Odkrývame históriu mesta: Morové epidémie vo Svätom Kríži

Počas komentovanej prehliadky kaštieľa môžu návštevníci vo vstupnom priestore kultúrnej pamiatky vidieť reštaurovanú sochu Sv. Antona Paduánskeho. Často zaznieva otázka, kde bola socha nájdená. 

Po následnej odpovedi, že stála na mieste morového cintorínu, kde sa teraz nachádza obchodná budova Prior, často nasleduje prekvapenie a začudovanie. Mor sa v minulosti nevyhol ani nášmu malému mestečku a Sv. Anton bol okrem iného aj ochranca pred morom a jeho socha na cintoríne venovanom jeho obetiam preto dáva dobrý zmysel.

Prvá vlna moru v 19. storočí prišla do Svätého Kríža v roku 1831. Rozšírila sa z východu súčasného Slovenska a podľa informácií z daňových súpisov a hospodárskych účtov v obci počas štyroch mesiacov leta zomrelo 56 obyvateľov.

Ďalšia vlna prišla o štyri roky neskôr. Existuje o nej záznam v mestskej knihe: „V našem Svatokriskem mestečku sa taka nemoc nachazala, že ktokolvek bol chori, každy tu nebezpečnú zracu v tej chorobe okusoval a tak že ani hovorit ani hladet nemohol, len šetek chori pre seba zostaval.“ Z roku 1834 a nasledujúceho je v mestskej knihe niekoľko informácií o tom, že úroda bola v tých rokoch veľmi zlá, obyvateľstvo nielen Kríža ale aj jeho širokého okolia trpelo nedostatkom všetkých druhov potravín a ich cena raketovo rástla.

Ťažkej situácii v prvej polovici 30. rokov 19. st. nepomohla ani silná poverčivosť obyvateľstva. V júli roku 1842 sa na nebi odohralo úplné zatmenie Slnka a o tri roky neskôr v novembri 1835 je v mestskej knihe zápis o kométe letiacej na nebi. Tieto úkazy boli medzi poddanským obyvateľstvom mestečka populárne a so značnou dávkou pesimizmu interpretované ako predzvesti akéhosi konca sveta a mnohí obyvatelia Kríža, ktorí mali dostatočné zdroje a povolenie od aristokracie, sa odsťahovali na juh terajšieho Slovenska alebo do severného Maďarska.

Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Socha Sv. Antona Paduánskeho. Archív mesta.