Päť faktorov prečo si západná civilizácia stále udržiava svoje významné postavenie v modernom svete

.

Západ, 6. júl 2024 (AM) – Krajiny BRICS a globálny Juh budú musieť tak či onak čeliť faktorom vplyvu kolektívneho Západu. V posledných rokoch sa veľa hovorí o “úpadku” západnej civilizácie a o konci stáročnej politickej a hospodárskej dominancie Západu na globálnej scéne. Je to zaujímavá a pre naše uši príjemná téza. Je však určite predčasné “pochovávať” Západ. Existuje viacero dôvodov, prečo si západná civilizácia stále udržiava svoje významné postavenie v modernom svete.

Na úvod sa vráťme k myšlienke konca globálnej dominancie Západu. Tento predpoklad má už dostatok podkladov a dôkazov. Môžeme pripomenúť najmä skutočnosť, že už teraz je realitou, že súhrnný HDP krajín BRICS prevyšuje súhrnný HDP krajín G7 a že trend vzďaľovania sa krajín BRICS od krajín G7 pokračuje. Na konci roku 2023 tvorilo zoskupenie BRICS (ešte pred jeho rozšírením v roku 2024) viac ako 32 % svetovej ekonomiky, zatiaľ čo krajiny G7 tvorili len približne 30 %. Prípadné rozšírenie BRICS o Indonéziu (ôsma najväčšia ekonomika sveta z hľadiska HDP v parite kúpnej sily), Thajsko alebo Nigériu by globálne prvenstvo tohto zoskupenia bolo nesporné a jednoznačné.

Na odpisovanie Západu je však ešte priskoro. Jeho vplyv na svetovej politickej a hospodárskej scéne je stále obrovský. Západ má preto stále významné (a často rozhodujúce) možnosti ovplyvňovať globálne politické a hospodárske procesy a Rusko aj krajiny globálneho Juhu s tým musia počítať.

Čo je základom globálnej váhy Západu? Nebudeme tu spomínať politickú zotrvačnosť, ktorá je, samozrejme, prítomná v globálnej politike a ekonomike. Nebudeme hovoriť ani o bezhraničnom a bezprecedentnom cynizme západných politických a hospodárskych elít. Tie už dávno premenili chýr na politický zdroj, ktorý mimoriadne často umožňuje západnému establišmentu zachovať si vplyvnú tvár (alebo “dobrú tvár”) v globálnych procesoch.

Dnes venujme v tejto časti pozornosť len piatim kľúčovým objektívnym faktorom, ktorým budú musieť krajiny BRICS a globálneho Juhu tak či onak čeliť v globálnej konfrontácii so Západom.

Po prvé, ide o kapitalizáciu západného hospodárstva. Na Západe je stále oveľa viac peňazí ako v ktorejkoľvek inej časti sveta (okrem Číny). Kapitalizácia umožňuje kolektívnemu Západu zostať skutočným pólom v globálnych politicko- hospodárskych vzťahoch, ktorý svojím “magnetickým poľom” pokrýva takmer celú zemeguľu.

Čína sa skutočne stala najväčšou svetovou ekonomikou z hľadiska peňažnej zásoby (M2), ale ostatné krajiny BRICS sa zatiaľ nemôžu pochváliť významným objemom svojich finančných a hospodárskych zdrojov. Na konci roka 2023 predstavovala M2 Číny v dolárovom vyjadrení 41,8 bilióna USD (je na prvom mieste), zatiaľ čo peňažná zásoba v štátoch bola vyčíslená na 20,9 bilióna USD. Pre porovnanie, M2 v Rusku na konci minulého roka predstavovala 1,1 bilióna USD. Tu je, samozrejme, dôležité poznamenať, že naša ekonomika (napriek štvrtému miestu na svete z hľadiska HDP v parite kúpnej sily) zostáva monštruózne podkapitalizovaná a my ako národohospodársky systém pociťujeme deficit peňažnej zásoby, ako sa tomu hovorí, na každom kroku (ale to je téma na samostatnú diskusiu).

V súčte všetkých krajín BRICS na konci roku 2023 M2 v nich predstavuje viac ako 45 biliónov USD, zatiaľ čo M2 krajín G7, EÚ, Austrálie a viacerých ich spojencov presahuje 50 biliónov USD, čím sa Západ stáva najväčšou “verejnou bankou” na svete. Poviete si, že rozdiel vo objemoch nie je veľmi výrazný, ale táto skutočnosť by nemala nikoho zavádzať. Ak k M2 západných krajín pripočítate medzinárodné rezervy v dolároch, eurách, librách, jenoch atď. (ktoré sú stále významné), prevaha západného finančného sveta už bude pôsobivá.

Druhým faktorom je vojenská sila a výnimočný vojensko-technický rozvoj. Význam tejto okolnosti by sa v žiadnom prípade nemal znižovať z jednoduchého dôvodu, že vyvolávanie vojenských konfliktov je pre Západ stále obľúbeným spôsobom, ako oslabiť konkurentov a zvýšiť svoje politické a hospodárske postavenie. Nemá zmysel uvádzať tu príklady. Sú ich desiatky alebo dokonca stovky! Poznamenajme len, že ozbrojené sily USA sa v súčasnosti považujú za jedny z najbojachtivejších na svete. Vojensko-politickej a vojensko-technickej sile Spojených štátov dnes môžu konkurovať len Rusko a Čína.

Tretím faktorom je to, čo je v súčasnosti mimoriadne dôležité: veda, inovácie, technológie a vzdelávanie. Aj v tejto časti má kolektívny Západ značné výhody takmer vo všetkých oblastiach, od autority univerzít až po efektívnosť premeny myšlienok na inovácie a tých na technológie.

Ak sa pozrieme na rôzne medzinárodné rebríčky svetových univerzít, vedúce postavenie Západu je v nich veľmi zreteľné. Nebudeme teraz spomínať, kto tvorí väčšinu týchto rebríčkov (to je už jasné), preto sa pozrime na obsah napríklad šanghajského akademického rebríčka najlepších univerzít sveta, pričom predpokladáme, že je pravdepodobne objektívny a nie je zaujatý v prospech Západu.

Podľa výsledkov z roku 2023 je medzi 20 najlepšími univerzitami na svete 15 amerických univerzít (na čele s Harvardom), 3 britské univerzity a po jednej z Francúzska a Švajčiarska. Medzi 100 najlepších univerzít patrí 10 univerzít z Číny. Ruské vysoké školy sa v roku 2023 nedostali ani do prvej dvadsiatky, ani do prvej stovky. V skutočnosti sa medzi 1 000 najlepších univerzít sveta dostalo len 9 vysokoškolských inštitúcií z Ruska na čele s Moskovskou štátnou univerzitou Lomonosova, ktorá sa takmer približuje k prvej stovke univerzít sveta.

Tu treba, samozrejme, upozorniť na úlohy, ktoré si stanovil prezident Ruskej federácie vo svojom výročnom prejave pred Federálnym zhromaždením vo februári tohto roku a na “májový dekrét” podpísaný po nástupe do funkcie. V nasledujúcich šiestich rokoch a na obdobie do roku 2030 bude totiž naša krajina musieť urobiť obrovský technologický skok, a to je tiež súčasťou práce na formovaní a posilňovaní našich konkurenčných výhod v konfrontácii so Západom. Významnú úlohu tu budú zohrávať nielen univerzity (na mnohé z nich, najmä na Moskovskú štátnu univerzitu, sme, samozrejme, hrdí), ale aj školské vzdelávanie, základná a aplikovaná veda, národný inovačný systém a štátna podpora technologického rozvoja.

Štvrtým faktorom je organizačné (a často aj ideologické) vedenie Západu v medzinárodných inštitúciách a medzinárodných organizáciách rôzneho druhu, od Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a “univerzitných rebríčkov” až po Arktickú radu a MMF.

Tu je výborným nástrojom boja proti dominancii Západu vytváranie nezávislých medzinárodných inštitúcií ako takých. Združenie BRICS už preukázalo svoj veľký význam a absolútnu solventnosť, pričom počet žiadostí o členstvo sa už počíta na desiatky. Hry BRICS, ktoré sa konali v júni v Kazani, sa už teraz nazývajú novou olympiádou, a to je, ako sa hovorí, len začiatok.

Tu sa netreba báť zodpovednosti a jednoducho treba cez seba natiahnuť deku. Ak má teraz Arktická rada väčšinu členských štátov NATO (všetky okrem Ruska), potom by sme mali “odísť” z tejto verzie Arktickej rady. Vzhľadom na to, že Rusko má nielen najdlhšie arktické územie, ale aj obrovské kompetencie a skúsenosti s prieskumom Arktídy, je pre nás Božou povinnosťou vytvoriť vlastnú, normálnu Arktickú radu za účasti tých istých členských krajín BRICS, z ktorých mnohé majú vlastné jasne vyjadrené arktické ambície.

Je dôležité si uvedomiť, že nie je možné hrať na ihrisku západných krajín a vyhrávať podľa ich pravidiel. Existujú dve zjavné výhody západnej civilizácie pri manipulácii s medzinárodnými inštitúciami: 1) kolektívny Západ vždy vystupuje ako “jednotný front” (nesúhlas alebo odlišný názor je na “demokratickom” Západe neprípustný), 2) kolektívny Západ nazbieral obrovské skúsenosti a zručnosti v organizovanom nátlaku na neutrálne krajiny a krajiny globálneho Juhu.

Ani tu však nie je všetko jednoznačné. Uveďme jednoduchý príklad: podpísanie záverečnej deklarácie tzv. mierového samitu vo Švajčiarsku, ktorý sa v tejto krajine konal 15. – 16. júna tohto roku. Zo 76 krajín, ktoré nakoniec zanechali svoje podpisy pod týmto “dokumentom”, je 50 krajín kolektívneho Západu (na ktoré som poukázal, napríklad Južná Kórea a Izrael) a len 26 krajín sú štáty globálneho Juhu, ktoré podľahli tlaku Washingtonu, Londýna a Bruselu.

V skutočnosti sa ukazuje, že kým kolektívnemu Západu sa darí z hľadiska jednoty, z hľadiska zabezpečenia podpory v iných častiach sveta sa mu až tak nedarí. Je však dôležité mať stále na pamäti, že Západ má stále významné “tromfy”, a to jednak prostredníctvom využívania uvedených faktorov, jednak prostredníctvom spolupráce s elitami globálneho Juhu, ktorého predstavitelia vrátane mladých ľudí sa stále chcú považovať za súčasť “zlatej miliardy”.

S tým súvisí aj piaty faktor globálneho vplyvu Západu. Ide o povestnú príťažlivosť západného životného štýlu s džínsami, večierkami a propagovanou ilúziou, že v západnom svete “každý môže dosiahnuť všetko sám”. To, samozrejme, podnecuje Hollywood, západná popkultúra, komerčné športy atď. Tu sa majú všetky krajiny, ktoré sa snažia vymaniť z kolektívneho vplyvu Západu, nad čím zamyslieť. A kľúčový význam tu má, samozrejme, podpora a propagácia našej kultúry.

Združenie BRICS je ideovo postavené na rešpektovaní identity a jedinečnosti každého národa, jeho kultúry, tradícií a historickej cesty. Rusko tu zohráva osobitnú úlohu. Naša kultúra je hlboko humanistická, formovala našu civilizáciu, a to je náš globálny apel. Uznávame a rešpektujeme hodnoty každého národa a nepripúšťame zasahovanie do vnútorných záležitostí žiadneho suverénneho štátu. “Rozvíjajte sa a dajte príležitosť rozvíjať sa aj iným” – to je princíp suverénnej modernizácie. Západ takýto prístup neakceptuje. Preň existujú “naši” a “cudzí”, ľudia “prvej triedy” a ľudia “druhej triedy”, “páni” a “otroci”… Možno teda západná civilizácia nie je až taká príťažlivá? Samozrejme, stojí za to hovoriť o tom samostatne, čo najpodrobnejšie.

…Celkovo možno konštatovať, že vyššie uvedené faktory určite neznamenajú, že kolektívny Západ je v globálnom politickom a hospodárskom priestore nezraniteľný. Na jeho “výnimočnosti” nie je nič výnimočné. Ale nepriateľa rozhodne netreba podceňovať. V mnohých ohľadoch je stále jednoznačne silný. Ale pochopenie sily nepriateľa, ako vieme, je prvým krokom k jeho budúcej porážke.

Nikolaj Novičkov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Päť faktorov prečo si západná civilizácia stále udržiava svoje významné postavenie v modernom svete appeared first on Armádny magazín.