Pre pomalé čerpanie poľnohospodárskych eurofondov príde Slovensko o takmer 200 miliónov eur, ktoré mohli pomôcť investíciám farmárov, potravinárov či lesníkov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora očakáva podobný prepad aj v tomto roku. Slovenské agropotravinárstvo a vidiek je chudobnejší minimálne o 216 miliónov eur. O takú sumu prišiel Program rozvoja vidieka 2014 až 2022 pre pomalé čerpanie eurofondov pridelených […]
Menej ako 1 min. min.
Pre pomalé čerpanie poľnohospodárskych eurofondov príde Slovensko o takmer 200 miliónov eur, ktoré mohli pomôcť investíciám farmárov, potravinárov či lesníkov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora očakáva podobný prepad aj v tomto roku.
Slovenské agropotravinárstvo a vidiek je chudobnejší minimálne o 216 miliónov eur. O takú sumu prišiel Program rozvoja vidieka 2014 až 2022 pre pomalé čerpanie eurofondov pridelených na rok 2021.
Nejde o prepad z dôvodu chýb alebo podvodov. Sú to nenávratne stratené peniaze v rámci takzvaného dekomitmentu, podľa ktorého musí každý členský štát pre zaistenie plynulého čerpania za každý kalendárny rok využiť vopred stanovený objem podpôr. Podľa takzvaného pravidla N+3 má na to tri roky, čiže v tomto prípade to bolo do konca roka 2024.
Ministerstvo pôdohospodárstva o tom informovalo členov monitorovacieho výboru Programu rozvoja vidieka, kde sa kľúčoví ľudia za štát, vidiek a agrosektor stretávajú na rokovaniach o všetkých dôležitých zmenách v podporách. Portál EURACTIV Slovensko má návrh modifikácie k dispozícii.
Programu sa znížil rozpočet o takmer 172 miliónov eur z európskych zdrojov. V dobiehajúcom období ho štát spolufinancuje 25 percentami, čo je teda dodatočných takmer 45 miliónov eur.
Slovensko na investičnú podporu fariem na toto obdobie z agropolitiky EÚ dostalo 1,8 miliardy eur. Ide o peniaze na projekty farmárov a spracovateľov do modernizácie výroby, ale aj pre lesníkov a vidiecke komunity.
Súčasťou tohto programu bola aj kontroverzná penziónová výzva. Pre porovnanie, jej rozpočet bol 60 miliónov eur. Čisto z finančného hľadiska je pre výrobu potravín a vidiek na Slovensku prepad týchto peňazí násobne väčším problémom.
„Bohužiaľ, poľnohospodári, ale aj iní potenciálni prijímatelia týchto verejných zdrojov o ne nenávratne prišli nie svojou vlastnou vinou. Považujeme to za obrovskú chybu, je nám ľúto, že poľnohospodári prišli o tieto peniaze,“ uviedla pre EURACTIV Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Kde sa škrtá
O najväčšie sumy peňazí prídu farmári, potravinári a lesníci. Vo výzvach na podporu investícií poľnohospodárskych podnikov rezort škrtol 50 miliónov eur. V rámci nich mohli poľnohospodári nakupovať stroje alebo robiť výstavbu maštalí či skladov.
Len za jeden rok tak v poľnohospodárskej výrobe vypadnú investície za zhruba 100 miliónov eur. Program cez výzvy totiž na projekty prispieva v priemere polovicou ich sumy, zvyšok dopláca úspešný žiadateľ.
Pre predstavu, z prepadnutých peňazí by sa dalo zainvestovať do 180 nových kombajnov, či 25 maštalí pre 400 dojníc aj s dojárňami. To je dohromady takmer 10 percent súčasného počtu dojníc na Slovensku.
Potravinári nenávratne prišli až o 53 miliónov eur na investície do spracovania a uvádzania potravín na trh.
Ministerstvo tak ide škrtať peniaze v živých výzvach. Generálny riaditeľ PPA Marek Čepko začiatkom júna povedal, že takmer 100 percent prostriedkov PRV je už zazmluvnených. Nie je tak jasné ako sa prepad peňazí dotkne schválených a zazmluvnených projektov. Ak by v programe pre dekomitment nezostali peniaze na projekty so zmluvami, štát ich bude musieť preplatiť z vlastného rozpočtu.
Vo výrobe potravín je už aj tak veľká investičná diera, ktorá bude teraz v porovnaní so zvyškom EÚ ešte väčšia. To v stanovisku pripomína aj SPPK.
„Objemy štátnej pomoci sú na Slovensku dlhodobo oveľa nižšie ako v susedných krajinách a čerpanie európskych zdrojov tam tiež funguje podstatne lepšie. Výsledkom je nedostatok spracovateľských kapacít, technologické zaostávanie s dopadom na ceny slovenských potravín a ich dostupnosť na pultoch obchodov,“ uviedla Mária Hvozdíková z komunikačného oddelenia komory.
Ministerstvo pôdohospodárstva sme požiadali o stanovisko k zmenám v Programe rozvoja vidieka. Odpovede do článku doplníme.
Suma zrejme nie je konečná
Stále však ide len o prepadnutie peňazí za jeden rok. Program sa definitívne skončí posledným dňom tohto roka.
„Podobný objem dekomitmentu nanešťastie očakávame aj za rok 2022 (teda prostriedky, ktoré v súlade s pravidlom n+3 majú byť vyplatené do konca roku 2025),“ predpovedá SPPK.
Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) začiatkom júna pre EURACTIV Slovensko uviedol, že za celý rok 2025 musí Slovensko z programu na projektové podpory vyčerpať 600 miliónov eur.
Vlaňajšok bol z hľadiska čerpania peňazí na projekty suverénne najúspešnejší. Predtým bolo priemerné ročné tempo zhruba 50 miliónov eur, minulý rok sa podarilo vyplatiť 209 miliónov eur. PPA prijala 1 894 žiadostí o platbu a uzavrela 754 dotačných zmlúv.
Za prvých päť mesiacov podľa Čepka agentúra vyplatila 110 miliónov eur. Do konca roka by sa tak tempo muselo zvýšiť niekoľkonásobne. Agentúre pritom nehrá do karát niekoľko okolností.
Tou prvou je, že aj tí poľnohospodári, ktorí majú schválené projekty, neposielajú agentúre žiadosti o platby. Buď si svoje zámery rozmysleli alebo si to nechávajú na poslednú chvíľu, čo dostáva PPA pod tlak. Vo vzduchu visia žiadosti o platbu za 400 miliónov eur.
Čepko hovorí, že agentúra sa venuje „extrémnemu počtu“ žiadostí, ale priznáva, že „nefunguje všetko ideálne“. Niektorým podnikom zmluvy nemôže zaslať, pretože nedodali všetky potrebné potvrdenia.
„Spravíme všetko pre to, aby sme peniaze určené na opravu maštalí a nákupy strojov v maximálnej výške dostali do agrosektora,“ sľubuje šéf PPA.
SPPK zároveň dúfa, že sektor nepríde o ďalšie peniaze v novom programovom období 2023 až 2027. „Pre súčasné programové obdobie je podstatné urobiť to, aby sa takáto situácia už neopakovala,“ uviedla komora.
Situácia v začiatku tohto dotačného obdobia je v skutočnosti ale ešte horšia ako v úvode toho predchádzajúceho. Ministerstvo pôdohospodárstva v treťom roku stále nevyhlásilo ani jednu investičnú výzvu.
Komunikácia viazne
Hoci ide zrejme o historický najväčší prepad peňazí v poľnohospodárskych eurofondoch, ministerstvo ho poľnohospodárskej verejnosti zatiaľ okrem úzkeho kruhu ľudí z monitorovacieho výboru nijako nekomunikovalo. Viacerí členovia o ňom netušili ani po hlasovaní, alebo nevedeli, že strata peňazí je nezvratná.
„Tá suma je alarmujúca,“ reaguje stroho predseda Združenia mladých farmárov – ASYF Marián Glovaťák. O pol milióna eur sa znížila aj podpora na rozbeh podnikania začínajúcich, malých fariem.
Glovaťák dodáva, že je „zhrozený“ z toho, že členovia výboru mali na pripomienkovanie zmien len tri pracovné dni. Treba ale dodať, že na dekomitment nemá hlasovanie vo výbore žiaden vplyv. Jeho členovia ale môžu prehovoriť do toho, ako nižší rozpočet v programe zohľadniť.
SPPK tvrdí, že o možnom prepade od ministerstva vie od konca mája. Na monitorovacom výbore komora požiadala agrorezort, aby v agropotravinárstve ponechal aspoň peniaze uvoľnené zo spolufinancovania.
„Na monitorovacom výbore sme požiadali predstaviteľov MPRV SR, aby bola suma zo štátneho rozpočtu prislúchajúca dekomitmentu európskych zdrojov, využitá v prospech slovenských poľnohospodárov nad rámec už alokovanej štátnej pomoci,“ uviedla SPPK.
Ďalšie prepady
Okrem spomínaných opatrení prepadne 28 miliónov eur určených na pozemkové úpravy, 13 miliónov na podporu obnoviteľných zdrojov na farmách, či vyše šesť miliónov eur pre Miestne akčné skupiny.
Znižovať sa budú aj prostriedky vo výzvach na projekty lesníkov, ktorí takisto môžu investovať cez Program rozvoja vidieka – celkovo až 55 miliónov eur.
V dokumente, ktorý dostali členovia výboru, ministerstvo tvrdí, že prepadnutá suma je ešte predmetom konzultácií s Európskou komisiou a jej definitívne vyčíslenie sa môže líšiť. Či smerom hore alebo dole, nepíše.
The post Oveľa väčší problém ako penzióny: Program rozvoja vidieka nenávratne prišiel o 200 miliónov appeared first on euractiv.sk.
