Ministerstvo životného prostredia sa v roku 2024 pod vedením Tomáša Tarabu stalo ministerstvom zahodených príležitostí. Robí, čo robiť nemá a nerobí, čo robiť má. V odpadovom hospodárstve zablokoval, znegoval, znehodnotil aj to, čo bolo pripravené, píše MICHAL SABO z PS. Autor je poslancom NR SR za stranu Progresívne Slovensko. Minister životného prostredia Tomáš Taraba často […]
Menej ako 1 min. min.
Ministerstvo životného prostredia sa v roku 2024 pod vedením Tomáša Tarabu stalo ministerstvom zahodených príležitostí. Robí, čo robiť nemá a nerobí, čo robiť má. V odpadovom hospodárstve zablokoval, znegoval, znehodnotil aj to, čo bolo pripravené, píše MICHAL SABO z PS.
Autor je poslancom NR SR za stranu Progresívne Slovensko.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba často a škodlivo konštatuje, že Slovensko je „skládková veľmoc“. Zjavne sa to totiž nechystá zmeniť. Za viac ako rok pôsobenia vo funkcii nepriniesol jediné riešenie, ako odpadové hospodárstvo transformovať na cirkulárnu ekonomiku, ktorá rešpektuje vedu, dáta a európsku legislatívu.
V posledných týždňoch politického chaosu zároveň zahodil príležitosť v procesoch aspoň minimálne upratať. Jeho alibizmus na skládky prinesie ďalší zbytočný neupravený odpad, ktorý bude ešte roky zdrojom metánu – agresívneho skleníkového plynu urýchľujúceho zmenu klímy.
Úprava odpadov pred uložením na skládku
Od 1. januára 2025 malo Slovensko konečne po opakovaných odkladoch aplikovať mechanicko-biologickú úpravu (MBÚ) odpadov. Do toho však zasiahol neodborný krok poslancov strany Hlas, ktorý tento proces šokujúcim prílepkom k nesúvisiacemu zákonu odložil o dva roky.
Taraba nezasiahol, keď mohol. Týmto koalícia nahnevala zodpovedne pripravené subjekty a skomplikovala samosprávam uzatváranie budúcoročných rozpočtov či úpravy všeobecne záväzných nariadení.
Problémom je, že s príchodom Nového roka začne platiť dávnejšie schválený zákaz ukladať neupravený odpad na skládky, to žiadna novelizácia nezrušila. Zároveň je po schválení prílepku možné ukladať zmesový odpad bez dosiahnutia biologickej stability.
MBÚ bola posunutá na rok 2027, čo ministerstvo aktívne komunikuje. Nečudo, že sa v tomto chaose naše samosprávy strácajú a nevedia, čo majú robiť.
Triedený zber textilu
V členských štátoch Európskej únie sa má triedený zber textilu zaviesť od roku 2025. Vlani som povedal, že si vychutnám, ako bude minister Taraba spúšťať systém zberu. Už vtedy som vedel, že to bude „výživné“. A tak sa aj stalo.
Analytická štúdia z roku 2021, ktorá dôkladne analyzovala stav a mapovala možnosti textilného odpadu na Slovensku, ostala kompletne nevyužitá. Tento 109-stranový dokument smutne visí na webe ministerstva životného prostredia. Taraba sa pokúsil úlohu si zjednodušiť a podľa očakávania pohorel.
Výsledkom odbornej práce, ktorú sebavedomo sľuboval, je ani nie dvojstranová metodická príručka. Prišla priamo z jeho kancelárie a jej jedinou snahou bolo hodiť náklady i úsilie súvisiace so zberom textilu na plecia samospráv. Lebo toho podľa ministra asi nemajú dosť.
Dôsledkom tohto babráctva bude, že efektívny zber textilu naša krajina nezavedie, a jeho triedenie či opätovné použitie už vôbec nie. Využiteľný textil bude hanebne naďalej končiť na skládkach. A celé to namiesto výrobcov textilu budú financovať domácnosti. Kompletne naopak.
Informačný systém odpadového hospodárstva
Zákazka za viac ako pätnásť miliónov na informačný systém odpadového hospodárstva sa pripravovala od roku 2017. Posledné tri roky sa javila ako nedokončiteľná, no Taraba prekvapil, keď chcel evidentne získať aspoň jeden dobrý bod. Zavedenie elektronickej evidencie odpadu namiesto papierovej napriek tomu neprebehlo bez zakopnutí.
Keď opomenieme technickú nepripravenosť projektu, na poslednú chvíľu oznámená povinnosť využívať systém vyvolala ďalšie zmätky. Ministerstvo ho opravovalo už deň po tom, ako zverejnilo usmernenie. O ďalšie dva dni znovu. A bude ho dozaista opravovať ešte minimálne raz, pretože konkrétne problémy, na ktoré narážajú samosprávy a firmy, sa iba kopia.
Nedopracované riešenie a odfláknutá príprava dokazujú, ako žalostne tarabovci zlyhávajú v kvalifikovanej práci. Žeby to bolo tým, že sa minister stal rekordmanom v zbavovaní sa odborných kapacít?
Voľne pohodený odpad
Z plánu legislatívnych úloh si šéf envirorezortu spravil trhací kalendár, pričom viaceré úplne odignoroval. Napríklad aj tú k voľne pohodenému odpadu. Dodnes nemáme ani len ukotvenú definíciu litteringu.
Hoci si pri tejto téme väčšina z nás predstaví vodnú nádrž Ružín a smeti plávajúce na jej hladine, nevyžiadaným znečistením sú tiež cigaretové ohorky na zastávkach verejnej dopravy, či rozfúkané odpadky v okolí kontajnerov či predajní. Littering naša legislatíva nepozná, a preto ho nevieme efektívnejšie kontrolovať, ani vymáhať jeho zákaz. Toto ministerstvo nevyzerá, že by to chcelo zmeniť.
Na začiatku je chýbajúca prevencia, na konci zbytočne pribúdajúce znečistenie. Podobne paralyzované sú aj mnohé ďalšie legislatívne či investičné aktivity ministerstva v ochrane životného prostredia, klímy, biodiverzity, alebo kritickej infraštruktúry.
Je to škandalózne? Je.
Je to vizitka neexistujúcej ambície Tomáša Tarabu riešiť čokoľvek, čo nie je podmienené ziskom, prípadne poháňané anti-eko lobingom? Isto.
Aj v odpadovom hospodárstve – a zďaleka nielen tam – naplno vidno, že antiminister Taraba nevie, často ani nechce, riešiť problémy, ktoré sú podstatou jeho funkcie.
