Koncom októbra a začiatkom novembra chodíme na cintoríny častejšie ako v iných mesiacoch. Pamiatka zosnulých nás núti o niečo viac spomínať na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasťou tohto sviatku je aj tradícia zdobenia hrobov kyticami kvetov a zapálenie sviečok.Z prinesených kytíc, kahancov či zvyškov sviečok je skôr či neskôr odpad, ktorý vyhodíme do kontajnera. Každý rok […]
Menej ako 1 min. min.
Koncom októbra a začiatkom novembra chodíme na cintoríny častejšie ako v iných mesiacoch. Pamiatka zosnulých nás núti o niečo viac spomínať na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasťou tohto sviatku je aj tradícia zdobenia hrobov kyticami kvetov a zapálenie sviečok.Z prinesených kytíc, kahancov či zvyškov sviečok je skôr či neskôr odpad, ktorý vyhodíme do kontajnera. Každý rok sa po Pamiatke zosnulých opakuje rovnaký obraz. „Haldy odpadu v kontajneroch umiestnených na cintoríne a aj okolo nich,“ povedal primátor mesta Branislav Baran. Podľa primátora by sa mali ľudia zamyslieť najmä nad množstvom plastu, ktorý prinesú na cintorín. Je naozaj nutné pripomenúť si svojich zosnulých preplnením hrobu plastovými kyticami? Hroby svojich blízkych predsa môžeme vyzdobiť aj inak. „Napríklad kvetmi v kvetináči, ktorých následná likvidácia je oveľa jednoduchšia a až tak veľmi nezaťažuje prírodu,“ doplnil primátor.Ako informoval konateľ Technických služieb Detva Jozef Malatinec, okolo Dušičiek pribudne len na detvianskom cintoríne 10 až 15 ton komunálneho odpadu. Podľa konateľa sa neosvedčuje ani umiestnenie nádob na separovaný zber, pretože návštevníci cintorína do nich aj tak nahádžu čokoľvek. A takýto separovaný odpad skončí rovnako ako komunálny – na skládke. Na cintorínoch je problematické aj prípadné separovanie sklenených kahancov, pretože vo väčšine z nich ostávajú kovové prvky, ktoré nikto neodstráni. Rovnaké je to aj s plastovými kyticami, v ktorých sa tiež nachádzajú kovové časti.(ms)
