Poznámka premiéra Fica o neutralite Slovenska prekryla dôležitú správu: Krajina pod jeho vedením sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaviaže k výraznému nárastu obranných výdavkov na 5 percent HDP podľa požiadaviek NATO. S týmto krokom pritom nesúhlasí až 70 percent voličov vládneho Smeru. „Som rád, že sme sa naprieč politickým spektrom zhodli, že Slovensko nebude blokovať závery […]
Menej ako 1 min. min.
Poznámka premiéra Fica o neutralite Slovenska prekryla dôležitú správu: Krajina pod jeho vedením sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaviaže k výraznému nárastu obranných výdavkov na 5 percent HDP podľa požiadaviek NATO. S týmto krokom pritom nesúhlasí až 70 percent voličov vládneho Smeru.
„Som rád, že sme sa naprieč politickým spektrom zhodli, že Slovensko nebude blokovať závery summitu,“ povedal prezident Peter Pellegrini po okrúhlom stole k navýšeniu obranných výdavkov. Na ten prijali pozvanie koaličné aj opozičné strany, aby našli zhodu pred blížiacim sa summitom NATO v Haagu (24. – 25. júna).
Prezident dodal, že Slovensko sa bude „správať zodpovedne“ a nebude narúšať jednotu na summite.
Nejde o maličkosť. Očakáva sa totiž, že sa na ňom členské štáty dohodnú na náraste obranných výdavkov zo súčasných dvoch percent HDP až na päť percent. Z toho 3,5 percenta pôjde na obranné výdavky a 1,5 percenta na projekty s civilným aj armádnym využitím.
Pellegrini sa počas tlačovej konferencie vyhol tomu, aby spomenul presné percento navýšenia. Na summite B9 v Litve začiatkom júna bol však konkrétnejší a priamo vyhlásil, že „Slovensko podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP)“.
Otáznym naďalej ostáva nielen to, aké všetky typy výdavkov pôjdu do 1,5-percentnej časti, ale predovšetkým aj termín, dokedy by mal byť cieľ splnený.
Slováci: Potrebujeme 10 rokov. Severania: Máme čas päť
Pellegrini uviedol, že k zvyšovaniu by malo dochádzať postupne v priebehu 10 alebo viac rokov. Slovensko bude na summite presadzovať tento postup vzhľadom na svoje konsolidovanie verejných financií.
To je však v rozpore s časovými preferenciami iných aktérov v NATO. Generálny tajomník Mark Rutte momentálne navrhuje, aby krajiny cieľ dosiahli do roku 2032. Štáty ako Švédsko a Estónsko volajú ešte po skoršom termíne, a to do piatich rokov. Vychádzajú pritom z varovaní spravodajských služieb viacerých štátov.
Dánske tajné služby vo februári varovali pred potenciálom ruského útoku na Európu do piatich rokov. Jeho pravdepodobnosť má pritom závisieť aj od toho, nakoľko bude Kremeľ vnímať Alianciu ako silného hráča.
Podobné varovanie vydal aj riaditeľ nemeckej tajnej služby BND Bruno Kahl, podľa ktorého budú ruské ozbrojené sily personálne aj materiálne schopné napadnúť územie NATO do konca tejto dekády.
Odmietnutie Ficovej neutrality naprieč spektrom
Aj v tomto kontexte ide utorková úvaha Roberta Fica, že „v čase nezmyselného zbrojenia by Slovensku veľmi svedčala neutralita“, opačným trendom, ako je v súčasnej geopolitickej situácii bežné.
Švédsko aj Fínsko po ruskej invázii na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhodobú (v prípade Štokholmu až 200-ročnú) neutralitu, aby sa zabezpečili pred potenciálnou ruskou hrozbou. Neutrálne krajiny musia do svojej obrany zároveň vynakladať neúmerne viac prostriedkov a majú zavedenú brannú povinnosť.
Ficove slová o neutralite do veľkej miery zatienili samotné výsledky okrúhleho stola. Priniesli však aj ďalšiu jednotu koalície a opozície.
Progresívne Slovensko označilo premiérovo vyjadrenie za „škandalózne“ a spoločne s ďalšími stranami opozície varovali pred nebezpečnou rétorikou, ktorá môže viesť až k odchodu krajiny z NATO.
Odmietol ho aj Matúš Šutaj Eštok, podľa ktorého má „Slovensko jasne určený životný a bezpečnostný priestor v EÚ a NATO“, ktorý mienia v Hlase garantovať. Andrej Danko zase povedal, že to nie je téma.
„Prečo ste tak mediálne naivní, že mu na to nabehnete?“ pýtal sa na tlačovej konferencii predseda SNS.
Prezident Pellegrini pripomenul, že vláda má v programovom vyhlásení, že podporuje členstvo Slovenska v NATO. Za „naivnú“ tiež označil predstavu, že by sme sa v prípade útoku vedeli obrániť sami. Komentár o neutralite označil za osobný postoj premiéra.
„Považujem to za provokatívnu myšlienku, na ktoré je pán premiér expert. (Chce) zahltiť verejný priestor témou, o ktorej budeme zase 20 dní diskutovať, a výsledok nebude žiaden,“ uviedol prezident.
Nepopulárne rozhodnutie pre voličov Smeru
Politológovia často poukazujú na to, že Fico prináša zástupné témy do verejnej debaty, ktoré majú prekryť problémy krajiny alebo záležitosti, ktoré sú mu politicky nepríjemné. Zvyšovanie zbrojenia je podľa prieskumov verejnej mienky jednou z nich.
Podľa marcového prieskumu AKO pre JOJ24 bolo približne 69 percent voličov Smeru proti zvyšovaniu výdavkov na obranu. Väčší odpor prejavili už len voliči Republiky (82 percent). Výsledky potenciálne mohli ovplyvniť premiérovu ďalšiu rétoriku.
Kým ešte vo februári Fico prejavil ochotu diskutovať o navyšovaní výdavkov, v apríli už začal hovoriť, že by o tom mohli rozhodovať občania v referende. V ten istý mesiac však zároveň v tichosti požiadal Európsku komisiu o aktivovanie národnej únikovej doložky. Tá by Slovensku umožnila zvýšiť svoje vojenské výdavky bez toho, aby porušilo rozpočtové pravidlá EÚ. Komisia výnimku pre Slovensko medzičasom schválila.
Stále meniace sa pozície slovenskej vlády
Fakt, že je Ficova vláda zjavne pripravená podporiť 5-percentný obranný cieľ je však stále pomerne prekvapivý. Je v kontraste s dlhodobo negatívnym postojom vládnych predstaviteľov k tejto téme.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) sa opakovane vyjadril, naposledy vo februári, že sa nechystá zvyšovať rozpočet na obranu nad rámec dvoch percent. „Môžeme sa baviť o nejakej desatine, z ktorej je predpoklad duálneho využitia,“ povedal vtedy.
Robert Fico ešte aj v statuse utorok večer trval na tom, že „novo stanovené členské“ do NATO „zaplatíme minimálne s výhradou, že peniaze na obranu použijeme podľa vlastnej úvahy na projekty duálneho určenia, ako sú nemocnice a cesty“.
Andrej Danko zase zvyšovanie obranných investícií kritizuje ostro a konštantne.
Analytik Jozef Hrabina z portálu GeopoLytics rozdiel v oficiálnej a komunikovanej vládnej pozícii vysvetľuje tým, že Slovensko aj v minulosti napriek ostrej rétorike opakovane nevybočilo z radu.
„Mimo toho, že nevieme, čo bolo obsahom diskusií za zavretými dverami, tak Slovensko, aj napriek niektorým politickým vyjadreniam, nemá históriu ‚rebélie‘ v praxi,“ poznamenal Hrabina pre Euractiv Slovensko.
Dodal, že všetky strategické dokumenty a iniciatívy Slovensko podpísalo a schválilo aj napriek odmietavej rétorike jeho predstaviteľov.
Poukázal však aj na druhú rovinu výdavkovej témy, a to jej realizáciu. Prirovnal to k spĺňaniu doterajších dvoch percent HDP na obranu, na ktorom sa štáty dohodli ešte v roku 2014. Slovensko tento cieľ spĺňa. Do roku 2024 tak však stále neurobilo až 10 z 32 krajín NATO.
„Čiže na konci dňa nie je nikde napísané, že Slovensko či iné krajiny NATO budú záväzok piatich percent HDP na obranu spĺňať,“ uzavrel.
The post Politici sa výnimočne zhodli v otázke výdavkov do NATO aj v kritike Ficovho výroku o neutralite appeared first on euractiv.sk.
