
Tri roky po odchode z najväčšej europarlamentnej skupiny európskych ľudovcov sa maďarský premiér vracia do bruselskej politiky v plnej sile. Do krajne pravicovej frakcie dostal Španielov z Voxu, Talianov od Salviniho, Marine Le Pen aj Andreja Babiša.
Krajná pravica, na čele s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, môže byť v novom europarlamente treťou najsilnejšou frakciou. Patriotom pre Európu sa nielenže podarilo nazbierať dosť europoslancov na vytvorenie skupiny, ale ak nájdu prieniky s Európskymi konzervatívcami a reformistami, prípadne jednotlivými členmi pravicových európskych ľudovcov, môžu mať aj moc blokovať legislatívu.
Ako sa to stalo?
Europoslanci Viktora Orbána a jeho strany Fidesz odišli z najväčšej frakcie, európskych ľudovcov (EPP) v roku 2021. Predchádzali tomu dlhoročné debaty o tom, či stále radikálnejší Orbán má miesto v umiernenom bruselskom maistreame.
Odvtedy sa Orbán snažil nájsť si miesto v inom zoskupení. Rokoval s predstaviteľmi Európskych konzervatícov aj reformistov (ECR), ako aj krajne pravicovej Identity a Demokracie (ID), rozdiely v podpore Ukrajiny a domáce spory napríklad v Taliansku vzniku novej frakcie bránili.
Nakoniec rozhodol odchod strany ANO bývalého českého premiéra Andreja Babiša z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE). Liberáli, u ktorých majú po voľbách silné zastúpenie aj slovenskí progresívci, už začali robiť kroky smerujúce k vylúčeniu Babiša, keďže jeho kampaň založená na strašením migrantmi a LGBTI+ ľuďmi nesedela k hodnotám skupiny.
Babiš nakoniec prekvapil, keď oznámil spojenie s Orbánom a rakúskou stranou FPÖ. Nová koalícia dostala meno Patrioti pre Európu a predstavila euroskeptický a silne konzervatívny program, ktorý ide priamo proti volaniam po posilnení kompetencií EÚ a väčšej ochrane ľudských práv v EÚ.
Na vytvorenie oficiálnej frakcie v europarlamente, ktorá získa finančnú podporu a miesto pri stretnutiach vedenia, Orbán potreboval 23 europoslancov zo siedmych členských krajín. Kreslá mal vďaka úspechu vo voľbách isté, ale musel hľadať spojencov z ďalších krajín.
Jednotlivé časti skladačky do seba zapadli po druhom kole francúzskych volieb. Krajne pravicová strana Národné zhromaždenie, kedysi vedené Marine Le Pen, po porážke oznámilo záujem pridať sa k Orbánovým Patriotom pre Európu.
Rovnako urobilo aj vedenie krajne pravicovej strany zo Španielska, Vox. V Bruseli sa už cez víkend začali šíriť informácie, že prakticky celá krajne pravicová frakcia Identita a Demokracia, vrátane talianskych europoslancov z hnutia Mattea Salviniho, zanikne v prospech nového zoskupenia.
Do hnutia sa však chcú pridať aj menšie strany, vrátane portugalskej krajne pravicovej strany Chega, holandskej Strany slobody Geerta Wildersa, belgickej Vlaams Belang a dánskej Ľudovej strany.
Celkovo by Patrioti pre Európu mohli dosiahnuť približne 95 kresiel, najmä ak prilákajú v súčasnosti nezaradené strany. Tým by sa stali treťou politickou silou v Parlamente po stredopravej EPP a socialistoch (S&D), za ktorými by nasledovala nacionalistická pravica ECR na štvrtom mieste a liberáli z Obnovme Európy na piatom mieste.
Čo Smer a Republika?
Hovorkyňa Strany Smer pre denník Pravda povedala, že rokujú „výlučne o členstve v sociálnodemokratickej frakcii, žiadne iné rokovania neprebiehajú a vedenie strany ani na iné rokovania nedalo odporúčanie”.
Prezident Peter Pellegrini, bývalý predseda strany Hlas, tiež na summite loboval za prijatie jeho strany k sociálnym demokratom. Frakcia S&D však má s oboma slovenskými stranami problém, keďže vstúpili do koalície s krajne pravicovou SNS, čo je pre európskych ľavičiarov červená čiara.
Hnutie Republika tiež pre Pravdu odkázalo, že analyzuje možnosť vstupu k Patriotom pre Európu.
Čo to bude znamenať pre europarlament?
Nacionalistická a pravicová skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) sa v stredu zastabilizovala s konečným počtom 84 kresiel. Napriek hrozbám o odchode v nej zostali Poliaci z bývalej vládnej strany Právo a spravodlivosť. Do ECR patrí aj slovenská strana SaS, tá však v eurovoľbách neuspela.
Patrioti Európy budú v praxi tá istá skupina ako krajne pravicová Identita a demokracia, len s iným názvom a Orbánovými europoslancami. Väčšina ostatných frakcií Európskeho parlamentu ich bude naďalej ignorovať v rámci tzv. cordon-sanitaire, neformálnej dohody medzi politickými skupinami o nespolupráci s krajnou pravicou.
Podľa D’Hondtovej metódy, ktorá sa používa na prideľovanie vnútorných pracovných miest skupinám podľa ich váhy, by 95-členná skupina Patriotov Európy mohla nominovať približne dvoch podpredsedov Parlamentu a troch predsedov výborov.
Keďže o postoch predsedov výborov sa bude tento mesiac hlasovať absolútnou väčšinou, zvyšok skupín v Parlamente sa môže dohodnúť na vyradení krajne pravicových nominantov. To sa už stalo aj v minulosti.
Pokiaľ ide o podpredsednícke posty, je to zložitejšie. Orbán a Le Pen by ich skutočne mohli dostať. Počas prvého plenárneho zasadnutia, ktoré sa začne 16. júla, budú musieť poslanci rozhodnúť, ktorých kandidátov podporia v jedinom hlasovaní, pričom vyberú najmenej osem mien.
Kandidáti musia v tomto prvom kole hlasovania získať absolútnu väčšinu. Ak sa 14 postov neobsadí počas prvého a druhého kola hlasovania, je naplánované tretie kolo, v ktorom sa kandidáti volia relatívnou väčšinou.
Práve v tomto poslednom kroku by krajná pravica mohla získať jedného podpredsedu, ak ostatné skupiny rozdrobia svoje hlasy a kandidátovi Patriotov pre Európu, prípadne s podporou ECR, sa podarí získať viac hlasov ako ostatným kandidátom.
Pokiaľ ide o legislatívu, Patrioti pre Európu by sa mohli pri hlasovaniach spojiť s ECR a v jednotlivých prípadoch aj so stredopravou EPP, aby dosiahli tesnú väčšinu a zablokovali zákony v parlamente. Je však otázne, do akej miery sa takejto koalícii bude dariť nájsť spoločnú reč. Zhodu by mohli nájsť napríklad pri blokovaní zelenej legislatívy.








