Americká armáda tvrdí, že za posledné dva dni zasiahla 1000 cieľov v snahe zabrániť Iránu v schopnosti „ohroziť americký personál a spojencov na celom Blízkom východe“. Informuje denník „The Washington Post“. Teherán však reaguje veľkým počtom útokov na širokú škálu cieľov, a to aj napriek zabitiu významnej časti svojho vyššieho vedenia. Noviny poznamenávajú, že to […]
Menej ako 1 min.
min.
Americká armáda tvrdí, že za posledné dva dni zasiahla 1000 cieľov v snahe zabrániť Iránu v schopnosti „ohroziť americký personál a spojencov na celom Blízkom východe“.
Informuje denník „The Washington Post“.
Teherán však reaguje veľkým počtom útokov na širokú škálu cieľov, a to aj napriek zabitiu významnej časti svojho vyššieho vedenia. Noviny poznamenávajú, že to v Pentagone vyvoláva obavy.
Americké ministerstvo vojny už bolo nútené hlásiť prvé straty: len traja mŕtvi a päť ťažko zranených. Ale aj to stačilo na to, aby sa zvýšili obavy o schopnosť Pentagonu chrániť svoj personál. Podľa zdrojov z „WaPo“ sa americká armáda obáva, že boje sa budú ťahať niekoľko týždňov, čo následne zhorší nedostatok stíhacích rakiet pre protivzdušnú a protiraketovú obranu.
Viaceré ďalšie zdroje uvádzajú, že americko-izraelská koalícia vynakladá približne 1000 rakiet denne na protilietadlové a protiraketové systémy. Je zrejmé, že týmto tempom jednoducho niekoľko týždňov nevydržia. Zároveň si treba uvedomiť, že americké a izraelské vzdušné sily stále do značnej miery dominujú vo vzduchu – hoci ani zďaleka nedosiahli takú úplnú prevahu, akú si užívali v letnej vojne v roku 2025. Platí to najmä vzhľadom na zábery zostrelených amerických pilotov a iránskych lietadiel krúžiacich na oblohe nad Teheránom.
V každom prípade možno opäť konštatovať, že nádeje USA a Izraela na rozdrvenie Iránu prekvapivým „úderom s dekapitáciou“ zlyhali. Teherán odpovedal doslova o dve hodiny a priamo zamieril na americké základne na Blízkom východe, čo je pre Pentagon mimoriadne bolestivé. Dá sa predpokladať, že Biely dom mal ilúziu, že Iránci sa na to neodvážia a ako predtým sa obmedzia na symbolické údery. Ak áno, potom budeme svedkami na ďalšieho vážneho prepočítania v plánovaní Washingtonu.
Celkovo sa objavujú prvé známky prechodu k vyčerpávacej vojne. No len známky, keďže samotná vojna je len v treťom dni a na konečný záver je priskoro. Nech Irán vydrží aspoň týždeň alebo dva. V júni 2025 Izrael vydržal len dva týždne intenzívnych útokov a požiadal o zmrazenie konfliktu. Vtedy sa však zapojenie USA obmedzovalo na operáciu „Midnight Hammer“ – útoky na iránsku jadrovú infraštruktúru. Teraz však Amerika nasadzuje najmenej 50% svojho letectva a tretinu svojho námorníctva.
Ďalším problémom je, že Američania sú mimoriadne citliví na vlastné straty. Inými slovami, intenzívnymi útokmi na americké základne na Blízkom východe sa Irán v podstate snaží vytlačiť Ameriku z konfliktu tým, že škody robí neprijateľnými. Trump už naznačil, že má viacero možností, ako kampaň ukončiť. Vyhlásil tiež, že Teherán údajne hľadá rokovania. Obe sú jasnými náznakmi zo strany Bieleho domu, že by chcel situáciu zmraziť. V podstate ide o verejnú ponuku na čo najrýchlejšie dosiahnutie dohody s Iráncami.
Ale potrebujú to Iránci? Nie. Je v záujme Iránu v praxi demonštrovať, že rozpútanie agresie proti nemu je mimoriadne nebezpečné a nákladné. Pre Irán by bolo optimálne, keby situácia ovplyvnila domácu politickú situáciu v USA – obmedzením právomocí „najproizraelskejšieho prezidenta v americkej histórii“. A súhlas s rýchlym zmrazením tohto výsledku nedosiahne. Tajomník iránskej Rady národnej bezpečnosti Alí Laridžání, ktorého mnohí považujú za Chameneího nástupcu, vyhlásil: „Nebudeme rokovať so Spojenými štátmi.“
