Vláda stavila na fosílne palivá, na čo Slováci môžu tvrdo doplatiť, keď v roku 2027 začnú platiť za svoje emisie. Namiesto toho by mohli ísť príjmy z emisií na modernejšie školy a nemocnice, udržateľnú dopravu a pomoc pre chudobné domácnosti, píše KATEŘINA CHAJDIAKOVÁ. Autorka je riaditeľkou Slovenskej klimatickej iniciatívy. Keď čítam o zámeroch vlády presmerovať […]
Menej ako 1 min. min.
Vláda stavila na fosílne palivá, na čo Slováci môžu tvrdo doplatiť, keď v roku 2027 začnú platiť za svoje emisie. Namiesto toho by mohli ísť príjmy z emisií na modernejšie školy a nemocnice, udržateľnú dopravu a pomoc pre chudobné domácnosti, píše KATEŘINA CHAJDIAKOVÁ.
Autorka je riaditeľkou Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Keď čítam o zámeroch vlády presmerovať našu energetickú budúcnosť späť na plyn, nedokážem sa ubrániť otázke: Prečo stále hľadáme riešenia v minulosti? Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS2) a Sociálno-klimatický fond (SKF) predstavujú nástroje, ktoré môžu Slovensku pomôcť presadiť zelenú transformáciu a modernizáciu našej ekonomiky. Napriek tomu máme vedenie Ministerstva životného prostredia, ktoré tieto nástroje ignoruje alebo ich odkladá bokom. Ako je to možné?
Vláda dala ETS2 do plánu, ale v politickej praxi ho ignoruje
Náš Národný energetický a klimatický plán (NECP), ktorý má byť základným dokumentom pre plnenie klimatických cieľov, priamo počíta s rozšírením obchodu emisií na domácnosti – ETS2. V praxi to znamená, že si ľudia priplatia, ak budú na vykurovanie a svoju dopravu používať fosílne palivá. Tento systém, ktorý začne fungovať od roku 2027, nie je len o spoplatnení emisií pre domácnosti – je to mechanizmus, ktorý dokáže generovať miliardové príjmy na zelené opatrenia v doprave, energetike a stavebníctve.
Prečo sa teda vedenie krajiny správa, akoby sa zavedením ETS2 nič nezmenilo neexistoval? Kde je stratégia, ako sa vysporiadať so zdražením fosílnych palív, ktoré ľudí čaká po roku 2027?
Čas na strategické rozhodnutia sa kráti. Klimatické zmeny sú realitou, ktorá sa nás dotýka. Už sme prekročili hranicu oteplenia o 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou, čo prináša častejšie extrémy – od povodní po suchá. Slovensko nemá luxus ignorovať tieto výzvy. Napriek tomu sledujeme, ako sa politická pozornosť presúva k plynu, ktorý je krátkodobou záplatou namiesto riešenia.
Ešte znepokojujúcejšie je, že Slovensko je na chvoste krajín EÚ, pokiaľ ide o inovácie a podnikanie. Podľa analýzy účasti v programe Horizont Európa sme až na 25. mieste z 27 krajín. To nie je len štatistika – je to dôkaz, že nám chýba podpora inovácií, ktoré by mohli byť motorom transformácie. Namiesto investícií do výskumu a rozvoja pokračujeme v modeloch, ktoré už inde v Európe dávno opustili.
Zelená transformácia nie je povinnosť, ale príležitosť
V tejto situácii by mal byť ETS2 prioritou. Tento systém spolu so Sociálno-klimatickým fondom má potenciál nielen financovať zelené projekty, ale aj podporiť tých, ktorých zelená transformácia zasiahne najviac. Predstavte si moderné školy a nemocnice, rozvinutú elektromobilitu či konkrétnu pomoc pre domácnosti, ktoré bojujú s rastúcimi nákladmi na energie.
Namiesto toho sa zdá, že Slovensko sa dobrovoľne drží energetickej minulosti. Premiér sa snaží presadzovať dodávky plynu cez Ukrajinu, pričom argumentuje významom tranzitných poplatkov. Ako však upozorňujú odborníci, tieto poplatky sú relatívne nízke a neospravedlňujú pokračovanie v energetickej závislosti na fosílnych palivách.
Naša budúcnosť závisí od toho, či dokážeme konať zodpovedne a strategicky. Klimatická transformácia nie je len ekologickou povinnosťou – je to ekonomická príležitosť, ktorá môže Slovensko posunúť na úplne novú úroveň. Bez dobre fungujúceho ETS2 a bez inovácií však zostaneme uviaznutí v minulosti.
Čo teda chceme? Krajinu, ktorá využíva príležitosti na zmenu, alebo krajinu, ktorá sa stále spolieha na riešenia, ktoré nás už raz sklamali? Voľba je na nás – ale čas sa kráti.
