V záverečnej časti našej krátkej série vysvetľujúcej základné znaky historických stavebných slohov v našom kaštieli sa oboznámime s najmladším a zároveň najmenej zastúpeným na celej stavbe, no určite nie menej dôležitým: klasicizmom. V architektúre ale aj histórii slovo klasický znamená súvisiaci s antickým svetom, teda starovekým Gréckom a hlavne Rímskou ríšou. Keďže aj renesancia a […]
Menej ako 1 min. min.
V záverečnej časti našej krátkej série vysvetľujúcej základné znaky historických stavebných slohov v našom kaštieli sa oboznámime s najmladším a zároveň najmenej zastúpeným na celej stavbe, no určite nie menej dôležitým: klasicizmom.
V architektúre ale aj histórii slovo klasický znamená súvisiaci s antickým svetom, teda starovekým Gréckom a hlavne Rímskou ríšou. Keďže aj renesancia a po nej nasledujúce baroko priamo nadväzujú na staroveké stavebné slohy, tak klasicistické obdobie môžeme nájsť v obidvoch týchto slohoch, my sa budeme zaoberať barokovým klasicizmom, často tiež nazývaným klasicizujúci barok (tieto dva názvy pomenovávajú to isté).
Na začiatku tohto architektonického slohu stojí francúzsky kráľ Ľudovít XVI. (vládol v rokoch 1774 – 1792). Počas jeho panovania tento nový štýl vznikol a veľmi rýchlo sa rozšíril po celom európskom kontinente. Odborná literatúra bežne preň používa názov “luiséz“, keďže kráľovo meno vo francúzštine bolo Louis Seize. V krajinách Habsburského podunajského súštátia sa preň vyvinul názov “copový sloh“ odvodený od pánskych parochní a copov, ktoré boli módou na dvore Márie Terézie a jej syna Jozefa II.
Ako záverečná fáza baroka, klasicizmus má snahu vrátiť sa triezvejšiemu spôsobu a menšiemu množstvu ozdobných prvkov a viac trvá na dodržiavaní pravidiel. V našom kaštieli je reprezentovaný malou vežičkou nachádzajúcou sa za veľkou vežou bližšie k centru mesta. Zaujímavosťou je, že táto menšia veža má len dve vlastné steny, dve zostávajúce steny potrebné na celkové uzavretie priestoru, sú vonkajšie steny veľkej veže a severozápadného krídla kaštieľa. Barokoví majstri ušetrili na materiáli a urýchlili si prácu tým, že použili už existujúce steny a len k nim dostavili dve ďalšie a tým dosiahli existenciu novej veže. Dôkazom toho sú renesančné omietky, nachádzajúce vo vnútri malej veže: pred jej výstavbou boli exteriérom veľkej veže, ale teraz už sú interiérom malej.
Pre lepšie pochopenie architektonických štýlov a získanie hlbších vedomostí autor článku odporúča knihu Naše stavební památky, napísal Dr. Jaroslav Herout, vyšla vo vydavateľstve Albatros v roku 1975.
Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Autor.
