Neďaleko jaslovských komínov sa rozbieha pilotný projekt domáceho vodíkového hospodárstva. Výroba zeleného paliva pre autobusy či nákladnú dopravu je unikátna aj tým, že je poháňaná energiou z najväčšieho fotovoltaického parku na Slovensku. Areál spoločnosti JESS, ktorá má projekt pod palcom, je prehliadnuteľný len ťažko. Aj bez navigácie sú jasným styčným bodom postupne sa približujúce Jaslovské komíny […]
Menej ako 1 min. min.
Neďaleko jaslovských komínov sa rozbieha pilotný projekt domáceho vodíkového hospodárstva. Výroba zeleného paliva pre autobusy či nákladnú dopravu je unikátna aj tým, že je poháňaná energiou z najväčšieho fotovoltaického parku na Slovensku.
Areál spoločnosti JESS, ktorá má projekt pod palcom, je prehliadnuteľný len ťažko. Aj bez navigácie sú jasným styčným bodom postupne sa približujúce Jaslovské komíny v pozadí. Firma sídli priamo v areáli, vznikla totiž v roku 2009 s cieľom postaviť nový jadrový zdroj na Slovensku. Zároveň ide o dcérsku firmu štátnej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS) a českej energetickej skupiny ČEZ.
Projekt za sedem miliónov
Generálny riaditeľ JESS Tomáš Vavruška v úvode priblížil, že rozšírenie pôsobenia spoločnosti na aktivity v oblasti obnoviteľných zdrojov energie prišlo v období, kedy bol projekt výstavby nového jadrového zdroja utlmený. Zároveň vnímajú ako potrebné, aby dokázali po vyradení elektrárne V1 a následnom vyradení A1 diverzifikovať zdroje výroby elektriny a pritiahnuť do Bohuníc nové investície.
„Cieľom tohto projektu je vyrobiť zdroj energie pomocou fotovoltaiky z našej elektrárne, ktorá sa nachádza priamo v areáli. V jej blízkosti sme vybudovali zariadenie na výrobu zeleného vodíka, vrátane technológie na jeho tankovanie a skladovanie pre potreby strednej a nákladnej dopravy,” vysvetlil s tým, že aktuálne projekt prebieha v skúšobnom režime a v najbližších mesiacoch ho plánujú spustiť aj do komerčnej prevádzky.
JESS získal na realizáciu projektu podporu cez operačný program Kvalita životného prostredia a z európskych zdrojov. Nenávratný finančný príspevok vo výške sedem miliónov eur bol určený na zvýšenie podielu využívania OZE so zapojením vodíkovej technológie.
„Pred vyhlásením výzvy sme sedeli s možnými žiadateľmi, ktorí by ju vedeli využiť. Faktorom bol najmä čas, pretože sa nám končilo programové obdobie a bolo potrebné projekty realizovať pomerne rýchlo. Očakávali sme štyri až sedem projektov, nakoniec boli dva. A iba jeden projekt to dotiahol do konca, no sme radi, že bol úspešný. Dnes ho tu vidíte zblízka,” opísal riaditeľ sekcie európskych štrukturálnych a investičných fondov SIEA Michal Fiala.
Najväčší park na Slovensku
Ako to funguje v praxi si následne prezeráme aj naživo. Prechádzame cez vrátnicu, za ktorou je červenými páskami presne vyznačené, kde je bezpečné sa pohybovať. Vzhľadom na to, že sa nachádzame v areáli atómovej elektrárne, je fotografovanie prísne zakázané.
Pred nami je široká trávnatá plocha, ktorá vedie priamo k budove neslávne známej „Á jednotky”. Prvá jadrová elektráreň v bývalej Československej socialistickej republike sa začala stavať už v roku 1958 ako experiment, ktorým sa mali overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán. Približne päť rokov po uvedení do prevádzky však došlo pri výmene paliva k dvom vážnym nehodám a v roku 1979 padlo definitívne rozhodnutie elektráreň postupne vyradiť.
Dnes, o polstoročia neskôr, už môžeme kráčať do tesnej blízkosti budovy bez dozimetra či obavy z radiácie. Dostávame sa do pozoruhodného kontrastu – symbol minulosti a prvej atómovej elektrárne je obklopený modernou technológiou. Na stovky metrov do dĺžky aj do šírky sa okolo nás rozprestiera masívny fotovoltaický park.
V zime prekonali plány
Tentokrát ale ide o úspešný príbeh. Riaditeľ úseku techniky projektov OZE v JESS Pavol Pleva nám ukazuje areál a hovorí, že fotovoltaická elektráreň 1 Bohunice s výkonom 10 MW bola úspešne uvedená do prevádzky koncom roka 2024. Aktuálne ide o najväčšiu fotovoltaickú elektráreň na Slovensku. Na inštaláciu panelov totiž využili aj okolité brownfield plochy.
„Keď sme na to v roku 2022 nabehli, bola tu prázdna betónová plocha, stromy, kamenné podkladisko. Bola to plocha po havárii, takže nebolo jednoduché tu niečo nové inštalovať. Mali sme tu 150 ľudí, v zime, mrzlo, v tomto počasí tu nahadzovali panely, inštalovali konštrukcie, liali betón,” opisuje.
Na otázku, či chlad alebo sneh panelom neškodí, odpovedá, že práve naopak. „Samotné panely sú v pomerne horúce. Preto je ideálne, keď je chladno a svieti slnko, pretože to znižuje aj prehrievanie,” vysvetľuje.
Prvé výsledky ukázali, že sa elektrárni darí aj v zimnom počasí: v každom z prvých štyroch mesiacov roka 2025 prekročili predpokladané hodnoty produkcie.
Ako sa však z tejto elektriny dopracujeme k vodíku, ktorý poháňa autobusy? Musíme sa presunúť do vodíkovej stanice.
Stanica pre autobusy aj pre nákladné vozidlá
Aj túto kľúčovú časť projektu máme možnosť vidieť zblízka. Z fotovoltaického parku Jaslovské Bohunice naša cesta pokračuje do areálu EMPARK v trnavskej mestskej časti Modranka. Okolo sú viaceré haly opravárenských dielní a čerpacia stanica, takže „vodíková pumpa” pôsobí vcelku nenápadne.
Tento pilot výroby vodíka prostredníctvom tzv. PEM elektrolyzéru je však veľký projekt, ktorý má ambíciu technológiu rozšíriť do celého Slovenska.
Sprevádzajú nás Pavol Pleva aj s kolegom Romanom Zaťkom, s ktorým tiež pracoval na projekte JESS. „Vodíkové hospodárstvo bolo stavané takzvaným reverzným inžinieringom. Museli sme vymyslieť spôsob, ako sa zariadenia prepájajú, ako majú byť umiestnené, všetky nevyhnutnosti z pohľadu dodávky energií,” opisuje komplikovaný proces.
K plnohodnotnému spusteniu došlo 27. decembra 2024. Stanica pozostáva zo zariadení na výrobu, uskladnenie a výdaj vodíka. Vodík sa tu vyrába elektrolýzou, v pilotnej etape s jedným elektrolyzérom s maximálnou kapacitou 0,45 tony vodíka denne, čo by malo stačiť na natankovanie minimálne piatich autobusov v štandardnej polovičnej výrobe. Pri maximálnom výkone by mal utiahnuť denne tankovanie do 25 autobusov.
Výhodou je, že stanica umožňuje krátkodobé skladovanie, ako aj plnenie do dopravných prostriedkov priamo v mieste výroby. Vodík by mohli podľa spoločnosti JESS v prípade záujmu dopravcov využívať aj nákladné vozidlá. Cieľom tohto projektu je podľa zverejneného zámeru zabezpečiť otestovanie všetkých parametrov spojených s výrobou zeleného vodíka a jeho využitia v doprave.
Ďalšou „špecialitou” okrem výroby je, že tu testujú využiteľnosť samotného tzv. PEM (Proton membrane Exchange) elektrolyzéra na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy (SEPS).
Inak povedané, skúmajú, ako by mohlo zariadenie pomáhať ekologicky stabilizovať elektrickú sústavu regulovaním svojho odberu elektriny. Teda keď je v sieti prebytok elektriny, elektrolyzér by mohol zvýšiť svoj výkon (viac spotrebovať a vyrábať vodík), a naopak, keď je jej málo, znížiť svoj príkon.
Veľké vodíkové plány
O Slovensku ako o budúcej vodíkovej veľmoci sa hovorilo už od pandemických rokov. Za vlády ministra hospodárstva Richarda Sulíka vznikla v roku 2021 Národná vodíková stratégia, ktorá počítala s investíciami do 40 opatrení v hodnote miliardy eur do roku 2030. Podpora vodíka by sa tak objemom peňazí stala popredným projektom na dosiahnutie klimatických záväzkov na Slovensku.
Stratégia však definovala len rámcové ciele. Konkrétne opatrenia mal priniesť Akčný plán, ktorý vláda schválila napokon až v júni 2023. Skresal sa aj objem peňazí, rezort sa v ňom zameral na najbližšie obdobie do roku 2026 a vytýčil 10 rôznych opatrení, pri ktorých sa počíta s financovaním v objeme približne 60 miliónov eur.
V jednej z výziev z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP), ktorá má podporiť projekty výroby vodíka za využitia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pod taktovkou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) uspela aj spoločnosť JESS.
Zmluvu o spolupráci v oblasti vodíkových technológií a vybudovania vodíkového hospodárstva na území TTSK podpísali zástupcovia JESS ešte v decembri 2021. Podporil ho aj trnavský župan Jozef Viskupič.
V rámci realizácie pilotného projektu plánoval TTSK zakúpiť vodíkové autobusy pre dopravu medzi okresmi Trnava, Hlohovec, Piešťany a Senica.
„Cieľom je, aby naša prímestská autobusová doprava bola omnoho zelenšia. Ak budú u nás jazdiť vodíkové autobusy, môžeme spĺňať aj ďalšie z kritérií dlhodobej udržateľnosti,“ povedal predseda TTSK s tým, že ak sa prímestská doprava osvedčí, chcú ju ďalej rozširovať.
Spoločnosť JESS, ktorá má projekt na starosti, vznikla v roku 2009. Vytvorením spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s., sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach.
The post Pod jaslovskými komínmi vyrástla unikátna výroba vodíka s najväčšou fotovoltaikou na Slovensku appeared first on euractiv.sk.
