V druhom diele série, v ktorej sa zaoberáme jednotlivými architektonickými prúdmi, ktoré sa spolu podieľali na vzhľade nášho kaštieľa, si vysvetlíme základné znaky jedného z najznámejších a najdôležitejších štýlov umenia, existujúceho medzi gotikou a barokom, ktorý na území súčasného Slovenska existoval približne 150 rokov: renesanciou. Stavby postavené v tomto štýle sa jasne odlišujú od gotických, […]
Menej ako 1 min. min.
V druhom diele série, v ktorej sa zaoberáme jednotlivými architektonickými prúdmi, ktoré sa spolu podieľali na vzhľade nášho kaštieľa, si vysvetlíme základné znaky jedného z najznámejších a najdôležitejších štýlov umenia, existujúceho medzi gotikou a barokom, ktorý na území súčasného Slovenska existoval približne 150 rokov: renesanciou.
Stavby postavené v tomto štýle sa jasne odlišujú od gotických, vo všetkých dôležitých ohľadoch a najlepšie nám poslúži, ak biskupský kaštieľ porovnáme s jednou z najznámejších gotických stavieb na Slovensku, ktorou je Dóm Svätej Alžbety v Košiciach.
Gotika sa najčastejšie zaoberala stavbou náboženských stavieb, určených na zhromažďovanie veriacich, ktorí tam prišli spoločne uctievať kresťanského Boha, najmä katedrál, presne takých, ako je tá v Košiciach. Renesancia sa na druhej strane sústredila na stavby laickej aristokracia a bohatej vrstvy, čiže tých, ktorí nepatrili medzi kňazstvo, odborne nazývaných klérus. Stavia sídla vysokých šľachticov a kupcov, od hradov až po mestské domy.
Gotický štýl je vertikálny, teda zameraný na zvislosť stavieb a kladie dôraz na štíhlosť. Náš kaštieľ, keďže je renesančný, je naopak, postavený do šírky a je nižší. Gotické fasády sú plné rôznych architektonických prvkov, najmä sôch, viacerých vchodov a veľkých okien. Renesančný kaštieľ má na svojich fasádach v porovnaní s tým len úplne minimum ozdôb, iba jednu bránu a sochy úplne chýbajú. Striedmosť vo vonkajšej výzdobe budov je jedným z charakteristických prvkov renesančného staviteľstva. Obidva štýly, pred, aj po renesancii, stavajú väčšinou z tehál, ona však, vždy keď bol dostupný, preferovala kameň.
Čo však náš kaštieľ robí jasne renesančným, je jeho tvar, ktorý je takmer úplne zhodný s talianskymi renesančnými budovami, nazývanými kastel. Má pravidelný, hranatý pôdorys (v prípade nášho kaštieľa obdĺžnikový), vnútorné nádvorie, odborne nazývané átrium, je obohnané arkádovými stĺpmi a v rohoch stavby sú veže. Toto sú základné identifikátory renesančnej stavby. Kastely a kaštiele, ako napríklad kaštieľ Čákyovcov v Kluknave, mávajú štyri veže. Prečo má žiarsky kaštieľ iba dve, zatiaľ ostáva nevysvetlené.
Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: autor.
