Odhalený nový pamätník: Košice vzdali hold kniežaťu Rastislavovi

V sobotu 12. októbra 2024 sa metropola východného Slovenska, mesto Košice, stala svedkom významnej udalosti. V parku na Rastislavovej ulici 56 sa zišli politici, kultúrni pracovníci, obyvatelia mesta, cirkevní predstavitelia, matičiari a hostia z celého Slovenska, aby spoločne vzdali hold a odhalili pamätník panovníkovi Veľkomoravskej ríše a mužovi, ktorý stál pri zrode slovanského písomníctva, kniežaťu Rastislavovi.

Udialo sa tak pri príležitosti 30. výročia od kanonizácie kniežaťa Rastislava pravoslávnou cirkvou, ktorá sa konala 29. októbra 1994 v Prešove a 30. októbra 1994 v Brne.

Záštitu nad podujatím prijala námestníčka primátora mesta Košice, Lucia Gurbáľová, ktorá sa žiaľ zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť. Hlavným iniciátorom a hybnou silou pri zhotovení pamätníka kniežaťa Rastislava bol predseda Miestneho odboru Matice slovenskej Košice-Staré Mesto a člen Výboru Matice slovenskej, Michal Matečka, ktorý vynaložil neobyčajné úsilie na realizáciu tohto významného diela. O organizačné záležitosti súvisiace s realizáciou pamätníka sa postarala Angeľa Maľarová (členka miestneho odboru) a riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková. Veľmi pekne ďakujeme za spoluprácu Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach, jeho predsedovi Martinovi Mrázovi (osobný kancelár a tajomník biskupa Vasiľa) a podpredsedovi Michalovi Hospodárovi. Zhotoviteľom pamätníka je akademický sochár Richard Wagner.

Slávnostné odhalenie

Podujatie, ktoré moderoval Peter Schvantner zahájila slovenská štátna hymna. Báseň Premenenie od Jozefa Tótha predniesol Michal Hospodár. Nasledovali príhovory hostí. Spevácky zbor sv. Romana Sladkopevca z Prešova očaril prítomných svojimi hlasmi. Ich vystúpenie bolo nielen hudobným zážitkom, ale aj symbolickým prepojením minulosti a súčasnosti. Hlavným bodom programu bolo odhalenie pamätníka, ktorý posvätil gréckokatolícky arcibiskup ad personam a eparchiálny biskup Košickej eparchie, vladyka Cyril Vasiľ. Na znak úcty bol k pamätníku položený veniec.  Sobotnú slávnosť ukončila matičná hymna.

Odkaz kniežaťa Rastislava

Knieža Rastislav dosadol na trón slabého Veľkomoravského kniežatstva v roku 846 ako vazal Franskej ríše.

Od roku 850 prestal posielať svojich poslov na ríšske snemy, obmedzil a neskôr aj zakázal činnosť franským kňazom a na svojom území ochotne prijímal utečencov a odbojníkov z ríše.

V roku 855 východofranský kráľ Ľudovít Nemec napadol Veľkú Moravu. V bitke pri Devíne bol porazený a Rastislav ho prinútil stiahnuť sa do Bavorska.

Rastislav sa snažil o samostatnosť Veľkej Moravy a k tomu potreboval politické a diplomatické uznanie nezávislosti. Rovnako sa snažil šíriť myšlienky kresťanstva v jazyku zrozumiteľnom ľudu.

Predseda MS M. Gešper hovorí: „Chcel by som predovšetkým hlavne v dnešnej pohnutej dobe oceniť jednu skutočnosť a to, že išlo o zvrchovaného panovníka, ktorý vo svojej dobe hľadal možnosti a cestičky prežitia neveľkého stredoslovenského národa, predkov Moravanov a dnešných Slovákov, a to  práve v dobe, kedy vládli podobné geopolitické pomery, teda pnutie medzi východom a západom, Franskou ríšou a Byzantskou ríšou, kedy sme hľadali cestičky, ako v rámci týchto veľkých kultúrnych a geopolitických manévrov, nájsť si svoje miesto pod slnkom, v Európe.“

V roku 861 posiela Rastislav poslov na západ k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou, aby pápež vyslal na Veľkú Moravu misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Jeho požiadavky boli nevyslyšané, a preto sa obracia na byzantského cisára Michala III.. Ten vysiela na Veľkú Moravu solúnskych bratov –  sv. Cyrila a Metoda. Tí dali slovanskému ľudu písmo – hlaholiku a pričinili sa o to, aby bola staroslovienčina uznaná ako štvrtý liturgický jazyk. Zároveň sa Veľká Morava osamostatnila, čo sa považuje za epochálny jav.

M. Gešper: „Cyrilo-metodská misia je priamo inšpirovaná práve múdrym štátnickým aktom kniežaťa Rastislava. Treba povedať, že jej dosah je taký mimoriadny a taký veľkolepý, že ani jeden slovanský národ sa nemôže odtrhnúť od kultúrneho dedičstva cyrilometodskej politickej, jazykovednej a právnej misie. Oni nedoniesli iba slovanské poňatie kresťanskej viery, nepriniesli len písmo hlaholiku, ale priniesli základ modernej štátnej správy, základ právneho myslenia, moderného myslenia a mnoho iných cirkevných predpisov. Tým našim slovanským predkom dali akýsi primát pred ostatnými slovanskými národmi. Môžeme byť právom hrdí na knieža Rastislava, že dokázal ustáť obrovský geopolitický tlak.“

Martin Mráz: „Vďaka Rastislavovej vízii a cyrilo-metodskému odkazu tu môžeme byť aj po vyše jedenástich storočiach. Sme tu, lebo toto je náš odkaz pre rozdelené Slovensko, Európu i svet. Sme tu, aby busta kniežaťa Rastislava pripomínala  súčasným i budúcim generáciám Košičanov a návštevníkom Košíc, že malé národy nepíšu malé dejiny. Píšu vlastné dejiny, na ktoré sú hrdé a z ktorých sa chcú učiť a poučiť.“

Poctili nás účasťou:

Za Maticu slovenskú sa podujatia zúčastnili: predseda Matice slovenskej Marián Gešper, predseda Dozorného výboru MS Martin Fejko, tajomník MS pre problematiku národnostných menšín Viliam Komora, riaditeľ Členského ústredia MS Martin Hajník a tajomník MS Peter Schvantner.

Pozvanie na podujatie prijali vzácni hostia: poslanec NR SR Igor Šimko, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Štefan Kuffa, predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, riaditeľ Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov Jozef Pokorný, pravoslávny kňaz michalovsko-košickej eparchie, riaditeľ kresťanskej rómskej misie na Slovensku, Martin Halík, jediný zástupca za rímskokatolícku cirkev Donát Čarnogurský z farnosti Vyšný Slavkov. Je nutné skonštatovať, že je veľmi smutné, že tohto významného podujatia sa nezúčastnil ani jeden starosta z 22 košických mestských častí. Prítomná bola len  zástupkyňa Mestskej časti Košice-Juh, vedúca referátu KSC a SRC Andrea Puškášová. Starostke MČ Košice-Juh Anne Súkeníkovej sa týmto chceme poďakovať za organizačnú výpomoc.

Zaznelo v príhovoroch:

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Štefan Kuffa: „Rastislav v sebe spájal tri najvyššie ústavné zložky: bol prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom. Obsiahol všetky tri zložky v jednej osobe. Rastislavovi, ktorý svoj život zavŕšil vo vyhnanstve a potupe vďačíme za to, že aj my dnes tu na Slovensku, môžeme rozprávať po slovensky,  že sv. Cyril a Metod prišli k nám a na slovanskom území preorali hlbokú brázdu.“

 Poslanec NR SR Igor Šimko: „Máme hodnoty, ktoré nás budú sprevádzať celý náš život aj ďalšie generácie po nás. Pestujme tieto  slovenské národné tradície, kresťanstvo, ale aj vzťah človeka k Bohu a človeka k človeku.“

 Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka: „Rastislava by sme v dnešnej dobe mohli nazvať lídrom a vizionárom nielen preto, že pozval sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ale aj preto, aké kresťanské hodnoty vyznával. Snažil sa šíriť kresťanstvo, kultúru a vzdelanie, hodnoty, ktoré by sme aj dnes mohli vyznávať viac. Vďaka tomu môžeme dnes žiť v našom štáte a rozprávať rečou, akou rozprávame. Knieža Rastislav môže byť inšpiráciou nielen pre všetkých Rastislavov.

 Martin Halík, pravoslávny kňaz michalovsko-košickej eparchie: „Knieža Rastislav je pre nás veľkou inšpiráciou, zdobí naše chrámy, máme chrámy, ktoré sú mu zasvätené. Jeho odkaz je nebáť sa, byť odvážny. Sv. Rastislav netúžil po komforte, ale odhodlal sa napísať list byzantskému cisárovi o zaslanie učiteľov pre svoj národ.“

Marián Gešper zakončuje svoj príhovor slovami: „Nech je nám príkladom Rastislavovo dielo a jeho život. Dejinné míľniky jeho pohnutej politickej a mocenskej cesty sa ukončili jeho oslepením a smrťou vo vyhnanstve. Zomrel oslepený, zradený a zabudnutý. Matica slovenská odhalením pamätníka napravila tieto krivdy minulosti a zaradila kniežaťa Rastislava do veľkej národnej mozaiky slovanských a slovenských osobností.“

Záverom

Odhalenie pamätníka druhého veľkomoravského kniežaťa Rastislava je dôstojnou poctou tejto významnej historickej osobnosti. Tento pamätník, stojaci ako strážca minulosti, nám pripomína bohaté dedičstvo Veľkej Moravy a význam Rastislavovho prínosu pre rozvoj slovanského písomníctva, duchovného života, kultúrnej samostatnosti a vzdelania.

Mgr. Martina Matečková,  Dom Matice slovenskej Košice

foto: Jozef Paulenka