Plné banskobystrické námestie sa lúčilo so zimou

Vítanie jari je od nepamäti spojené s magickými rituálmi. Jej príchod je po dlhej zime vždy očakávaným obdobím. Vzduch vonku začne voňať prvými kvetmi a štebotanie vtákov je čoraz hlasnejšie a intenzívnejšie. Zvyky, tradície, obyčaje či rôzne obrady vždy tvorili a tvoria dôležitú duchovnú kultúru národa. Na Slovensku sú neodmysliteľnou súčasťou tradičnej ľudovej kultúry, ktorá súvisí s identitou krajiny, so životným štýlom, s myslením i konaním jej obyvateľov. Jedným z nich je vynášanie Moreny, ktorú od stredoveku nosili mladé dievčatá po slovenských dedinách a vyháňali tak smrť, choroby a zimu.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo na smrtnú nedeľu 17. marca 2 týždne pred Veľkou nocou obľúbené kultúrno tradičné podujatie s názvom Vynášanie Moreny. Plné námestie všetkých vekových ročníkov, príjemné slnečné jarné počasie, spev a tanec Detského folklórneho súboru Matičiarik z Banskej Bystrice ukázali, ako sa dá so zimou veľkolepo rozlúčiť tradičným spôsobom.

„Nedeľa dva týždne pred Veľkou nocou sa nazýva aj Smrtná alebo Šúľková, keďže sa na obed jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V túto nedeľu sa na našom území dlho zachovával zvyk vynášania Moreny. V niektorých regiónoch Slovenska sa Morena vynášala na Kvetnú nedeľu. Korene tohto prastarého obradu súvisia s predkresťanským výročným obyčajovým cyklom. Morena symbolizovala zimu, s ktorou sa spájala temnota a napokon aj smrť. Dedinské spoločenstvo pociťovalo potrebu zbaviť sa jej, poslať s ňou do nenávratna všetko zlé, temné a choré a otvoriť sa príchodu novej jari,“ oboznamuje so zvykmi Jana Koltonová, etnografka Stredoslovenského múzea.

Vynášanie Moreny malo po celom území Slovenska rozličné podoby. Morenu vynášali dievčatá, v dávnejšej minulosti dospelé ženy. Podstatou tohto obradu bolo obchádzanie s figurínou po dedine za sprievodu obradových piesní, jej vynesenie za dedinu, kde ju vyzliekli a zničili – spálili, roztrhali alebo utopili v rieke či v potoku. Po návrate do dediny dievčatá so spevom obchádzali domy, kde dostávali ako výslužku predovšetkým vajcia. V niektorých oblastiach sa do dediny sprievod vracal v čele s kráľovničkou, ktorá niesla ozdobenú halúzku – májik, letečko.

 ODKIAĽ PRIŠLA A KEDY ?

 Obrad vynášania Moreny má pôvod u našich slovanských predkov, ktorí pravdepodobne obetovali vybraných mladých ľudských jednotlivcov. Táto najhodnotnejšia obeta božstvám vegetácie a plodnosti mala získať ich priazeň a súčasne, v zmysle mágie podobnosti, preniesť svoju životaschopnosť na pôdu, venovať svoju fyzickú energiu zemi a podporiť tak znovuoživenie prírody. V priebehu ďalšieho vývoja boli ľudské bytosti nahradené imitáciou a postupne sa menila aj funkcia obradov. Figuríny napodobňujúce ľudí sa stotožňovali so zimou a smrťou a ich zničenie malo opäť v zmysle mágie podobnosti privodiť koniec zimy a s ňou súvisiacich úmrtí. O význame tohto rituálu svedčí skutočnosť, figurínu nenosila len mládež, ale aj dospelí a kňazi. Z tohto dôvodu v roku 1366 pražská synoda zakázala vynášanie Moreny a obrady s ňou súvisiace. Uvedený zákaz je tak prvým písomným dokladom o existencii zvyku. Z územia Slovenska sa nám zachoval najstarší písomný doklad zo 16. storočia. V každej zo slovanských krajín nadobudol tento rituál svoje osobitosti, ale podstata – skoncovanie so zimou a smrťou – sa zachovala všade.

„S prichádzajúcimi sviatkami jari – Veľkou nocou sme sa v Stredoslovenskom múzeu rozhodli (nielen) pre Bystričanov pripraviť tradičné zvykové podujatie, akým je v tomto období vynášanie Moreny. V prvej polovici 20. storočia začal tento zvyk zanikať, no ja som veľmi rád, že vďaka výborným spoluprácam s okolitými folklórnymi súbormi, môžeme verejnosti priniesť atraktívny zážitok. Tradičné ľudové zvyky sú nehmotným kultúrnym dedičstvom našich predkov, ktoré by sa mali uchovávať a pripomínať. Sám som ostal prekvapený, koľko Bystričanov sa ku nám pridalo do sprievodu námestím. Niektorí sa možno zo zvedavosti pridali k veľkému davu, iní to zobrali symbolicky a tešia sa na jar,“hovorí Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Mamurejna, Marjena či Šmertka

Morena niesla aj mená ako Marmoriena, Marmuriena – tieto boli typické pre dolnú Oravu. V Šumiaci sa nazývala Marjena, v Pohorelej Mamurejna. V Gemeri bola známa ako Hejhana a v niektorých spišských obciach dokonca ako Šmertka, čo znamená smrtka. Pomenovanie Šmertka vychádzalo z prastarého obradu z predkresťanského obdobia, keď už naši slovanskí predkovia vynášali Morenu ako symbol smrti, zimy a tmy. Zvyk vynášania Moreny postupne prešiel do repertoáru detí a v súčasnosti, najmä zásluhou folklórnych súborov, spestruje sviatočný čas veľkonočných sviatkov. V posledných rokoch sa stretávame s jeho realizáciou v rámci kultúrnych podujatí v mestách naprieč celým Slovenskom a o svojej populárnosti presvedčil aj v Banskej Bystrici.

 Mgr. Dana Kurtíková