V treťom pokračovaní našej krátkej série zaoberajúcej sa umeleckými slohmi prítomných v našom biskupskom kaštieli sa pozrieme na chronologicky druhý štýl, ktorý spolu s renesanciou dominuje vo výraze našej národnej kultúrnej pamiatky: baroku. V hovorovej slovenčine sa pre tento štýl zaužívalo nespisovné meno “baroko“ ako podstatné meno stredného rodu (“to baroko“), ale my budeme používať […]
Menej ako 1 min. min.
V treťom pokračovaní našej krátkej série zaoberajúcej sa umeleckými slohmi prítomných v našom biskupskom kaštieli sa pozrieme na chronologicky druhý štýl, ktorý spolu s renesanciou dominuje vo výraze našej národnej kultúrnej pamiatky: baroku.
V hovorovej slovenčine sa pre tento štýl zaužívalo nespisovné meno “baroko“ ako podstatné meno stredného rodu (“to baroko“), ale my budeme používať správnu podobu tohto mena v mužskom rode: “barok“ (“ten barok“). Zdá sa, že v minulosti naši predkovia prebrali slovo “barocco“ z portugalčiny a poslovenčili si jeho hláskovanie a pokračovali v jeho používaní.
Barok ako stavebný sloh na jednej strane jasne nadväzuje na renesanciu pred ním a čerpá z nej, ale na druhej strane prináša aj veľké množstvo nových postupov a tým vzniká nový, originálny štýl ako kombinácia starého a nového. V biskupskom kaštieli nájdeme mnoho prvkov tohto štýlu, takmer všetky sa však nachádzajú v interiéri.
V exteriéri sa nachádzajú dnes už dve ukážky baroka. Pozorný čitateľ si pamätá, že v predchádzajúcich článkoch sme opakovane opísali arkádovú chodbu vo vnútornom nádvorí ako typický, ak nie najjasnejší ukazovateľ renesančnej architektúry a to je stále pravda. Arkádové chodby sú ale aj jedným z prvkov, v ktorom barok priamo pokračuje od renesancie a úplne si ho osvojil pre svoje potreby. Arkádová chodba v biskupskom kaštieli je jednoznačne postavená v období slovenského baroka, počas pôsobenia šiesteho banskobystrického biskupa Štefana Moysesa u nás (1851 – 1869). Druhou ukážkou je tehlová kanalizácia v severovýchodnom a juhozápadnom rohu nádvoria.
V interiéri kaštieľa je prítomný učebnicový prvok baroka: tzv. vznešené poschodie, v odbornej literatúre označované talianskym prekladom týchto slov piano nobile. V každej barokovej stavbe, ktorá mala viacero poschodí, mal aristokrat sídliaci v nej svoje súkromné obývacie priestory vždy na prvom poschodí nad hlavným vstupom do budovy, spravidla na južnej a východnej strane, pretože najdlhšie svietilo slnko a najviac ich vykúrilo. V našom prípade je sústava miestností, ktorým hovoríme biskupov “byt“. Patrí doňho dnešná biskupská sála, rokokový salónik, salón, Moysesova študovňa vo veži a štvrtá miestnosť vedľa múzea. Nábytok v týchto miestnostiach tvoria hodnoverné repliky.
Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: autor
