
Europoslanci pravdepodobne nebudú chcieť povaliť Komisiu uprostred obchodnej vojny s USA, keďže vyšetrovanie kauzy Pfizergate zatiaľ neprinieslo usvedčujúce dôkazy o korupcii.
Európska komisia bude čeliť odvolávaniu. Skupina 79 europoslancov podporila návrh na vyslovenie nedôvery európskej exekutívy vedenej Ursulou von der Leyen. Tento týždeň sa teda bude v europarlamente diskutovať a neskôr aj hlasovať o návrhu, ktorý by znamenal pád celého politického vedenia EÚ.
Európska komisia pozostáva z 27 komisárov, jedného za každý členský štát. Navrhujú novú legislatívu, o ktorej potom rokujú členské štáty s europoslancami, ale tiež iniciujú aj konania voči štátom, ktoré európske pravidlá nedodržiavajú.
Komisia je tiež na čele intenzívnych rokovaní s USA uprostred hroziacej obchodnej vojny a vystupuje aj ako zástupca celej dvadsaťsedmičky v zahraničnej politike.
Návrh prišiel od Európskych reformistov a konzervatívcov, konkrétne od rumunského europoslanca Gheorgheho Piperea. Podpísali ho najmä politici z pravicového až krajne pravicového spektra politiky, vrátane tých slovenských. Ide o poslancov za SMER-SD, Hlas-SD a Republiku.
Tu sú tri kľúčové závery z pokusu o odvolanie eurokomisie Ursuly von der Leyen:
- Európska únia je pragmatická
Podľa predbežných vyjadrení politických strán v europarlamente sa dá predpokladať, že návrh na vyslovenie nedôvery vo štvrtok neprejde. Na odvolanie eurokomisie je totiž potrebná dvojtretinová väčšina prítomných europoslancov a zároveň aspoň 351 hlasov za.
Odvolanie eurokomisie by znamenalo odstúpenie všetkých eurokomisárov. Fungovanie Európskej únie by bolo do značnej miery ochromené. Neprichádzali by nové iniciatívy, nemal by kto viesť rokovania so zahraničím, ani sprostredkovávať rokovania medzi europarlamentom a členskými štátmi.
Európska únia by teda bola bezzubá pri vyjednávaniach o clách s USA. Bola by to rana aj pre rokovania o ukončení dovozu ruských fosílnych palív, ďalších sankciách na Rusko, ako aj snahách o podporu priemyslu či zjednodušenie zelených pravidiel.
To všetko až do momentu, kým by sa nenašiel nový predseda či predsedníčka Európskej komisie. Na novom mene by sa však musela zhodnúť väčšina členských štátov, ako aj europarlament.
V diskusii však akékoľvek nové mená absentujú. Aj to naznačuje, že napriek početnej kritike, ktorá sa na Ursulu von der Leyen valí z každých strán, v EÚ nateraz prevláda pragmatizmus.
- V roztrieštenom europarlamente sú všetci nespokojní
Napriek tomu, že návrh s najväčšou pravdepodobnosťou vo štvrtok neprejde, sa eurokomisii v plenárnej miestnosti europarlamentu ujde pestrá škála kritiky.
Takmer nikto sa za Komisiu nepostavil pri škandále Pfizergate. Už aj Súdny dvor EÚ potvrdil, že eurokomisia pochybila, keď odmietla zverejniť SMS správy medzi predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyen a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Zvyšok kritiky, ktorý sa dá očakávať v europarlamentných diskusiách, bude pravdepodobne vzájomne protichodný.
Krajná pravica bude o von der Leyen šíriť nepodložené obvinenia o zasahovaní do volieb v členských štátoch. To sa týka najmä prezidentských volieb v Rumunsku, kde však prvé kolo zrušil rumunský ústavný súd, nie eurokomisia.
Slovenskí europoslanci za stranu SMER-SD majú tiež problém s iniciatívou Komisie, ktorá poskytne členským štátom pôžičky na spoločné obranné obstarávanie. Tu môžu nájsť zhodu aj s politickým mainstreamom, ktorému sa tiež nepáči, že Komisia zvolila postup, ktorý z vyjednávaní vynechal europarlament.
Ľavicové a stredové politické strany zase von der Leyen dlhodobo kritizujú za to, že oslabuje zelenú legislatívu v snahe o podporu európskeho priemyslu, a že sa pri týchto snahách neštíti hľadať podporu aj na krajne pravicovej strane politického spektra. Keďže však návrh prichádza práve od krajnej pravice, na ich podporu sa spoľahnúť nemôže.
Naopak, pravicová časť europarlamentu považuje aj nedávno ohlásený cieľ na zníženie emisií do roku 2040 o 90 percent za dôkaz prílišných zelených ambícii eurokomisie, idúcich na úkor európskej ekonomiky.
Najmenej kritiky pravdepodobne príde od európskych ľudovcov, politického domova predsedníčky eurokomisie. Ani tento klub však nie je celkom jednotný. Návrh na odvolanie napríklad podpísali europoslanci zo slovinskej delegácie EPP. Podporu stále zvažuje napríklad aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EPP).
- Pfizergate (zatiaľ) nie je Cressongate
V EÚ bolo zatiaľ deväť pokusov o zvrhnutie eurokomisie. Eurokomisia vedená Jacquesom Santerom v roku 1999 odstúpila ešte pred formálnym hlasovaním v europarlamente.
Išlo najmä o dôsledok kauzy eurokomisárky Edith Cresson. Tá bola správou nezávislých audítorov obvinená zo zamestnávania svojho kamaráta, ktorému vybavila európske kontrakty, na ktoré nebol kvalifikovaný.
Správa tiež objavila vážne nezrovnalosti v programoch pre mladých, ktoré spravovala, a o ktorých informovala zavádzajúco. Dokázala zamestnávanie kamarátov a príbuzných aj pri ďalších eurokomisárov, ako aj ďalšie nevysvetlené prípady podvodov a nezrovnalostí.
Takéto dôkazy zatiaľ v prípade Pfizergate nie sú. Úrad európskej prokuratúry v roku 2022 začal vyšetrovať otázky spojené so zmluvami medzi EÚ a spoločnosťou Pfizer, zatiaľ však bez záveru.
Rozhodnutie Súdneho dvora potvrdzuje, že eurokomisia nebola dostatočne transparentná ohľadom procesu vyjednávania zmluvy o vakcínach. V rámci tej nakoniec EÚ dostala viac kusov, ako potrebovala, čo nakoniec vyústilo aj v súdne konania.
Na druhú stranu, EÚ platila za jednu vakcínu menej ako USA a zmluva znamenala, že Európania, ktorí mali o očkovanie záujem, k nemu dostali prístup.
Fakt, že kauza Pfizergate pravdepodobne nevyústi v odvolanie von der Leyen teda znamená, že na rozdiel od roku 1999 väčšina europoslancov ju nepovažuje za dostatočný dôkaz o podvode či korupcii. Aspoň nateraz, ak vyšetrovanie európskych prokurátorov neprinesie nové zistenia.
The post Pfizergate zatiaľ eurokomisiu nepovalí appeared first on euractiv.sk.
