Nikto ešte nevstupoval do EÚ počas vojny, Ukrajina sa o to ale pokúša. Odborníci hovoria o výnimočne náročnom procese, ktorý komplikuje geopolitika, reformy aj politické spory vnútri Únie. Apelujú však, že Kyjev musí využiť každú príležitosť a presvedčiť o svojom členstve celú 27-mičku – ako aj skeptické Maďarsko. Ambícia Ukrajiny stať sa členom EÚ patrí […]
Menej ako 1 min. min.
Nikto ešte nevstupoval do EÚ počas vojny, Ukrajina sa o to ale pokúša. Odborníci hovoria o výnimočne náročnom procese, ktorý komplikuje geopolitika, reformy aj politické spory vnútri Únie. Apelujú však, že Kyjev musí využiť každú príležitosť a presvedčiť o svojom členstve celú 27-mičku – ako aj skeptické Maďarsko.
Ambícia Ukrajiny stať sa členom EÚ patrí medzi najkomplexnejšie a najstrategickejšie prístupové procesy v histórii Únie. Táto cesta, ktorá sa začala počas prebiehajúcej ruskej agresie, si vyžaduje nielen povojnovú obnovu, ale aj bezpečnostné záruky.
Hoci Ukrajina už oficiálne otvorila prístupové rokovania, jej ďalší postup bude závisieť najmä od schopnosti pokračovať v reformách napriek prebiehajúcej vojne.
Samotná Európska únia však čelí náročnej debate o vlastnej pripravenosti na rozšírenie. Dosiahnutie konsenzu u 27 členských štátov v otázkach inštitucionálnych reforiem a rozpočtových dôsledkov je mimoriadne náročné.
Masové rozšírenia, ako v roku 2004, sú dnes menej pravdepodobné – bránia im zmenené geopolitické pomery a odlišné národné priority.
O výzvach spojených s rozširovaním Únie a o šanciach kandidátskych krajín, najmä Ukrajiny, diskutovali experti na konferencii Pevnosť alebo hranica? Dilema rozširovania EÚ, ktorú zorganizoval EURACTIV.pl.
Európska únia otvorila dvere, ale o ďalšom postupe rozhodne vojna
„Súčasné vyhliadky Ukrajiny na vstup do EÚ sú dosť pochmúrne. A netýka sa to len samotnej Ukrajiny – od výsledku vojny závisí úplne všetko,“ povedal Daniel Szeligowski, šéf programu pre východnú Európu v Poľskom inštitúte medzinárodných vzťahov (PISM).
Podľa neho platí jednoduchá úmera: čím menšie škody spôsobí vojna, tým menej náročná bude obnova a tým hladší môže byť prístupový proces. Zároveň pripomenul článok 42.7 Zmluvy o EÚ – klauzulu o vzájomnej obrane, ktorú označil za ešte silnejšiu než článok 5 Severoatlantickej zmluvy.
„To nás privádza k otázke bezpečnostných záruk. V súčasnosti je len veľmi málo európskych krajín, ak vôbec nejaké sú, ktoré sú ochotné poskytnúť Ukrajine takéto záruky. Bez toho, aby sa vyriešila súvislosť medzi bezpečnostnými zárukami a vojnou, bude pre Ukrajinu veľmi ťažké napredovať na ceste k vstupu do EÚ,“ uviedol.
Predstavitelia niektorých štátov podľa neho tvrdia, že bezpečnostné záruky môžu prísť až po skončení vojny. Iní – vrátane samotného Szeligowského – sa domnievajú, že by im mala predchádzať.
„Mohlo by to napomôcť aj ukončeniu vojny, pretože Ukrajina by jasne vedela, aké bude jej budúce postavenie. Lenže túto dilemu sme zatiaľ nevyriešili – a to Ukrajine výrazne komplikuje situáciu,“ dodal.
Svojim ukrajinským kolegom vraj hovorí, že ak sa im podarí vstúpiť do EÚ do desiatich rokov, bude to veľký úspech: „Je to optimistický scenár – nie pesimistický. A netreba ho vnímať ako prekážku. Tá cesta bude ešte dlhá.“
Slovenský zahraničnopolitický analytik a bývalý minister Pavol Demeš označil Ukrajinu za jeden z najfascinujúcejších prípadov rozširovania EÚ.
„Ide o krajinu vo vojne, ktorá bojuje o prežitie – a za uplynulé tri a pol roka nás všetkých prekvapila,“ povedal. „EÚ sa aj napriek vojnovej situácii rozhodla otvoriť prístupové rokovania. A to stále nevieme, ako a kedy sa táto vojna skončí.“
Podobne ako Szeligowski, aj Demeš hovorí, že cesta Ukrajiny do EÚ závisí od konca vojny. „Ako sa skončí vojna, ako sa bude správať Rusko v nasledujúcich mesiacoch, ako k riešeniu situácie prispejú USA a Rusko – to bude kľúčové,“ povedal.
Budapešť žiada ústupky, ktoré sú pre Kyjev neakceptovateľné
Natalija Vinnykova, vedúca katedry medzinárodných vzťahov Charkovskej národnej univerzity V. N. Karazina, pripomenula, že formálne prístupové rokovania Ukrajiny s Európskou úniou „oslávili“ svoj prvý rok.
Rokovania sú rozdelené do klastrov a kapitol, pričom každá kandidátska krajina musí zosúladiť svoje zákony a inštitúcie s normami EÚ.
Ku júnu 2025 Ukrajina predložila prvú tzv. screeningovú správu za klaster 1, ktorý zahŕňa reformu súdnictva, právny štát a verejnú správu. Do konca júna sa očakáva predloženie správ za klaster 2 (vnútorný trh) a klaster 6 (vonkajšie vzťahy).
„Screeningový proces – teda sebahodnotenie zosúladenia právnych predpisov – by mal byť ukončený do jesene 2025. To je optimistický scenár, no realita prináša aj prekážky,“ upozornila Vinnykova.
Najväčším problémom podľa nej momentálne zostáva Maďarsko, ktoré blokuje otvorenie dvoch negociačných klastrov naplánovaných na jún.
Maďarsko predložilo 11 odporúčaní, z ktorých mnohé pozostávajú z jazykových požiadaviek. Hlavnou požiadavkou je zrušenie povinnosti verejných činiteľov ovládať štátny jazyk Ukrajiny.
„Maďarsko trvá na tom, že ukrajinskí úradníci by nemali mať zákonnú povinnosť používať štátny jazyk ani na oficiálnych zasadnutiach,“ vysvetlila odborníčka s tým, že ide o najkontroverznejší bod.
Okrem toho Maďarsko tlačí na Ukrajinu, aby zaručila zastúpenie národnostných menšín v parlamente. Táto požiadavka sa však podľa Vinnykovej javí ako politicky neuskutočniteľná. „Vyžadovala by si zmeny ústavy. A tie sa na Ukrajine nemôžu udiať bez celoštátneho referenda,“ vysvetlila.
Nielen Ukrajina, ale aj samotná Únia zápasí s reformami
Postoj Maďarska odráža širší problém – nedostatok jednoty medzi členskými štátmi EÚ v otázke ďalšieho rozširovania.
Szeligowski uviedol, že napriek mnohým vyhláseniam zatiaľ nevidí skutočný konsenzus medzi členskými krajinami o vyhliadkach Ukrajiny na vstup do Únie. „Deklarácie sú jedna vec, skutočná politika druhá,“ hovorí.
Jan Kovář, riaditeľ výskumu pražského Ústavu medzinárodných vzťahov, súhlasí s touto skeptickou perspektívou. Poukazuje na chýbajúci konsenzus nielen v otázkach rozšírenia, ale aj v inštitucionálnych reformách EÚ.
Nezhody sa podľa neho objavujú na rôznych úrovniach – od štrukturálnych reforiem, cez fungovanie inštitúcií, až po politické témy, ktoré nesú vysoké fiškálne náklady, ako je poľnohospodárstvo a kohézna politika.
Rozšírenie EÚ už nie je „ekonomická rozprávka“
„EÚ disponuje len niekoľkými hlavným mechanizmami financovania, ktoré sú pritom veľmi citlivé pre súčasných čistých príjemcov rozpočtu. Ak sa prijmú nové, relatívne chudobnejšie krajiny, niečo z toho sa bude musieť obetovať,“ zdôraznil Kovář.
Dodal, že buď sa musí zvýšiť rozpočet EÚ, na čom zrejme nie je konsenzus, alebo sa musia reštrukturalizovať alebo presmerovať existujúce politiky. To by nevyhnutne viedlo k obmedzeniu prostriedkov pre súčasných príjemcov.
Pripomenul, že v mnohých krajinách EÚ, vrátane Českej republiky, sa členstvo v Únii často prezentovalo ako ekonomická dohoda, kde EÚ bola vnímaná ako „bohatý manžel“.
„Myslím, že tento naratív bol nesprávny. Ak však krajiny stratia finančné zdroje, podpora verejnosti sa rýchlo vyparí – a to platí aj pre samotnú EÚ aj pre jej rozširovanie,“ upozornil, odvolávajúc sa na údaje Eurobarometra, ktoré ukazujú relatívne nízku podporu rozšírenia v Česku, napriek politickej podpore.
„A teraz si predstavte, že ľuďom poviete: ‚Nebudú už žiadne fondy, žiadne finančné výhody‘. Takéto sa nebude dobre počúvať,“ dodal.
Západný Balkán, Ukrajina aj V4 čelia novému geopolitickému prostrediu
V roku 2004, pri doteraz najväčšom rozšírení, vstúpili do EÚ aj štyri krajiny Vyšehradskej štvorky.
„V tom čase sme všetci zdieľali podobné motivácie a postoje k Európskej únii,“ spomenul Demeš. „Vstup do EÚ bol pre nás otázkou modernizácie, spôsobom, ako sa zaradiť do klubu, do ktorého sme cítili, že patríme. Dodalo nám to impulz k rozvoju a reformám.“
Zároveň staré členské štáty EÚ vítali nových členov s presvedčením, že rozšírenie je výhodou pre celú Úniu aj pre nové krajiny. Vstup do EÚ prebiehal paralelne s integráciou do NATO, čo znamenalo, že politický, hospodársky, vojenský a bezpečnostný rozmer boli úzko prepojené.
Podľa Demeša vtedy panovala pomerne silná jednota. „Dnes však, keď hovoríme o ďalšom rozširovaní, či už krajiny východného partnerstva alebo západného Balkánu, čelíme úplne inému geopolitickému prostrediu,“ upozornil.
Dokonca aj Washington, kedysi najväčší podporovateľ euroatlantickej integrácie, zmenil svoj postoj. „Ak prezident USA tvrdí, že EÚ vznikla, aby vybabrala s Amerikou, potom máme zjavne do činenia s úplne inou zahraničnopolitickou paradigmou,“ zdôraznil exminister.
Podľa Demeša vojna na Ukrajine odhalila roztrieštenosť V4, keď už nie je schopná hovoriť spoločným hlasom o rozširovaní ani o vojne na Ukrajine.
Podľa neho je preto nevyhnutné obnoviť jednotu – na regionálnej úrovni aj v celej EÚ. „Ide o prvoradú úlohu nás všetkých: politikov aj think tankov. Len tak dokážeme udržať EÚ pokope a podporiť tých, ktorí klopú na jej dvere,“ dodal Demeš.
Žiaden ďalší „veľký tresk“, ale skôr salámová taktika
Kovář nepredpokladá, že by sa ďalšie rozšírenie uskutočnilo hromadne, ako to bolo v roku 2004: „Bez vnútorných reforiem to jednoducho nie je možné. Politici v západnej Európe nepresvedčia voličov o podpore rozšírenia, ak sa najskôr nezmenia vnútorné štruktúry Únie,“ vysvetlil.
Podľa neho môžeme očakávať skôr „salámový prístup“ – vstup jednej krajiny po druhej. Avšak aj tento prístup má svoje limity. „Neočakávam, že by sa takto podarilo integrovať všetkých deväť kandidátskych štátov,“ dodal.
Podľa Kovářa má najbližšie k vstupu do EÚ Čierna Hora, ktorá je malá a zvládnuteľná z hľadiska počtu obyvateľov a ekonomiky. Nasledovať by mohlo Severné Macedónsko alebo Albánsko, no proces by sa potom pravdepodobne spomalil.
„Úprimne povedané, bol by som prekvapený, keby do roku 2030 vstúpili do EÚ viac ako dve krajiny. A určite neočakávam, že by sa dovtedy pripojila veľká krajina ako Ukrajina,“ poznamenal.
Szeligowski spomenul aj význam ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý bude platiť po roku 2027.„Ten by mohol slúžiť na prípravu EÚ na ďalšie rozšírenie. Nasledujúci finančný rámec po roku 2034 by potom podporoval už rozšírenú Úniu,“ zdôraznil.
Ľudský kapitál je rovnako dôležitý ako finančná pomoc
Na otázku, čo Ukrajina potrebuje na uľahčenie svojej cesty do EÚ, Vinnykova zdôraznila, že finančná pomoc je nevyhnutná, pričom EÚ je už teraz jej najväčším donorom.
Podpora však podľa nej presahuje len financie.
Ukrajina podľa nej naliehavo potrebuje ľudský kapitál – teda odborníkov schopných realizovať reformy potrebné na integráciu do EÚ. „V súčasnosti máme vážny nedostatok odborných znalostí šitých na mieru pre každý sektor, pre každú kapitolu prístupových rokovaní,“ upozornila.
Na otázku, ako by Ukrajina mohla pokročiť vo svojom prístupovom procese, Szeligowski poukázal na tri kľúčové kroky.
Prvým je splnenie prístupových kritérií cez zásadné reformy. S nadsádzkou to pripodobnil k cestovaniu poľským vlakom.
„Idete na stanicu, presne neviete, kedy vlak príde, ale ste si celkom istí, že nakoniec dorazí,“ povedal. „A keď dorazí, musíte tam byť. A čo je ešte dôležitejšie, musíte mať lístok. Tým lístkom je reforma. Keď vlak príde, nebude čakať. Musíte byť pripravení okamžite nastúpiť.“
Druhým krokom je budovanie inštitucionálnych kapacít, keďže Ukrajina musí prijať obrovské množstvo právnych predpisov a procesov EÚ.
Tretím je fakt, že prístupová zmluva musí byť ratifikovaná všetkými 27 členskými štátmi. „Možno sa podarí obísť maďarské veto pri otvorení niektorých klastrov, ale to nebude stačiť pri konečnej ratifikácii,“ varoval Szeligowski.
Podľa neho musí Ukrajina preto nasledovať príklad Poľska: „Počas nášho prístupového procesu sme v každej členskej krajine viedli rozsiahlu kampaň na podporu verejnej mienky, aby sme presvedčili vlády aj spoločnosť, že naše členstvo je prínosné,“ povedal.
„Ukrajinskí politici často naozaj veria, že na vstup do EÚ stačí súhlas Berlína alebo Paríža. Takto to ale nefunguje. Ukrajina musí osloviť všetkých 27 krajín. Jednu po druhej. A všetky presvedčiť, že si členstvo v Únii zaslúži,“ uzavrel.
Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Odpor Maďarska, únava z rozširovania a chýbajúca jednota. Cesta Ukrajiny do EÚ bude dlhá, tvrdia experti appeared first on euractiv.sk.
