Počas stavebných prác na nádvorí biskupského kaštieľa v polovici septembra boli odhalené doteraz neznáme pomerne veľké základy, ktorých nadstavba výrazným spôsobom mení celkový architektonický aj estetický výraz nádvoria a aj naše chápanie kaštieľa na sklonku modernej doby. Tieto kamenné základy boli postavené do obdĺžnikového tvaru, s dlhšou stranou, orientovanou ku vestibulu s českou plackou, ktorú […]
Menej ako 1 min. min.
Počas stavebných prác na nádvorí biskupského kaštieľa v polovici septembra boli odhalené doteraz neznáme pomerne veľké základy, ktorých nadstavba výrazným spôsobom mení celkový architektonický aj estetický výraz nádvoria a aj naše chápanie kaštieľa na sklonku modernej doby.
Tieto kamenné základy boli postavené do obdĺžnikového tvaru, s dlhšou stranou, orientovanou ku vestibulu s českou plackou, ktorú dal počas svojho úradu postaviť biskup Štefan Moyses (1851 – 1869). Na týchto základoch a na ich vnútornej strane boli nájdené pálené červené tehly. Nález tejto stavby však vyvoláva niekoľko otázok, na ktoré však so súčasnými znalosťami o našej národnej kultúrnej pamiatke nedokážeme uspokojivo odpovedať.
Prvou je samotné umiestnenie a rozmery týchto základov. Renesančná architektúra a po nej nasledujúce baroko mali niekoľko spoločných hlavných myšlienok, ktoré celkovo riadili ich stavby a medzi ne patril silný dôraz na symetriu vo všetkých veciach. Môžeme si ju ukázať na našom kaštieli: ak sa napríklad biskup rozhodol, že na čelnej strane budovy chce mať vežu, tak pravidlá renesancie aj baroka hovoria, že ak na jednom konci stavby má byť veža, tak musí byť aj na opačnej strane.
Iným príkladom je päť okien v biskupskej sále na prvom poschodí. Ak mala byť nad oknami strieška, tak by ju podľa pravidla symetrie mohlo mať buď jedno samotné okno presne nad bránou, alebo rovnaký počet okien doľava aj doprava od stredného okna.
Naše nové základy na nádvorí toto pravidlo ignorujú: na juhovýchodnej strane siahajú k prvému arkádovému stĺpu od vchodu, ale na opačnej strane siahajú až ku druhému stĺpu. Neznáma budova je mladšia ako arkádové stĺpy a je mimo osy určenej vstupnou bránou a kaplnkou na druhej strane.
Druhou otázkou je, prečo bola táto stavba odstránená. V histórii kaštieľa od jeho vzniku sa kamenné stavby, narozdiel od tých drevených, vždy použili pre neskoršiu stavbu, stali sa jej súčasťou a nikdy sa nebúrali. Táto stavba však bola dôsledne odstránená. Podľa odborného názoru archeológa Huberta Michelčíka na tieto otázky môžeme dnes nájsť odpovede už len v historických knihách a záznamoch.
Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: autor.
