Slovensko si tento rok požičiavalo od investorov za mierne lepších podmienok ako vlani. Pomohlo pritom znižovanie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) aj pokles rizikovej prirážky. Negatívne na úročenie štátnych dlhopisov vplývalo zvýšené napätie na finančných trhoch, ale aj ďalšie politické a ekonomické faktory, zhodnotili pre TASR ekonomickí analytici po novembrovej aukcii štátnych dlhopisov, ktorá bola […]
Menej ako 1 min. min.
Slovensko si tento rok požičiavalo od investorov za mierne lepších podmienok ako vlani. Pomohlo pritom znižovanie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) aj pokles rizikovej prirážky. Negatívne na úročenie štátnych dlhopisov vplývalo zvýšené napätie na finančných trhoch, ale aj ďalšie politické a ekonomické faktory, zhodnotili pre TASR ekonomickí analytici po novembrovej aukcii štátnych dlhopisov, ktorá bola tento rok pravdepodobne posledná.
V budúcom roku očakávajú skôr stabilizáciu situácie bez výraznejších výkyvov. „Podmienky, za ktorých si štát v roku 2025 požičiaval, môžeme hodnotiť ako mierne lepšie než vlani, no stále citeľne napäté. Výnosy slovenských desaťročných dlhopisov sa počas roka stabilizovali v pásme 3,4 až 3,5 percenta, čo je pokles oproti 3,47 percenta v roku 2024 aj oproti 3,65 percenta v roku 2023.
Stále však ide o výrazne vyššie úrovne, než na aké bola krajina zvyknutá pred rokom 2022, keď sa výnosy pohybovali pod jedným percentom,“ priblížil analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. K miernemu zlepšeniu podľa neho prispela menová politika ECB, ktorá znížila svoju depozitnú sadzbu postupne zo štyroch percent v septembri 2023 na dve percentá v polovici roka 2025.
„Tento pokles napomohol tlaku na znižovanie výnosov v celej eurozóne,“ konštatoval. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš pripomenul, že najmä na jar výnosy, ktoré investori od štátov požadovali, zvyšovali plány Európskej únie (EÚ) na masívne investície do obranných kapacít.
Riziková prirážka
Takýto vývoj znamená vyšší dopyt po kapitáli, čo zvyšuje aj cenu peňazí. Naopak, pozitívne pôsobili zmeny v rizikovej prirážke.
„Zatiaľ čo priemerná riziková prirážka na 10-ročných dlhopisoch voči benchmarkovým nemeckým dlhopisom sa za celý minulý rok pohybovala na úrovni 117 bázických bodov, v roku 2025 za prvých 11 mesiacov bola v priemere na úrovni približne 85 bázických bodov. Možno tak povedať, že k udržaniu podobných výnosov ako minulý rok nám pomohla aj nižšia riziková prirážka,“ zhodnotil analytik.
Vyzdvihol, že Slovensku vo financovaní naďalej výrazne pomáha členstvo v eurozóne. „Stále však ostávame medzi finančnými trhmi najrizikovejšie hodnotenými krajinami v eurozóne. Postupné refinancovanie štátneho dlhu za vyššie úrokové sadzby spôsobuje aj nárast nákladov na obsluhu nášho vysokého dlhu,“ upozornil analytik VÚB Michal Lehuta.
Napriek mierne pozitívnemu aktuálnemu vývoju si treba uvedomiť, že predpandemické úrovne sadzieb sú už nenávratne preč, pripomenul analytik 365.bank Tomáš Boháček. „Stále platí, že refinancujeme dlhy z rokov 2016 – 2019, keď boli sadzby takmer nulové, čo automaticky zvyšuje priemerný výnos portfólia,“ konštatoval.
Pre štátny rozpočet sú vyššie výnosy kľúčovým nákladovým faktorom, preto v najbližších rokoch dôjde k výraznému rastu výdavkov na obsluhu dlhu. „Tie majú vzrásť z tohtoročných približne 1,62 miliardy eur na vyše 2 miliardy eur v roku 2026 a až 2,42 miliardy eur v roku 2027.
Ide o dôsledok kombinácie troch trendov – refinancovanie lacných starších emisií za dnešné výrazne vyššie sadzby, rast nominálneho aj relatívneho dlhu a kratšia durácia portfólia, ktorá zrýchľuje prenos trhových sadzieb do rozpočtu,“ vysvetlil Boháček. Úrokové sadzby štátnych dlhopisov pritom určujú aj cenotvorbu v bankovom sektore, upozornil Búlik.
Keďže slovenský 10-ročný dlhopis nesie výnos na úrovni 3,4 až 3,5 percenta, banky nemôžu poskytovať hypotéky výrazne lacnejšie. „Preto aj po poklese sadzieb ECB sú nové hypotéky len okolo 3,7 percenta, teda približne o jeden percentuálny bod menej než pred rokom, ale stále násobne viac ako pred rokom 2022,“ vyčíslil.
Úročenie
Úročenie hypoték tak bude podľa neho skôr stagnovať a ak dôjde k nejakému poklesu, bude len veľmi mierny. Podobná logika, len v opačnom smere, platí podľa analytika aj pri vkladoch.
„Keďže banky vedia požičiavať štátu alebo ukladať peniaze v ECB za vyššie sadzby, môžu ponúkať lepšie úročenie aj klientom. No s poklesom sadzieb ECB vidíme postupný pokles úrokov na termínovaných vkladoch, napríklad pri nových vkladoch a viazanosti nad 2 roky z úrovne 2,55 percenta na začiatku tohto roka na 2,42 percenta v septembri,“ uviedol Búlik.
Rok 2026 bude podľa neho s veľkou pravdepodobnosťou obdobím stabilizácie, nie dramatických posunov. „ECB signalizuje, že depozitná sadzba na úrovni okolo dvoch percent môže pretrvať dlhšie, čo bude držať aj výnosy slovenských štátnych dlhopisov v pásme 3 až 4 percentá. Pre štát to znamená stále zvládnuteľné, no rozhodne nie lacné financovanie,“ avizoval analytik.
Výraznejší pokles výnosov štátnych dlhopisov neočakáva ani Boháček. „Trhy už počítajú s tým, že ECB je takmer na konci cyklu uvoľňovania a priestor pre znižovanie sadzieb je obmedzený. Výnosy teda môžu kolísať okolo súčasných úrovní – mierne zlepšenie je možné, no bude limitované,“ predpokladá.
Najväčšie riziko vidí vo vývoji ekonomiky a fiškálnej politike. „Ak sa zhorší výhľad rastu alebo sa spomalí konsolidácia, môže sa opäť zväčšiť riziková prirážka Slovenska, čo by financovanie v rokoch 2026 – 2027 predražilo,“ doplnil.
