Platy v súkromnej sfére na Slovensku rástli od roku 2016 menej ako polovičným tempom v porovnaní s ostatnými štátmi Vyšehradskej skupiny (V4). Priemerné slovenské platy v nominálnom vyjadrení síce rástli relatívne dobrým tempom, tento rast bol však zapríčinený najmä valorizáciou platov v štátnej sfére. Informoval o tom v pondelok analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Najvyššie […]
Menej ako 1 min. min.
Platy v súkromnej sfére na Slovensku rástli od roku 2016 menej ako polovičným tempom v porovnaní s ostatnými štátmi Vyšehradskej skupiny (V4).
Priemerné slovenské platy v nominálnom vyjadrení síce rástli relatívne dobrým tempom, tento rast bol však zapríčinený najmä valorizáciou platov v štátnej sfére. Informoval o tom v pondelok analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Najvyššie daňové zaťaženie
„Ak vyjadríme daňovo-odvodové zaťaženie ako pomer medzi čistou a superhrubou mzdou, tak z krajín V4 ťaháme za najkratší koniec. Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 percent. V Poľsku je to 57 percent a v Maďarsku 59 percent a v Česku 61 percent. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4,“ priblížil odborník.
Čisté mzdy mali v domácej ekonomike rásť medzi rokmi 2016 a 2023 o 40 percent, zatiaľ čo v ostatných krajinách malo dôjsť k rastu 84 percent až 90 percent. Najvyšší rast hrubej mzdy zaznamenalo Poľsko, čistá mzda po zohľadnení daňového zaťaženia dosiahla najvyššiu úroveň v Českej republike.
Pri reálnej výške platov je potrebné podľa analytika zvážiť aj celkovú cenovú hladinu, ktorá bola v Poľsku najvýraznejšie pod priemerom Európskej únie (EÚ), a to na úrovni 66 percent.
Cenová hladina v Česku a na Slovensku bola v porovnaní s Poľskom vyššia, pričom v oboch štátoch dosiahla úroveň 89 percent priemeru Európskej únie. To odzrkadľuje vyššiu kúpyschopnosť poľského obyvateľstva.
Absencia talentov limituje rast ekonomiky
V Poľsku a Maďarsku rástol v sledovanom období výraznejšie aj hrubý domáci produkt (HDP), čím sa ich ekonomiky začali približoval k priemeru EÚ. Slovensko a Česko v tomto raste stagnovali. Demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov budú náš ekonomický rast ďalej limitovať, avšak napnutý trh práce bude tlačiť na mzdy aj u nás, uviedol Kočiš.
Rozdiel medzi mzdami na našom území v porovnaní s ostatnými tromi štátmi by sa mohol ešte prehĺbiť z dôvodu vyššej zadlženosti štátu.
Potrebná konsolidácia verejných financií by mohla mať vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska a následne negatívne ovplyvniť ďalší vývoj miezd. „Cestou k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce a aj rastu miezd je väčší posun k znalostnej ekonomike, čo súvisí s podporou vzdelávania, výskumu a vývoja, či efektívnej implementácie nových technológií do výrobných procesov,“ uzavrel odborník.
