Orbán s Babišom zakladajú koalíciu a chcú osekať Brusel

Českí a maďarskí populisti sa spojili s rakúskou stranou FPÖ a chcú vytvoriť vlastnú frakciu. Ani tá by im však nezaistila vedenie legislatívy alebo výborov. Chcú tiež zmenšiť európske inštitúcie a posilniť práva veta, na čo by však potrebovali súhlas každej členskej krajiny.

Rakušan Herbert Kickl (FPÖ), maďarský premiér Viktor Orbán (Fidesz) a Andrej Babiš (ÁNO) predstavili v nedeľu 30. júna na stretnutí vo Viedni novú politickú koalíciu s názvom „Patrioti pre Európu“. Jej jadro tvoria populistické strany z Rakúska, Maďarska a Česka.

Patriti sa sa teraz budú usilovať o vytvorenie novej politickej frakcie v europarlamente. To im zaručí finančný príspevok, prioritné právo pri rozprave v europarlamente a účasť na stretnutiach vedenia europarlamentu.

Aby sa však dostali k vedeniu výborov alebo legislatívy, museli by nájsť v europarlamente spojencov z umiernených a proeurópskych strán, čo bude pre toto zoskupenie ťažké.

Potrebujú ďalšie štyri krajiny

Babiš, Orbán a Kickl získali v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu celkom 24 poslancov. Spĺňajú tak jednu z podmienok pre vytvorenie skupiny v Európskom parlamente. Na jej vytvorenie je totiž potrebných najmenej 23 europoslancov.

Zatiaľ však nespĺňajú druhú podmienku: poslanci musia pochádzať najmenej zo siedmich rôznych členských štátov. Babiš, Orbán a Kickl teda potrebujú získať k spolupráci strany z najmenej štyroch ďalších európskych krajín. Stihnúť to chcú pred ustanovujúcou schôdzou nového Európskeho parlamentu, ktorá sa začne 16. júla.

Na Slovensku by mohli loviť vo vodách poslancov zvolených za Smer a Hlas. Tieto strany kampaňovali na podobnej platforme – národnej suverenite a kritike Bruselu. Neštítili sa ani siahnuť po nenávistnej rétorike a dezinformáciách.

Hlas a Smer doteraz tvrdili, že rokujú iba so sociálnymi demokratmi (S&D). Z tejto frakcie ich vylúčili (v prípade Hlasu pozastavili prijímacie konanie) pre spoluprácu s krajne pravicovou SNS.

V posledných dňoch sa objavili špekulácie, že by francúzske Národné združenie Marine Le Pen mohlo opustiť svoju súčasnú skupinu Identita a demokracia (ID) a pripojiť sa k inej aliancii.

Neistá je tiež budúcnosť Alternatívy pre Nemecko (AfD), ktorá nedávno kvôli kontroverziám ohľadom nacistickej minulosti Nemecka opustila ID a hľadá nových partnerov naprieč EÚ. Problémy sa objavili aj vo vnútri Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), ktorým hrozil odchod poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Národná suverenita a subsidiarita

Stredobodom novej aliancie má byť obrana národnej suverenity. „Musíme posilniť suverenitu každého členského štátu,“ vyhlásil Andrej Babiš, podľa ktorého EÚ smeruje k centralizácii a federalizácii.

Herbert Kickl zdôraznil potrebu vrátiť právomoci z Bruselu späť členským štátom a vyslovil sa za výrazné obmedzenie právomocí EÚ. „Chceme Európu skutočnej subsidiarity s jasným záväzkom k rozmanitosti na tomto kontinente,“ vyhlásil. Navrhuje okrem iného obmedziť počet európskych komisárov či europoslancov.

„Chceme, aby bol Európsky parlament výrazne menší, zhruba ako Snemovňa reprezentantov USA,“ vyhlásil Kickl s tým, že súčasný europarlament má 720 kresiel, zatiaľ čo Snemovňa reprezentantov USA má iba 435 členov.

Orbán však zdôraznil, že „bruselská elita“ má voči takýmto zmenám odpor. „Bruselská elita sa bráni… Nechcú zmeny, chcú zotrvať v súčasnom stave. To je neprijateľné,“ vyhlásil maďarský premiér.

Niektoré členské štáty naopak vyzývajú k takým reformám EÚ, ktoré by EÚ posilnili a chránili jej rozhodovacie procesy pred vetom zo strany jednotlivých členských štátov. Príkladom sú aj práva veta, ku ktorým siaha Maďarsko najmä v zahraničnopolitických otázkach, kde často blokuje pomoc EÚ Ukrajine a sankcie proti Rusku.

Vykonávanie inštitucionálnych reforiem v rámci EÚ ale vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Je teda nepravdepodobné, že by sa fungovanie EÚ v najbližšej dobe výrazne priklonilo na jednu či druhú stranu.

Európania chcú mier

Všetci traja lídri zo stredoeurópskych krajín tiež odsudzujú novú migračnú politiku EÚ. „Sme odhodlaní problém nelegálnej migrácie skutočne vyriešiť. Nedávno prijatý pakt EÚ je potrebné zmeniť,“ uviedol Babiš. Konkrétne spomenul potrebu prijatia prísnych opatrení na vonkajších hraniciach EÚ, rozbitie prevádzačských sietí a urýchlené vyhostenie osôb bez práva zostať v Európe.

„Každá krajina musí mať právo samostatne rozhodovať o tom, kto v nej bude žiť a pracovať,“ vyhlásil český expremiér.

V programe koalície figuruje aj prebiehajúci konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Orbán skritizoval EÚ za jej postup. Tvrdí, že podľa neho viedol k zbytočnej eskalácii a nestabilite. „V našom susedstve prebieha vojna, ktorej vypuknutiu sme nedokázali zabrániť, a keď už vypukla, nedokázali sme ju zastaviť,“ posťažoval sa Orbán.

Nová aliancia je podľa neho odhodlaná usilovať sa o mier a stabilitu. „Európania chcú tri veci: mier, poriadok a rozvoj. A to, čo dostávajú od súčasnej bruselskej elity, je vojna, migrácia a stagnácia,“ vyhlásil Orbán.

Zatiaľ čo Orbánov Fidesz udržuje väzby s Ruskom napriek jeho agresii voči Ukrajine, Kicklova strana FPÖ má tiež proruské väzby. Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneissl z FPÖ je známa tým, že na svojej svadbe tancovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a vlani sa presťahovala do Ruska. Babiš je zase hlasným zástancom „mierového riešenia“ ruskej invázie a spochybňuje masívne dodávky zbraní na Ukrajinu.

Trojica lídrov sa pustila aj do kritiky Zelenej dohody pre Európu (Green Deal), ktorá podľa nich podkopáva konkurencieschopnosť ekonomiky a ohrozuje prosperitu. Babiš vyzval na revíziu Zelenej dohody a podporu európskeho priemyslu.

„Naša skupina chce vyvážený prístup k politike životného prostredia, ktorý podporuje udržateľný hospodársky rozvoj,“ povedal.