Po krátkej sérii odkrývajúcej základy architektonických slohov použitých pri výstavbe biskupského kaštieľa začíname novú sériu článkov, v ktorej sa budeme postupne a chronologicky oboznamovať s výraznými osobnosťami, ktoré sa priamo podieľali na osude našej národnej kultúrnej pamiatky, krátko naše mesto navštívili, dlhodobo tu žili a v šiestich prípadoch sú v Žiari nad Hronom aj pochovaní. […]
Menej ako 1 min. min.
Po krátkej sérii odkrývajúcej základy architektonických slohov použitých pri výstavbe biskupského kaštieľa začíname novú sériu článkov, v ktorej sa budeme postupne a chronologicky oboznamovať s výraznými osobnosťami, ktoré sa priamo podieľali na osude našej národnej kultúrnej pamiatky, krátko naše mesto navštívili, dlhodobo tu žili a v šiestich prípadoch sú v Žiari nad Hronom aj pochovaní.
Biskupský kaštieľ, tak ako hocijakú inú kultúrnu pamiatku, alebo aj dejinnú udalosť, predmet či osobu, nemôžeme umelo oddeliť alebo vybrať z toku času a skúmať ako jednotlivinu alebo “vo vákuu“. Súčasťou jeho histórie sú aj obdobia, keď na jeho mieste stáli iné stavby a ku založeniu kaštieľa na tom mieste, kde práve teraz je, prispeli podstatnou mierou. Myšlienka postaviť aristokratické sídlo vo vtedy ešte obci Svätý Kríž mala v sebe aj veľmi praktický a historický element.
Prvá historická postava, ktorej konkrétne meno máme zachované a ktorá v histórii kaštieľa zohrala podstatnú udalosť, je uhorský kráľ Gejza I. z rodu Arpádovcov (nar. 1040 – 1045, zomrel 1077), syn Bela I. Hoci je to jeden z najkratšie vládnucich panovníkov v uhorských dejinách, pre históriu nielen kaštieľa, ale aj Svätého Kríža zohral významnú úlohu.
Gejza mal veľmi dobrý vzťah s kresťanskou cirkvou a preto za svojej vlády založil kláštor benediktínov, ktorý dnes ešte stále stojí v Hronskom Beňadiku. Aby finančne pomohol novovzniknutému kláštoru, tak nechal na mieste, kde v súčasnosti stojí náš kaštieľ, postaviť opevnenú vežu s vojenskou posádkou. Vojaci strážili slobodnú kráľovskú cestu, ktorá sa nachádzala pod súčasnou hlavnou cestou v meste a vyberali mýto. Časť tohto výťažku vždy putovala benediktínom ako jeden zo zdrojov ich príjmov. Predpokladáme, že táto veža mala dva podlažia s výnimkou prízemia a bola postavená z kameňa a dreva a opevnená palisádou. Aký bol jej osud a či stála na svojom mieste ešte v 17. storočí, keď sa začal stavať kaštieľ, nám zatiaľ nie je známe.
Odporúčaná literatúra k tejto téme: Segeš, Vladimír a kol.: Kniha Kráľov. Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2010, 304 strán. ISBN: 9788010020263
Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Gejza I., uhorský kráľ, maľba neznámeho autora
