompost skončí na skládke. Z hľadiska skládkovania to nie je zlé, lebo je to už stabilizovaný materiál, ktorý akoby už prešiel biologickou úpravou odpadov. Z hľadiska návrtu živín do pôdy to je ale nezmysel.
Pre samosprávy ale príjem na začiatku nie je taký dôležitý. Vieme na ne apelovať, aby odpad nechali vyzrieť. Vďaka eurofondom si vedia vybudovať technológiu na vyššej úrovni ako firmy. Už ich len treba naučiť, ako tú technológiu využívať, aby vznikol naozaj kvalitný kompost.
To ich mala naučiť kompostovacia vyhláška, na ktorej už dlhšie pracuje ministerstvo životného prostredia. Potrebujú teda spracovatelia presný recept na dobrý kompost od štátu?
Je ťažké urobiť presný recept, lebo surovín v biologickom odpade je veľmi veľa. Na kompostárňach sa vyrába kompost z toho, čo príde. Vieme ale, že na dobrý kompost je potrebný určitý pomer uhlíka k dusíku. Musíme teda dobre namiešať dusíkaté a uhlíkaté suroviny a udržať pri tom správnu vlhkosť. Je to o kreativite, ale dôležité je pochopiť princíp riadeného rozkladu biologického odpadu.
Preto sa neustále vyvíjajú technológie, ktoré ho majú čo najviac zjednodušiť. Máme počítačom riadené systémy, ktoré nám oznamujú, kedy treba odpad prekopať, lebo je v ňom už málo vzduchu alebo v ňom klesla teplota.
Ten základný princíp by mala zadefinovať vyhláška?
Určite áno. Nedá sa ale povedať, že by sme už dnes nemali určené postupy. Veď ešte v Československu vznikla technická norma pre priemyselné komposty. Je už síce zastaraná, ale stanovuje, aké suroviny na výrobu kompostu môžu vstupovať, ako ich treba namiešať, koľkokrát treba kompostovaciu hromadu prekopať, že ju treba prevzdušniť, aká má byť jej vlhkosť. Takisto máme odpadovú vyhlášku so základnými pravidlami nakladania s biologickým odpadom a s takzvaným kompostovacím minimom. Na kompostárňach to ale často nedodržiavajú a nefunguje ani kontrola dodržiavania týchto pravidiel.
Máme tiež systém certifikácie kompostov. Sú ale certifikované aj komposty, ktoré neprešli dobrým kompostovacím procesom, ale rôznym spôsobom dosiahli vyhovujúci výsledok. Príroda je silná a vždy si poradí s biologickým odpadom. Skôr alebo neskôr.
Potrebujeme teda novú vyhlášku?
Veríme, že vyhláška bude v dohľadnom čase hotová, aj keď by sme sa v nej nemali sústrediť na hľadanie receptúry. Tá v nej s veľkou pravdepodobnosťou nebude. Kompostáreň sama musí chcieť vyrábať kompost, ktorý bude uplatniteľný na trhu. Ani Baťovi nikto nedal návod, ako vyrábať a predávať dobré topánky.
Úloha ministerstiev je donútiť alebo motivovať kompostárne vyrábať komposty, ktoré nebudú len na zasypávanie jám v obci, ale ktoré budú mať pridanú hodnotu na obnovu pôdy. Naša pôda je degradovaná, má málo organickej hmoty, okrem baktérií v nej takmer nie je život, lebo sa na nej používa veľa pesticídov, priemyselných hnojív či nevhodné postupy. Mikrobiológia našich pôd je na veľmi slabej úrovni. Kompost ju vie obnoviť.
V minulosti sme sa pýtali aj poľnohospodárov, či majú záujem o kompost. Odpoveď bola nejasná. Aj by mali záujem, ale obávajú sa o jeho kvalitu. Na druhej strane rastú ceny priemyselných hnojív. Aká je vaša skúsenosť? Majú poľnohospodári o kompost záujem?
Zlepšuje sa to. Napríklad na kompostárni, ktorú prevádzkuje Ponitrianske združenie obcí, je o kompost veľký záujem. Je to preto, že sa začali zaoberať tým, ako vyrobiť kvalitný kompost. Okrem zlepšenia procesu výroby si zakúpili aj zariadenie, ktoré dokáže vytriediť z hotového kompostu plasty. Prešiel som si na Slovensku a v celej Európe stovky kompostární a výstup z odpadu nie je vždy veľmi lákavý.
Základ je, aby kompost dobre vyzeral na pohľad a voňal. Dôležitá je deklarácia jeho kvality, napríklad certifikáciou alebo použitím nejakej environmentálnej značky. Potom bude aj záujem. Pre poľnohospodárov je jednoduchšie a niekedy aj lacnejšie aplikovať priemyselné hnojivá, ako prevážať a zapracovávať kompost. Musíme ich presvedčiť, že kompost má pre pôdu väčšie prínosy ako digestát či maštaľný hnoj. To závisí aj od dobrého marketingu.
Ako sa robí reklama na dobrý kompost?
Tých rád je veľa. V prvom rade predáva kvalita samotného produktu. Často keď prídem na novú kompostáreň, tak mi povedia, že majú dobrý kompost. Ľudia si ho zo začiatku brali, ale zrazu prestali.
Zažil som, že na jednu slovenskú kompostáreň jeden pán doniesol biologický odpad, ale kompost si odniesť odmietol. To by mal byť pritom jej hlavný zákazník. Keď som sa ho pýtal prečo, povedal, že si ho raz zobral a po jeho aplikácii si „spálil“ rastliny, ktoré pestoval. Neskôr sme zistili, že ten kompost nebol dostatočne stabilizovaný. Z kopy ho odobrali, ešte keď bol vo fáze aktívneho rozkladu. Z diaľky vyzeral veľmi dobre, lebo ho preosiali. Keď ho človek chytil do ruky a ovoňal, tak zacítil látky, ktoré tam nemali byť.
Tak to byť nemá. Potrebujeme vyrobiť produkt, ktorý si zoberie aspoň jeden človek, má dobrú skúsenosť a rozšíri to po okolí. Povie to susedovi, ten ďalšiemu susedovi, a tak ďalej. To platí, samozrejme, aj o poľnohospodároch. Jeden spokojný zákazník je lepšia reklama ako 100 billboardov.
Dôležité je, aby dobre vyzerali aj samotné kompostárne. Nemôžu v nich byť naukladané kopy kompostu, ktoré sú zarastené dvojmetrovou burinou. Pre poriadkumilovného záhradkára nie je horší pohľad. Pomôcť môžu aj maličkosti. Napríklad to, že je kompostáreň otvorená aj v popoludňajších hodinách, keď už ľudia nie sú v práci.
V Rakúsku si veľmi dobre vymysleli certifikovanú značku kvality, ktorú dáva kompostárenská asociácia. Tam sa ukázalo aj to, že čím je väčšia kompostáreň, tým má väčší problém s odbytom. Je ťažšie presvedčiť ľudí z väčšej dovozovej vzdialenosti ako priamo z obce, kde dobre fungujúca kompostáreň stojí.
V Rakúsku funkčný trh s kompostom vybudovali farmy. Na Slovensku farmy kompostárne neprevádzkujú. Bude vaším cieľom presviedčať poľnohospodárov, aby sa sami dali na kompostovanie?
Je to jedna z našich priorít. Veľmi pozorne sme študovali systém v Rakúsku. Na poľnohospodároch bol postavený z logického dôvodu. Oni majú časť techniky na kompostovanie už teraz, majú priestor na kompostovanie a majú pôdu, kde sa dá využiť kompost. To znamená, je to ideálny partner na kompostovanie.
My sme na Slovensku alebo v celom Československu išli iným smerom. Poľnohospodárov sme z toho vynechali a začali sme robiť odpadové kompostárne. Odpadová spoločnosť vyzbiera odpadový materiál a je jej jedno aký. Nejakým spôsobom to skompostuje a potom máme problém, čo s tým kompostom urobiť. Poľnohospodár v Rakúsku musel garantovať, že má plochu na jeho aplikáciu. Nemohol zbierať viac biologického odpadu, lebo by nevedel garantovať, čo urobí s vyrobeným kompostom.
Aj preto je výstup z takej kompostárne úplne iný. Boli sme svedkami, ako poľnohospodár chodil zbierať biologický odpad po obciach, kontroloval každú nádobu, aby tam nebolo nič, čo tam nepatrí. Vedel, že si to bude aplikovať na svoju pôdu, ktorú desiatky rokov obrába jeho rodina.
Rakúski farmári ukazujú, že to môže byť aj dobrý biznis. Nemusia kupovať hnojivo, lebo si ho vedia dobre vyrobiť.
Nemali by mať aj u nás práve poľnohospodári sami záujem na kompostovaní? Vedia si tým hneď trikrát rozšíriť príjem: za odoberanie odpadov od samosprávy, za kvalitný kompost, nad výrobou ktorého majú kontrolu, a prípadne ho vedia ďalej aj predať.
Som presvedčený, že by to tak malo byť. Stretli sme sa ale tiež s tým, že niektoré poľnohospodárske družstvá si aj chceli zriadiť kompostárne, ale narazili na legislatívny problém. Oni by chceli kompostovať iba svoju produkciu zvyškov z pestovania alebo chovu zvierat. Podľa zákona ale automaticky pôjde o odpadové zariadenie, hoci on odpady nemá. V takom prípade by to muselo prejsť procesom posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA). Do toho nie sú farmári ochotní ísť. Aj to je jedna z vecí, ktorú by mohla zmeniť kompostovacia vyhláška. Rozlíšiť odpadovú kompostáreň od neodpadovej.
