Odkrývame históriu mesta: Biskuspský kaštieľ získa naspäť jeden zo stratených renesančných prvkov

V tejto rubrike sme sa od začiatku projektu komplexnej opravy biskupského kaštieľa v apríli minulého roka niekoľkokrát zaoberali prvkami a znakmi, vďaka ktorým je možné určiť, že naša národná kultúrna pamiatka je renesančná, a nie napríklad románska alebo gotická. Pozorný čitateľ si zapamätal, že jedným zo základných znakov renesančnej architektúry je symetrickosť: vertikálna, teda zdola hore alebo naopak, ale hlavne horizontálna, znamenajúca, že to je vľavo, musí byť aj vpravo. Tento istý čitateľ si teda určite všimne len pri zbežnom pohľade na biskupský kaštieľ, hoci aj z väčšej diaľky, napríklad z druhej strany cestnej komunikácie pred budovou, závažný nedostatok v tomto pravidle. Pred juhovýchodnou vežou sa stále nachádza murovaný, donedávna opletený trávnatý priestor, ktorý slúžil ako miesto pre kvetinovú výzdobu pred biskupovým príbytkom, ale pred druhou vežou bol zredukovaný na sotva viditeľný trávnik.

Kedy a kým bolo toto druhé predpolie, ako ho nazývame, odstránené, je nám dnes už asi navždy stratené, ale odhadujeme, že sa to mohlo stať niekedy počas druhej polovice 20. storočia a rovnako sa môžeme iba domýšľať, čo rozhodlo o tom, že druhé predpolie ostalo zachované a prežilo do dnešných čias.

S radosťou môžeme na týchto riadkoch oznámiť, že existujúce predpolie bude komplexne opravené a jeho chýbajúca dvojička sa vráti pred biskupský kaštieľ, pod odborným dohľadom architekta Ing. Jozefa Sálusa. Pred aristokratickým sídlom biskupa budú môcť návštevníci od budúceho roka vidieť aj úplnú novinku: časti ryolitovej kamennej dlažby, ktorú dal počas svojho úradu doviesť z pobrežia Jadranského mora banskobystrický biskup a prvý predseda Matice Slovenskej Štefan Moyses.

Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Úsek renesančného predpolia pripravený na rekonštrukciu. Autor: Peter Mlatec