30.6.2024 Redakcia Vášeň v tebe (Foto: shutterstock/Rudmer Zwerver).
Keď sa v záhrade objavia hraboše, neušetria žiadnu rastlinu. Prehryznuté korene, poškodená zelenina a rozkopané záhony sú jasným znakom ich prítomnosti vo vašej zeleninovej záhrade. Existuje však veľmi jednoduchý a prirodzený spôsob, ako hraboša zo záhrady účinne vyhnať. Stačí na to niekoľko strúčikov cesnaku. Tento hlodavec neznáša silnú vôňu a okamžite si začne hľadať nový domov.
Keď sa v záhrade objavia hraboše, neušetria žiadnu rastlinu. Prehryznuté korene, poškodená zelenina a rozkopané záhony sú jasným znakom ich prítomnosti vo vašej zeleninovej záhrade.
Foto: shutterstock/Rudmer Zwerver
Aký je rozdiel medzi hrabošom a myšou poľnou?
Hraboš červený (Myodes glareolus) a myš poľná (Apodemus agrarius) sú dva rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa často zamieňajú kvôli podobnej veľkosti a životnému prostrediu. Hoci sa oba druhy vyskytujú v európskych lesoch a na poliach, výrazne sa líšia v mnohých aspektoch, ako je vzhľad, správanie, životné prostredie a stravovacie návyky.
Hraboš červený
Dĺžka tela hraboša je zvyčajne okolo 5,5-11 cm. Na chrbte má červenú srsť, ktorá sa na bruchu mení na sivú alebo belavú. Jej chvost je pomerne krátky a pokrytý riedkou srsťou. Hraboše poľné charakterizuje krátka, zaoblená hlava s malými očami a ušami, ktoré sú často ukryté v srsti.
Uprednostňujú vlhké lesy, kroviny a brehy riek a jazier a vyhýbajú sa otvoreným priestranstvám. Vedú usadlý spôsob života a často si vyhrabávajú zložité systémy tunelov a nor. Aktívne sú najmä v noci. Hraboše sa živia najmä vegetáciou, koreňmi, semenami, hmyzom a drobnými bezstavovcami.
Rozmnožujú sa najmä od jari do jesene, pričom ročne majú niekoľko vrhov. V jednom vrhu sa zvyčajne narodí tri až sedem mláďat. Pri hľadaní potravy sú skutočnými bojovníkmi, ktorí prehrabávajú trávniky, korene stromov a plodiny. Neušetria žiadnu rastlinu v záhrade. Navyše hraboše v zime nezimujú, takže ich chuť na korienky a uskladnené zásoby neklesá ani v chladnejších mesiacoch. Môžu spôsobiť značné škody, preto ich prítomnosť v záhrade predstavuje pre každého záhradkára vážny problém.
Myš poľná je menšia ako hraboš poľný – dĺžka jej tela, zhodná s dĺžkou chvosta, je približne 7-12 cm.
Foto: shutterstock.com/Holger Kirk
Poľná myš
Myš poľná je menšia ako hraboš poľný – dĺžka jej tela, zhodná s dĺžkou chvosta, je približne 7-12 cm. Má sivú alebo hnedú srsť s výrazným pruhom na chrbte a biele brucho. Jej chvost, ktorý je pokrytý šupinami a jemnými chlpmi, tvorí asi 70 – 90 % dĺžky tela. V porovnaní s hrabošom sa vyznačuje väčšími očami a ušami.
Myši obývajú polia, lúky a okraje lesov, ale často sa vyskytujú aj v blízkosti ľudských budov. Vedú kočovný spôsob života a vytvárajú si dočasné nory. Sú aktívne cez deň aj v noci. Živia sa najmä semenami, ovocím, obilninami a hmyzom.
Podobne ako hraboše sa rozmnožujú od jari do jesene, ale môžu mať viac mláďat za rok. Každý vrh môže mať štyri až deväť mláďat. Často spôsobujú škody v poľnohospodárstve, ničia úrodu a uskladnené potraviny.
Čo láka hraboše do záhrady? Čo majú radi?
Hraboše sa najčastejšie objavujú v záhradách, ktoré sú bohaté na živiny a majú dobre prevzdušnenú humusovú pôdu. Takéto prostredie je ideálne na hĺbenie tunelov a vytváranie chodieb, ktoré sú nevyhnutné pre ich každodenné fungovanie.
Najviac ich, samozrejme, priťahuje vegetácia, ktorá tvorí základ ich potravy. Obzvlášť ich zaujímajú plody a ich semená, preto často navštevujú ovocné sady. Nepohrdnú ani listami, semenami iných rastlín a zelenými časťami zeleniny a bylín.
Hraboše vyhľadávajú vlhké a nezastavané priestory, ktoré im poskytujú potravu aj úkryt. Keďže sú to nočné živočíchy, začínajú si hľadať potravu najmä večer, keď je menšie riziko stretnutia s predátormi.
Na jar a v lete, keď je vegetácia najbujnejšia, sa hraboše živia najmä odnožami, mladými výhonkami, semenami, púčikmi a kôrou stromov. Ich ostré pazúry im umožňujú účinne sa živiť menšími hlodavcami, bezstavovcami vrátane hmyzu a jeho lariev a dážďovkami.
Účinný spôsob boja proti hrabošom
Hraboše môžu byť pre záhradkárov a poľnohospodárov vážnym problémom, pretože poškodzujú plodiny a okrasné rastliny. Účinná kontrola populácie hrabošov si vyžaduje rôzne metódy, ktoré zahŕňajú prevenciu aj aktívnu kontrolu.
Ak chcete zabrániť výskytu hrabošov, je dobré začať udržiavaním poriadku v záhrade. Odstránením hromád lístia, opadaného ovocia, zeleniny a iných organických zvyškov znížite počet miest, ktoré môžu týmto hlodavcom slúžiť ako úkryt. Je tiež dobré vyhnúť sa nadmernému zavlažovaniu a pravidelne kosiť trávu a zastrihávať kríky.
Okolo koreňov cibuľovitých rastlín a mladých stromčekov môžete použiť kovové ochranné siete, ktoré zabránia hrabošom v ohryzení. Podobnú funkciu plní aj budovanie vyvýšených záhonov s bezpečnostnými zábranami pod nimi.
Čo robiť, ak sa vo vašej záhrade už objavili hraboše? Pred časom sa so mnou jeden priateľ záhradkár podelil o prirodzenú metódu boja proti hrabošom. Stačí, ak do nory hlodavcov vložíte strúčiky cesnaku. Prípadne si môžete pripraviť aj cesnakový postrek, ktorý je rovnako účinný. Stačí rozdrviť 5 až 10 strúčikov cesnaku a počkať asi 10 minút, kým sa uvoľní alicín – látka zodpovedná za charakteristickú vôňu a antibakteriálne vlastnosti. Potom cesnak zmiešajte s litrom teplej vody a nechajte 10 až 15 minút odstáť. Po vychladnutí a precedení tekutinu opatrne nalejeme do každej nory.
Zápach cesnaku je taký intenzívny, že hraboše sa zvyčajne rozhodnú opustiť oblasť po prvej aplikácii tohto prostriedku. Do zmesi možno pridať aj cibuľu, aby sa účinok zosilnil. Hraboše tiež nemajú radi vôňu škorice a kajenského korenia.
Redakcia Vášeň v tebe.
Súvisiace články:
Všežravec, ktorý ničí záhradu. Dômyselný patent, ako sa zbaviť hraboša
The post Polovicu mojej zeleninovej záhrady zničil hraboš. Nakoniec som našla spôsob, ako sa s ním vysporiadať appeared first on Vášeň v tebe.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.