Obraz pasúcich sa oviec na zelených lúkach neoddeliteľne patrí k scenérii slovenského vidieka. Chov oviec ja však viac srdcovou záležitosťou ako výhodným biznisom. Salašníctvo sa často dedí z generácie na generáciu. Tak to bolo aj v prípade Patrika Keľa. Tejto práci sa venovali už jeho starí rodičia. „Človek to bral úplne prirodzene, že doma boli zvieratá, nielen ovce, […]
Menej ako 1 min. min.
Obraz pasúcich sa oviec na zelených lúkach neoddeliteľne patrí k scenérii slovenského vidieka. Chov oviec ja však viac srdcovou záležitosťou ako výhodným biznisom. Salašníctvo sa často dedí z generácie na generáciu. Tak to bolo aj v prípade Patrika Keľa. Tejto práci sa venovali už jeho starí rodičia.
„Človek to bral úplne prirodzene, že doma boli zvieratá, nielen ovce, ale aj kravy, kačky, husi, ošípané. Ide nielen o zamestnanie, ale o určitý štýl života, ktorý so sebou nesie zaujímavé benefity. Pracujete v prírode, máte k dispozícii zdravé potraviny, psychohygienu,“ hovorí ovčiar z rodinnej farmy Keľo a synovia vo Veľkých Teriakovciach.
Napriek tomu, že naša krajina má pre tieto zvieratá ideálne podmienky, tak ich u nás ešte donedávna bolo stále menej a menej.
Rokom úbytku je však, zdá sa, koniec a tuzemskému chovu oviec svitá na lepšie časy.
Výkupná cena išla nahor
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
