Podľa európskeho súdu porušilo Švajčiarsko svoje klimatické povinnosti

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že švajčiarska vláda nekonaním v ochrane klímy porušila právo na ochranu súkromného a rodinného života. Precedens môže otvoriť cestu ďalším občianskym žalobám na nekonanie vlád v environmentálnych otázkach.

Súd rozhodoval v troch prípadoch. Žalobu, ktorá uspela, podala švajčiarska organizácia Seniorky za ochranu klímy na svoju vládu. Švajčiarska vláda podľa senioriek svojou nečinnosťou spôsobuje zhoršenie ich zdravia. Rovnaké individuálne žaloby štyroch členiek združenia súd odmietol.

Ďalšie dve žaloby súd zamietol. Ide o prípad bývalého starostu severofrancúzskeho mesta, ktorý žaloval štát za nečinnosť v oblasti ochrany klímy, ktorého dôsledkom je hrozba zatopenia mesta.

Súd neprijal ani žalobu šiestich mladých Portugalcov proti 31 krajinám – 27 štátom Európskej únie a proti Nórsku, Švajčiarsku, Turecku, Spojenému kráľovstvu a Rusku. Namietali, že tieto krajiny nedostatočne bojujú proti zmene klímy, čo vyústilo do obrovských lesných požiarov v Portugalsku v roku 2016.

Právnym základom boli ustanovenia Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré zaväzujú signatárov chrániť „právo na život“, prípadne „právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života“.

Argumentom žalujúcej strany bolo, že človekom spôsobená klimatická zmena predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie, životy či materiálne podmienky života. Vlády navyše prijali povinnosť hrozbu minimalizovať, keď sa prihlásili ku klimatickým záväzkom. Ak ich neplnia, svojou nečinnosťou spôsobujú ohrozenie práv garantovaných dohovorom.

Klimatická žaloba po prvýkrát uspela na nadnárodnom súde

Hoci Európsky súd nakoniec prijal len jednu zo žalôb, aj to podľa aktivistov vytvára precedens. Občanom dáva ďalšiu možnosť, ako volať vlády na zodpovednosť za nedostatočné či nesplnené klimatické sľuby.

„Víťazstvo v ktoromkoľvek z týchto troch prípadov môže znamenať pre Európu v otázke klimatickej zmeny najdôležitejší právny posun od podpisu Parížskej (klimatickej) dohody v roku 2015,“ povedal ešte pred rozhodnutím Gerry Liston, právnik z mimovládnej organizácie Global Legal Action Network.

Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú pre členov Rady Európy záväzné. Organizácia má na rozdiel od Európskej únie obmedzené možnosti sankcionovať vlády, ktoré nerešpektujú rozhodnutia súdu. Napriek tomu však nie je časté, že by európske štáty rozhodnutia súdu ignorovali. To sa skôr týka krajín ako Turecko či Rusko (to bolo medzičasom z Rady Európy vylúčené).

Súdy na národnej úrovni už o podobných prípadoch rozhodovali, napríklad vo Francúzsku či v Holandsku. Niekoľkokrát aj dali za pravdu žalobám proti nekonaniu verejných orgánov v oblasti ochrany životného prostredia. Je to však prvé takéto rozhodnutie nadnárodného súdu a vytvára silnejší precedens pre podobné prípady v budúcnosti.