Poľsko a pobaltské štáty chcú obrannú líniu na východnej hranici Únie

Poľsko a pobaltské štáty chcú vytvoriť pozemnú obrannú líniu na východnej hranici Európy. Únia medzičasom analyzuje, ako presne sa budú financovať zvýšené obranné výdavky.

Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko vyzvali Európsku úniu, aby vytvorila spoločne financovanú pozemnú obrannú líniu na východnej hranici Európy. Táto iniciatíva by podľa nich posilnila obranu a bezpečnosť regiónu pred potenciálnymi hrozbami.

Pod hrozbami sa rozumie kombinácia vojenských a nevojenských akcií, ako sú dezinformácie, kybernetické útoky, hospodársky tlak a pretláčanie migrantov cez hranice.

„Je potrebné prijať mimoriadne opatrenia, pretože vonkajšiu hranica EÚ musíme chrániť vojenskými a civilnými prostriedkami,“ uviedli štyri krajiny v spoločnom liste.

Táto iniciatíva vychádza z projektov Východný štít a Baltická obranná línia. Ide o obranné zariadenia a infraštruktúru na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom, ktoré v uplynulých rokoch rozbehli práve Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

„Vybudovaním systému obrannej infraštruktúry pozdĺž vonkajšej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom sa vyrieši naliehavá potreba zabezpečiť EÚ pred vojenskými a hybridnými hrozbami,“ uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení. V liste sa bližšie neuvádza, čo konkrétne by táto infraštruktúra mala zahŕňať.

V liste sa uvádza, že iniciatíva môže čerpať z odborných znalostí EÚ v oblasti integrovaného riadenia hraníc, ochrany kritickej infraštruktúry, civilnej ochrany, krízového riadenia a vojenskej mobility.

Plánovanie a realizácia by sa podľa Poľska a pobaltských krajín mali uskutočňovať v spolupráci s NATO a jeho vojenskými požiadavkami.

Spoločná poľsko-pobaltská výzva je aj reakciou na to, že Rusko zintenzívňuje hybridné operácie proti Západu. Západné spravodajské služby čoraz častejšie upozorňujú na ruské špionážne a sabotážne hrozby v celej Európe.

Niekoľko európskych krajín vrátane Českej republiky, Estónska, Nemecka, Lotyšska, Litvy, Poľska a Spojeného kráľovstva nedávno vyšetrovalo a obvinilo podozrivé osoby, ktoré údajne spolupracovali s ruskými spravodajskými službami alebo sa zapájali do špionáže pre Rusko.

Summit EÚ a jeho program

Výzva adresovaná predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen prišla pred štvrtkovým (27. júna) summitom EÚ.

Očakáva sa, že lídri EÚ budú diskutovať aj o financovaní budúcich obranných potrieb bloku. Od začiatku ruskej vojny na Ukrajine sa v EÚ udomácnilo presvedčenie, že zdroje na obranu je potrebné zvýšiť.

Európska komisia pracuje na plánoch financovania európskeho obranného priemyslu. Vzniknúť by mal fond vo výške 500 miliárd eur, čaká sa však najprv na analýzu potrieb a možností, ktoré by oprávňovali vytvorenie takéhoto veľkého finančného nástroja.

Európski diplomati odhadujú náklady na vybudovanie obrannej infraštruktúry pozdĺž 700-kilometrovej hranice Únie s Ruskom a Bieloruskom na približne 2,5 miliardy eur.

Stredajšia výzva nadväzuje na predchádzajúcu iniciatívu Poľska a Grécka, ktoré vyzvali na vytvorenie systému protivzdušnej obrany EÚ podľa vzoru izraelského systému Iron Dome.

Hlavnou myšlienkou bolo koordinovať aktuálne oddelené systémy protivzdušnej obrany členských štátov EÚ s cieľom lepšie chrániť Úniu pred vojenskými hrozbami a inými nebezpečnými aktivitami na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom.