
Parlament autonómnej bosnianskej republiky srbské dnes aj napriek odporu ústavného súdu a vysokého predstaviteľa pre Bosnu Christiana Schmidta pokračoval v prerokovaní separatistických reforiem. Informovala o tom agentúra Reuters. Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik, ktorého zadržanie v stredu nariadila bosnianska prokuratúra, medzitým vydanie zatykača opäť ostro kritizoval.
„Chcete nás zatknúť? Tak príďte a skúste to, „vykrikoval Dodik podľa Reuters pred poslancami. Dodik, ktorý s úradmi nespolupracuje, bol vo februári neprávoplatne odsúdený kvôli tomu, že nerešpektuje rozhodnutie vysokého predstaviteľa pre Bosnu.
Dodik, ktorý v Republike srbskej vládne od roku 2006, dlhodobo kritizuje usporiadanie spoločného štátu a Bosnu označuje za väzenie. Na konci februára stanul pred súdom, pretože podpísal zákony, ktoré pozastavili výkon rozhodnutia bosnianskeho ústavného súdu a vysokého predstaviteľa. Súd Dodikovi uložil trest jedného roka väzenia a šesťročný zákaz výkonu politických funkcií.
Bosnianskosrbský vodca pred týždňom podpísal zákony zakazujúce pôsobenie bosnianskych celoštátnych súdnych orgánov, prokuratúry, polície a tajnej služby SIPA v Republike srbskej. Tieto zákony následne pozastavil bosniansky ústavný súd.
Parlament Republiky srbskej dnes prerokoval návrh novej ústavy, ktorá by tomuto bosnianskému regiónu poskytla suverénne právomoci vrátane možnosti vytvorenia samostatnej bosnianskosrbskej armády a oddeleného súdnictva. Súčasťou návrhu je aj právo na sebaurčenie a možnosť pripojiť sa k inému štátu. Reuters poznamenal, že Dodik podporuje myšlienku spojenia so susedným Srbskom.
Bosnu a Hercegovinu tvoria dve entity – Republika srbská a Federácia Bosny a Hercegoviny. Obe časti spájajú centrálne inštitúcie a každá z nich má svoju vlastnú vládu. Situácia v krajine je veľmi zložitá a na pokoj dohliada vojenská misia EUFOR. Tá dbá na dodržiavanie daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila takmer štyri roky trvajúcu vojnu a stanovila povojnové usporiadanie a politické rozdelenie moci v krajine. Kvôli vyhrotenému dianiu vyslalo Česko nanovo do krajiny 150 vojakov.
