Niekoľko členských štátov chce znížiť ochranu tuleňov a kormoránov v Európskej únii. Dôvodom sú škody, ktoré spôsobujú na populáciách rýb. Európska komisia to zatiaľ odmieta a tvrdí, že lov tuleňov a kormoránov úbytok populácií rýb nevyrieši. Tému správou pre eurokomisiu na otvorilo Švédsko na pondelkovej (21. októbra) Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) a […]
Menej ako 1 min. min.
Niekoľko členských štátov chce znížiť ochranu tuleňov a kormoránov v Európskej únii. Dôvodom sú škody, ktoré spôsobujú na populáciách rýb. Európska komisia to zatiaľ odmieta a tvrdí, že lov tuleňov a kormoránov úbytok populácií rýb nevyrieši.
Tému správou pre eurokomisiu na otvorilo Švédsko na pondelkovej (21. októbra) Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) a pridalo sa k nej Estónsko, Fínsko a Lotyšsko. V texte spoločne žiadajú Komisiu, aby zmiernila platné obmedzenia pre lov kormoránov a tuleňov, pretože spôsobujú škody rybárskemu priemyslu.
„V Baltskom mori došlo k prudkému nárastu týchto druhov, čo ohrozuje obnovu stavov niektorých rýb, ktoré sú dôležité pre pobrežný rybolov,“ vysvetľoval na Rade švédsky minister pre vidiecke záležitosti Peter Kullgren.
Podľa dokumentu sa počty kormoránov vo väčšine členských štátov zvyšujú, pričom v Baltskom mori hniezdi viac ako 200 000 párov. Populácia tuleňa sivého v Baltskom mori zároveň za posledných dvadsať rokov rástla v priemere o päť percent ročne.
Členské krajiny tak chcú uľahčiť lov ďalších zvierat iba nedávno po tom, čo otvorili dvere odstrelu vlka dravého.
Zmena pravidiel
Švédsko od eurokomisie konkrétne chce, aby zmenila štatút ochrany kormorána podľa smernice o vtákoch, pričom navrhla, aby bol presunutý do prílohy 2B, čo by umožnilo lov pri zachovaní jeho chráneného štatútu.
Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Janusz Wojciechowski v odpovedi uviedol, že predácia kormoránov je väčšinou lokálnym problémom, ktorý sa dá zvládnuť udeľovaním výnimiek, ktoré už teraz umožňuje smernica. Meniť právnu ochranu kormorána preto podľa neho netreba.
Ohlásil, že na jar budúceho roka Komisia na základe diskusie s orgánmi členských štátov zverejní špeciálny dokument, ktorý usmerní štáty EÚ, ako postupovať pri riadení populácie kormoránov.
Ministri pobaltských a škandinávskych krajín sa okrem toho prihovárajú za reformu pravidiel upravujúcich obchod s výrobkami z tuleňov. Tie dnes až na niekoľko výnimiek zakazujú uvádzanie tuleních produktov na trh a v praxi neumožňujú ekosystémový manažment tuleňov.
Vzhľadom na nárast ich populácie za ostatných 20 rokov preto členské štáty chcú povolenie pre regulačné lovy, ktoré sú podľa nich potrebné pre „ochranu zraniteľných ekosystémov“. „Ak umožníme spracovanie a predaj tuleních výrobkov, budú mať lovci lepšie dôvody na lov tuleňov ako majú dnes,“ píšu sa vo švédskom dokumente.
Komisia sa touto situáciu začala zaoberať už v máji tohto roku. V januári má predstaviť závery z prieskumu sušených pravidiel s prípadnými návrhmi na ich reformu.
„Na konci preskúmania možno budeme musieť zvážiť spôsoby, ako povoliť obmedzený predaj a obmedzený lov tuleňov v Baltskom mori v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie,“ dodal Wojciechowski.
Kto môže za úbytok rýb
Lov kormoránov a tuleňov je kontroverznou témou, pretože sú rôzne názory na to, či je to účinné riešenie pre obnovu rybích populácií. Podľa mimovládnych organizácií sa negatívny vplyv kormoránov preceňuje a na úplné posúdenie je k dispozícii len málo údajov.
Zlý stav populácie rýb v Baltskom mori je spôsobený „desaťročiami nadmerného rybolovu, znečistenia a iných ľudských činností, ktoré degradovali ekosystém Baltského mora,“ uviedla pre bruselský portál EURACTIV mimovládna organizácia Oceana.
Pokiaľ ide o tulene, výskum z univerzity v Göteborgu odhaľuje, že súčasné tempo lovu tuleňov vo Švédsku ohrozuje dlhodobé prežitie tejto populácie. Od roku 2020 sa v krajine v priemere ročne uloví tritisíc kusov zvierat. Tulene pritom už teraz zápasia s klesajúcimi zásobami rýb v Baltskom mori a dôsledkami globálneho otepľovania.
Švédsko naopak argumentuje štúdiami uskutočnenými v Škótsku a Kanade, ktoré ukazujú negatívny vplyv predácie tuleňov na obnovu zásob tresky. Tie zároveň tvrdia, že obmedzenie komerčného rybolovu nestačí na to, aby sa zásoby tresky obnovili.
„Sme hrdí na to, že máme tradičnú kultúru, ktorá siaha ďaleko do minulosti: výrobky z tuleňov sa vždy používali a predávali,“ dodal švédsky minister a poukázal na komunity Inuitov, ktorí postupne upustili od výroby produktov z tuleňov, najmä oleja, mäsa a kožušín.
Celoeurópsky problém
Kým tulene sú témou len pre niekoľko prímorských krajín, kormorány sú predmetom diskusií naprieč všetkými členskými štátmi EÚ vrátane Slovenska.
Rumunský minister Achim Irimescu na Rade EÚ upozornil, že kormorány v Rumusnku majú každoročne na svedomí stratu 9 000 ton rýb.
Európska komisia však vyzvala na opatrnosť pri pripisovaní viny za poklesy stavov rýb výlučne týmto predátorom. Pripomína, že na ne vplýva aj znečistenie a zmena klímy.
„Kontrola predátorov tieto veľké problémy nevyrieši,“ zdôraznil Wojciechowski.
Na Slovensku podľa Slovenského rybárskeho zväzu kormorány v rokoch 2010 až 2021 spôsobili škody na rybách v hodnote 41 miliónov eur. Ročná kvóta na ich lov je stanovaná na 900 kusov, no vlani sa poľovníkom podarilo uloviť len desatinu z tohto počtu. Výnimku udeľuje ministerstvo životného prostredia.
Dospelý kormorán denne skonzumuje 300 až 600 gramov rýb.
