Podporia susedia Slovenska Ursulu von der Leyen?

Maďarsko, Slovensko, Poľsko a Česko majú rôzne postoje k prípadnému druhému funkčnému obdobiu Ursuly von der Leyen ako predsedníčky Európskej komisie. Maďarsko a Slovensko ju kritizujú a pravdepodobne nepodporia. Poľsko je rozdelené podľa politických strán, pričom niektoré kandidátku podporujú, iné sú proti. Česko je ambivalentné a zameriava sa skôr na získanie vplyvných pozícií v rámci EÚ.

MAĎARSKO

V roku 2019 zohrali francúzsky prezident Emmanuel Macron a maďarský premiér Viktor Orbán kľúčovú úlohu pri zablokovaní Manfreda Webera ako kandidáta na predsedu Európskej komisie. Orbán vtedy podporoval Ursulu von der Leyen v nádeji, že bude priaznivejšia k jeho vláde. Nádeje maďarskej vlády voči von der Leyen však v priebehu rokov postupne upadali. Komisia dlhodobo vedie spory s Orbánom, ktorý sa stal jedným z najostrejších a najhlasnejších kritikov von der Leyen.

„Myslíme si a čítame jej slová, akoby hovorila líderka Európy, hoci v skutočnosti je to naša platená zamestnankyňa, ktorej úlohou je vykonávať to, čo rozhodneme,“ povedal nedávno.

V roku 2023 maďarská vláda spustila bilbordovú kampaň proti von der Leyen, kde bola zobrazená po boku Alexa Sorosa, syna Georgea Sorosa, častého cieľa kritiky Fideszu. Táto kampaň bola súčasťou širšej kritiky opozície, ktorú vláda obviňovala z podriadenosti Bruselu v otázkach migrácie, rodu a vojny. Je teda jasné, že maďarská vláda von der Leyen na druhé funkčné obdobie nepodporí. Maďarský minister pre EÚ János Bóka však uviedol, že nebudú namietať proti ostatným kandidátom na najvyššie posty, ako sú António Costa, Roberta Metsola a Kaja Kallas.

Pokiaľ ide o ďalšie maďarské politické strany, Európska ľudová strana prijala do svojich radov novovzniknutú Stranu úcty a slobody (TISZA). Líder tejto strany a zvolený poslanec Európskeho parlamentu Péter Magyar sa vyjadril zdržanlivo, či jeho strana podporí nomináciu von der Leyen v Európskom parlamente. Demokratická koalícia (DK) ju v roku 2019 podporila, ale teraz vedie kampaň za Nicolasa Schmita, kandidáta Socialistov. Krajne pravicová strana Naša vlasť (Mi Hazánk) kritizuje von der Leyen, pričom obzvlášť kritizuje škandál známy ako Pfizer-gate.

SLOVENSKO

Hoci vládne strany na Slovensku sú veľmi kritické voči súčasnému bruselskému vedeniu, sú ochotné podporovať kandidátov na vedúce pozície v EÚ, ak za to môžu niečo získať.

Slovenský prezident a zakladajúci líder strany Hlas Peter Pellegrini na júnovom summite formálne podporil zastúpenie stredoeurópskych a východoeurópskych kandidátov na najvyšších postoch v EÚ. Nakoniec však podporil Portugalčana Antónia Costu na post predsedu Európskej rady výmenou za prehodnotenie pozastavenia členstva Hlasu a SMER v S&D.

Pellegrini tiež kritizoval kandidatúru Kaji Kallas na post vysokej predstaviteľky a uviedol, že by musela podporiť „diplomaciu všetkých štyroch hlavných smerov“, čo znamená mäkší prístup k Rusku a Číne.

O najvyššej funkcii v EÚ, komisárke EÚ, sa Pellegrini nevyjadril. Vládna strana SMER je však veľmi kritická voči Ursule von der Leyen. Monika Beňová, líderka europoslancov SMER-u, uviedla, že ich päťčlenná delegácia v Európskom parlamente ju nepodporí. „Podľa mňa je to skôr lobistka ako politička, na čom sa jej nepodarilo postaviť politickú kariéru v Nemecku a potom to zopakovala v Európskej komisii, kde ju teraz vyšetruje Európska prokuratúra práve pre lobing,“ povedala Beňová.

POĽSKO

V rokoch 2009 až 2012 bol Jerzy Buzek predsedom Európskeho parlamentu a Donald Tusk bol predsedom Európskej rady v rokoch 2014 až 2019, čím sa Poľsko stalo jedinou krajinou „novej EÚ“, ktorá zastávala niektorú z najvyšších funkcií. Tento rok je minister zahraničných vecí Radosław Sikorski považovaný za jedného z favoritov na post šéfa diplomacie EÚ, najmä ak sa lídri EÚ nedohodnú na kandidatúre estónskej premiérky Kaji Kallas.

Sikorski už v roku 2014 kandidoval na tento post, pričom ho časopis Der Spiegel označil za „pána dokonalého z Varšavy“. Napriek tomu o tento post prišiel v prospech Talianky Federicy Mogherini. Tentoraz však Sikorski tvrdí, že sa nechce uchádzať o žiadnu významnú funkciu v EÚ. „Donald Tusk a ja sme pravdepodobne jediní poľskí politici, ktorí sa vzdali lukratívnej funkcie v EÚ, aby slúžili Poľsku,“ povedal nedávno.

Podľa analytikov má Poľsko šancu na dobré portfólio v budúcej Európskej komisii, ak bude opätovne vymenovaná Ursula von der Leyen, ktorú Tusk oficiálne podporil. Zatiaľ čo Tuskova Občianska platforma (PO) a ďalší poľský člen EPP, Poľská ľudová strana (PSL), určite podporia von der Leyen, jej podpora od ostatných poľských zoskupení vrátane konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) nie je istá.

„Má slabé hodnotenie dokonca aj medzi komisármi EPP. V dôsledku toho budeme hlasovať proti nej,“ povedal bývalý europoslanec Ryszard Czarnecki, ktorý nezískal nový mandát v europarlamente. Problémom pre PiS by mohla byť možná podpora von der Leyen zo strany Talianky Giorgie Meloni. Ak by jej strana Fratelli d’Italia hlasovala za jej opätovné vymenovanie a PiS by bola proti, v skupine ECR by mohol vzniknúť vážny rozkol.

Ľavicový poslanec Robert Biedroń (S&D) uviedol, že podpora von der Leyen poľskej ľavice bude závisieť od toho, či vstúpi do koalície s ECR. „Je ťažké podporiť von der Leyen, keď chce spolupracovať s ECR, ktorej členom je PiS,“ povedal pre poľský Euractiv a dodal, že od Tuska očakáva vyhlásenie, že PO nedá súhlas ani na takúto spoluprácu. Anna Bryłka z krajne pravicovej Konfederácie dala jasne najavo, že jej strana „za žiadnych okolností“ nepodporí von der Leyen. „Uprednostnili by sme niekoho s názormi bližšími našim,“ aby sa ujal predsedníctva Komisie, uviedla pre poľský Euractiv.

ČESKO

Česko sa nesnaží o získanie najvyšších postov v EÚ, ale premiér Petr Fiala chce, aby sa budúce vedenie EÚ zameralo na dva základné princípy: vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Fiala, člen ODS, ktorá patrí do politickej skupiny ECR, má priateľské vzťahy s Ursulou von der Leyen. Napriek politickým rozdielom by Fiala a jeho poslanci mohli podporiť jej druhé funkčné obdobie.

Podpora von der Leyen zo strany českých strán v Európskom parlamente je otázna. Najväčšia opozičná strana ANO, vedená Andrejom Babišom, bude proti nej. ANO opustilo liberálnu ALDE aj skupinu Renew, čo naznačuje posun k nacionalistickejšej a populistickejšej rétorike. Ondřej Kovařík, europoslanec za ANO, považuje predsedníctvo von der Leyen za neúspešné.

Von der Leyen pravdepodobne nezíska podporu ani od koalície Přísaha a Motoristé, Stačilo! Pod vedením KSČM a SPD, ktorá má päť mandátov v EP. Na druhej strane sa očakáva, že českí europoslanci z EPP von der Leyen podporia.

Česko sa viac sústreďuje na získanie silného portfólia v rámci Európskej komisie. Minister pre európske záležitosti Martin Dvořák verí, že sa vďaka správaniu Česka v EÚ v posledných rokoch zvyšujú šance na atraktívne portfólio, ako je energetika, kohézia alebo vnútorný trh.