Vyžadujeme od klientov záväzné udržateľné plány a presné dáta o ich plnení. Musia počítať s rizikom, že pokiaľ si nevytvoria zelený element v podnikaní, už sa k peniazom na investovanie nedostanú, hovorí v rozhovore viceprezident korporátnych klientov spoločnosti ING PETER KÖVÉR. Peter Kövér je vzťahový manažér pre veľkých korporátnych klientov, hlavne z oblasti automobilového, oceliarskeho, elektronického a […]
Menej ako 1 min.
min.
Vyžadujeme od klientov záväzné udržateľné plány a presné dáta o ich plnení. Musia počítať s rizikom, že pokiaľ si nevytvoria zelený element v podnikaní, už sa k peniazom na investovanie nedostanú, hovorí v rozhovore viceprezident korporátnych klientov spoločnosti ING PETER KÖVÉR.
Peter Kövér je vzťahový manažér pre veľkých korporátnych klientov, hlavne z oblasti automobilového, oceliarskeho, elektronického a stavebného priemyslu. Zároveň je aj Sustainability Champion pobočky ING na Slovensku. Pôsobí tiež ako zástupca ING Slovensko v ESG komisii SBA a AmCham.
V rozhovore sa dočítate:
- ako čisté banky odhaľujú greenwashing,
- čo radia firmám, ktoré s udržateľnými cieľmi začínajú,
- ktoré firmy prešli v dekarbonizácii najväčšou premenou,
- ako sa rozhodujú pri financovaní jadra či zemného plynu.
Počas vypočutia pred zástupcami europarlamentu nová komisárka pre finančné služby a Investičnú úniu Maria Luis Albuquerque vyjadrila názor, že nariadenie EÚ o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní (SFDR) by malo účinnejšie riešiť riziko greenwashingu. Ako to vnímate v ING, je greenwashing problém a môžu ho nové pravidlá obmedziť?
V minulosti bol greenwashing väčším problémom, bez regulácie si firmy mohli tvrdiť, čo chceli. Dnes je situácia lepšia, nové pravidlá nútia firmy dokázať všetko, čo prezentujú. Klamlivé praktiky môžu viesť k pokutám, pričom všetky údaje musia byť merateľné. Úprava označovania určite pomôže, jasné a jednotné pravidlá uľahčia prácu bankám a ich klientom.
Ako si teda z pozície banky overujete, či v žiadostiach o financovanie nedochádza ku greenwashingu?
Banky to majú pomerne jednoduché. Nás nezaujímajú sľuby v reklamách, hľadíme čisto na dáta. Presne z dostupných dát vidíme, ako daná firma (skupina) vytvára CO2. Rozlišujeme 12 sektorov podľa znečistenia a v rámci jednotlivých portfólií potom presne sledujeme firmy, ktoré financujeme. Vieme si tak overiť, koľko emisií dané firmy produkujú, či a ako presne plnia svoje tranzičné plány a stratégie znižovania uhlíkovej stopy.
Aké postihy hrozia firmám za podvádzanie v tejto oblasti?
Riziká sú viaceré. Poškodenie reputácie, kritika v médiách, bojkot produktov alebo kampaň zo strany mimovládnych organizácií. V právnej rovine hrozia pokuty, zákaz reklamy, sankcie a žaloby na náhradu škody. Preto je dôležité pred zverejnením akéhokoľvek tvrdenia o životnom prostredí overiť jeho pravdivosť, vedecký základ, dôveryhodnosť certifikácie a porovnateľnosť s inými alternatívami.
Ako sa vo všeobecnosti vyvíja vnímanie firiem, čo sa týka požiadaviek na udržateľnosť a znižovanie uhlíkovej stopy? Je skôr pozitívne, alebo negatívne?
Vnímanie sa líši podľa veľkosti firmy. Veľké korporácie už dlhšie riešia legislatívne požiadavky, menšie firmy sa zameriavajú na plnenie základných legislatívnych povinností. Mnohé firmy stále vnímajú pravidlá ako „nutné zlo”. Existujú však aj firmy, ktoré sa snažia smernice využiť vo svoj prospech, keďže tlak na udržateľnosť bude rastúci, nielen zo strany úradov, ale aj zákazníkov, ktorí budú tlačiť na dodávateľov.
Akú úlohu dokážu zohrať oni?
V budúcnosti bude pri vyhrávaní tendrov rozhodovať aj udržateľnosť, nie len pomer kvality a ceny, ako tomu bolo doteraz. Napríklad pri výbere dodávateľa ocele pre výrobu áut, veľká firma bude musieť vykazovať svoje emisie CO2 a pýtať sa každého dodávateľa na emisnú stopu pri nákupe materiálu. Bude veľký rozdiel medzi oceliarňou, ktorá používa elektrinu, a tou, ktorá spaľuje uhlie, či medzi firmou, ktorá recykluje materiál, a tou, ktorá ho vyrába nanovo. Tento princíp sa čoskoro uplatní vo všetkých výrobných odvetviach.
Sú už v praxi aj pravidlá na uvádzanie emisných stôp produktov?
Áno, napríklad mechanizmus uhlíkového vyrovnania, tzv. CBAM-ETS 2, začne platiť od roku 2026, keď skončí tranzičné obdobie. To bude významný míľnik, pretože firmy budú musieť zaplatiť za emisie spojené s výrobou svojich produktov. Ak budú dovážať materiál, napríklad z Ázie, budú musieť doložiť, aké emisie spôsobil jeho výrobný proces. Ak tieto informácie nebudú k dispozícii, firma bude musieť za ne zaplatiť. Do roku 2026 tak cena CO2 z výroby výrobku bude plne započítaná do jeho finálnej ceny, a firmy už nebudú dostávať rovnaké úľavy ako doteraz.
Ako by ste poradili firme, ktorá sa chce tejto oblasti začať venovať?
Prvým krokom je začať sledovať uhlíkovú stopu a pracovať na stratégii jej zníženia. To môže firme priniesť aj úspory a vďaka čoraz častejším požiadavkám klientov a bánk môže ísť aj o konkurenčnú výhodu. Firmy nemusia začínať s detailmi – metodický rámec pre meranie emisii (GHG protokol) je štandardizovaný a globálne používaný. Tento protokol rozdeľuje emisie na skupiny 1, 2 a 3. Začať by mali s emisiami 1 a 2, ktoré zahŕňajú priame emisie z kotlov, procesov, odpadu a nakupovanej energie. Neskôr môžu pridať aj emisie z dopravy alebo dodávateľského reťazca.
Zvládne to jeden človek, alebo je vhodnejšie vyčleniť tím, prípadne oddelenie?
Odporúčame zostaviť špeciálny tím, pretože je to dlhodobý proces. Tím by mal zahŕňať facility manažéra, energetika, pracovníkov z logistiky, nákupu, životného prostredia a zástupcov manažmentu. Nastavenie merania môže trvať od dvoch do šiestich mesiacov, v závislosti od veľkosti firmy. Dôležité je, aby dáta boli zrozumiteľné pre zákazníkov a zamestnancov a porovnateľné s konkurenciou. Preto ich treba prepočítať na normovaný ukazovateľ, ako je uhlíková stopa na produkt, na euro obratu alebo na zamestnanca. Sledovanie uhlíkovej stopy v celom životnom cykle ovplyvňuje rozhodnutia o výrobe, distribúcii a type obalu.
Dekarbonizácia a procesy, ktoré s ňou súvisia, si vyžadujú často nemalé investície. Kde všade ich firmy môžu získať?
Najväčšie firmy môžu čerpať dotácie z plánu obnovy, modernizačného fondu či eurofondových výziev. Program Horizon Europe má napríklad rozpočet 95 miliárd eur, čo sú obrovské prostriedky. Problémom však je vysoký počet žiadateľov a nízka úspešnosť. My ako banka financujeme veľké firmy s obratom nad 100 miliónov eur. Menšie firmy môžu využiť projekt ministerstva hospodárstva v spolupráci so Slovak Investment Holding, ktorý kombinuje granty s úvermi. SIH poskytuje krytie splácania úveru, čím znižuje riziko pre banky a zároveň firmám uľahčuje splácanie, keďže z každých 100 eur požičaných musí firma vrátiť napr. len 75-85 (záleží od regiiónu kde sa nechádza). Ďalšie zdroje poskytuje Európska investičná banka, ktorá zvyšuje financovanie ekologických projektov o 80 percent na viac ako 36 miliárd eur ročne a končí podporu fosílnych palív. Okrem toho sú k dispozícii aj zelené úverové produkty od komerčných bánk.
Ako je na tom slovenský trh so zelenými produktmi?
Čisté zelené financovanie je stále raritou, oveľa bežnejšie sú projekty spojené s ESG cieľmi. Pri zelenom financovaní musia byť všetky prostriedky použité na ekologické účely, kým pri ESG sa zameriavame na ciele, ktoré firma chce splniť, nezávisle od konkrétneho účelu financovania. Našou ambíciou v ING je do roku 2030 pretransformovať naše portfólio úverov na Slovensku, ktoré má hodnotu približne 800 miliónov eur, buď na viazané na ESG ciele, alebo priamo na zelené financovanie. Globálne chceme dosiahnuť takmer 1000 miliárd eur. Naša stratégia, Terra Approach, je plne v súlade s klimatickými cieľmi Parížskej dohody. Zaviazali sme sa tiež premeniť celé naše portfólio aktív na uhlíkovo neutrálne do roku 2050. Každoročne vykazujeme pokrok v 12 sektoroch. Nie sme v tom sami, banky sa spojili v rámci Net Zero Banking Alliance (NZBA), ktorá pokrýva viac ako 40 percent celosvetových aktív. Všetky slovenské banky, ktoré sú jej členmi, sa zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Do akej miery môžu mať firmy napríklad lacnejšie úroky, keď sú pôžičky prepojené na udržateľnosť?
Diskont z ceny nemá byť primárnym lákadlom firmy, hoci isté zlacnenie tam určite je. Väčšinou je reč o 5 až 10 bodoch, teda firma namiesto napríklad 2,5 percenta platí 2,4 percenta ročne. Čo je dôležitejšie, pokiaľ firma konvertuje svoj štandardný úver na zelený (linkovaný na ESG ciele) a určí si v spolupráci s bankou parametre KPI v súlade s ESG, získa oveľa väčšiu výhodu v tom, že banka jej tie peniaze jednoduchšie schváli (lebo sú v súlade aj so stratégiou banky). A ako som už spomínal, podmienky budú postupne stále prísnejšie, my napríklad o šesť rokov už štandardný úver nemusíme poskytnúť zrejme vôbec. Firmy teda musia počítať s rizikom, že pokiaľ si nevytvoria zelený element v podnikaní, už sa k peniazom na investovanie nedostanú.
Pýtate sa firiem, ktorým poskytujete financovanie, ako pristupujú k dekarbonizácii, či majú vlastné tranzičné plány?
To je u nás absolútne kľúčové. Preto sme v ING vytvorili tzv Terra Approach, ktorý som spomínal. Banka musí citlivo posudzovať nové ESG riziká, ktoré prichádzajú na bankový trh, to sa v minulosti nedialo. Okrem toho bankám pomáha aj EÚ Taxonómia, ktorá definuje jasnejšie pravidlá, ktorá činnosť je udržateľná a ktorá nie. To všetko motivuje firmy byť transparentnejšie v publikovaní ESG dát a sustainability reportov. Momentálne však z pohľadu tranzície banky nejdu podľa plánu, takže tlak na firmy bude narastať.
Máte k tomu bližšie dáta, koľko bánk je na tom takto?
Podľa novej štúdie ECB, ktorá vyšla začiatkom tohto roka a kvantifikovala tranzičné riziká v úverových portfóliách 95 bánk, ktoré pokrývajú 75 percent úverov v eurozóne. Štúdia sa zamerala na spoločnosti v šiestich kľúčových sektoroch s vysokou uhlíkovou náročnosťou, ktoré nesú najvýraznejšie riziko – energetiky, automobilového priemyslu, ropného a plynárenského priemyslu, oceliarstva, uhoľného a cementárskeho priemyslu – ktoré spoločne tvoria 70 percent globálnych emisií CO2. Výsledkom bolo, že 72 z 95 bánk sa zaviazalo dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, no 93 percent z nich zatiaľ nie je v súlade s cestou na dosiahnutie tohto cieľa. Ich stratégie a interné procesy zatiaľ neumožňujú splnenie externých záväzkov.
Čo sú pre vás ako banku v tejto oblasti priority, aké máte minimálne požiadavky?
Vytvorili sme interne takzvaný ESG-X nástroj, v ktorom sledujeme minimálne ESG požiadavky pre každú skupinu, ktorú globálne financujeme. Je to vyše 2000 mien. Každá skupina dostane na základe vložených dát ESG rating. Ten síce nevplýva priamo na cenu pôžičky, avšak určite vplýva na rozhodovanie tých, čo úver schvaľujú. Najdôležitejšou otázkou, ktorú sa firiem pýtame, je, či majú tranzičný plán a ak áno, čo zahŕňa, aké sú jednotlivé kroky k cieľu a koncovému dátumu. Pre firmu, ktorá odpovie, že nemá a žiadny neplánuje, bude nielen náročné navyšovať financovanie, ale aj udržať si financovanie u tej istej banky do budúcnosti. Uvediem príklad: ak má firma zlý ESG rating, avšak má dobrý tranzičný plán, je stále vysoká šanca, že jej banka pomôže.
Ako sa firmám v tejto oblasti darí, ako vám odpovedajú?
Nie je veľa firiem, ktoré majú jasný plán, ako sa stať uhlíkovo neutrálnymi do roku 2050. Väčšinou ide o globálne alebo medzinárodné firmy, ktoré viac chápu naliehavosť problému a uvedomujú si, že im to môže priniesť výraznú výhodu z dlhodobého hľadiska. Je úplne bežné, že firmy sú nútené meniť sa, aby prežili na trhu a to pomerne rýchlo. Dnes je situácia taká, že banky čoskoro úplne zastavia spoluprácu s určitými typmi podnikateľských subjektov, ani im neotvoria účet.
Ktoré firmy sú ohrozené najviac?
Príkladmi sú firmy z oblasti tabakového priemyslu, firmy využívajúce testovanie na zvieratách alebo všeobecne podniky, ktoré škodia životnému prostrediu či zdraviu. Mnohé firmy, ktoré sa nedokážu prispôsobiť, neprežijú alebo stratia svoje dlhodobo budované trhové pozície. História ponúka množstvo príkladov známych firiem, ktoré skrachovali napriek tomu, že mali obrovský obrat a zdalo sa, že majú neotrasiteľný obchodný model.
Sú v tomto prístupe všetky banky jednotné? Neobávate sa, že príde niekto s menej prísnymi podmienkami a preberie vám klientov?
Rola bánk sa dnes mení – dohliadame na to, aby firmy prechádzali zelenou transformáciou. Je to aj v našom záujme, pretože ak sa firmy nezmenia, môžeme byť negatívne ovplyvnení aj my. Na trhu zostávajú aj banky, ktoré financujú menej udržateľné projekty. Otázkou však je, ako sa na tieto banky budú pozerať investori a aký bude dlhodobý dopad na ich hodnotu.
Naším cieľom je byť lídrom medzi „clean banks,“ pretože veríme, že je to udržateľnejšia cesta. Firmy stále majú na výber, no zdroje na financovanie projektov bez zohľadnenia udržateľnosti ubúdajú. Aj investori sú stále citlivejší na to, kde umiestňujú peniaze, a mladší zamestnanci si vyberajú zamestnávateľa podľa jeho hodnotových postojov. Preto sme sa rozhodli pre čistý, zodpovedný prístup.
Ktorým firmám sa v čistejšom podnikaní najviac darí a kto má najväčšie výzvy?
Servisné firmy, ktoré poskytujú údržbu alebo opravy, nie sú touto transformáciou až tak zasiahnuté, pretože nemusia aktívne meniť svoje výrobné procesy. Výrobné firmy však musia urobiť hlbšiu analýzu – posúdiť, koľko materiálov vstupuje do výroby a koľko odpadu vzniká, a z toho vyhodnotiť, aký podiel ich procesov je naozaj cirkulárny a aký ešte nie.
Cieľom je čo najviac znížiť odpad a zvýšiť cirkularitu, teda opätovné využitie materiálov v rámci výroby. Výrobné a stavebné firmy sú preto zasiahnuté najviac, pretože práve ony pracujú s veľkým objemom materiálu a ich prechod k udržateľnejšiemu fungovaniu vyžaduje významné zmeny. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) stavebný sektor zodpovedá za približne 40 percent globálnych emisií uhlíka.
Viete uviesť aj konkrétny príklad, komu sa väčšia zmena podarila, napríklad z vašich klientov?
Napríklad skupina HB Reavis sa v rámci novej stratégie skupiny zameriava primárne na development a správu udržateľných budov. Jej najnovší nízkouhlíkový kancelársky projekt Worship Square v Londýne bol dokonca ocenený ako najlepší dekarbonizačný projekt roka v Európe podľa organizácie GRI (Global Reporting Initiative). Budova je nízkouhlíková od výstavby až po prevádzku, čo významne prispelo k tomu, že až 98 percent kancelárskych priestorov bolo prenajatých už pred kolaudáciou. Potvrdzuje to rastúci záujem o udržateľné budovy. A práve s nami skupina HB Reavis podpísala koncom roka 2023 svoj vôbec prvý zelený úver naviazaný na plnenie vybraných cieľov v oblasti udržateľnosti, čo bolo pre obe strany významným krokom.
Ďalší príklad sú oceliarne, ktoré sa tiež musia prispôsobiť novým podmienkam. V oceliarskom sektore je potrebné zabezpečiť ekologickejšiu výrobu ocele, čo zahŕňa vysoké náklady na investície do nízkoemisných technológií a na znižovanie uhlíkovej stopy. Veľa automobiliek teraz požaduje oceľ s nižšou uhlíkovou stopou, čo tlačí na zmeny v oceliarňach. Tento prechod však nie je jednoduchý, pretože ekologicky vyrábaná oceľ je drahšia a nie všetky podniky sú pripravené zaplatiť vyššiu cenu.
Na záver by som sa chcela opýtať ešte na problematickejšie zdroje. V Európe prebiehajú intenzívne debaty o tom, čo je ešte akceptovateľné ako zelené alebo prechodné – najmä pokiaľ ide o fosílne palivá, zemný plyn, jadro a podobne. Ako to vnímate vy, kde máte hranice?
Čo sa týka prístupu k jednotlivým technológiám, začnem jadrom, ktoré je veľmi špecifické. Aj keď jadro vnímame ako zásadné z hľadiska energetickej bezpečnosti, neposkytujeme financovanie automaticky. Posudzujeme každý projekt individuálne, aby sme predišli negatívnym vplyvom či PR problémom, ktoré môžu súvisieť napríklad s environmentálnymi rizikami alebo bezpečnosťou nakladania s jadrovým odpadom.
Nový eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen takisto zdôraznil dôležitosť jadra pre energetickú nezávislosť Európy, ako rozhodujúci faktor však zdôraznil aj pôvod dielov či paliva. Tiež si to všímate?
Jadrové palivo a technológie by mali pochádzať z bezpečných zdrojov, ideálne európskych, aby sme sa neviazali na dodávateľov mimo EÚ. Preto, keď teraz Slovensko zvažuje ďalšiu výstavbu jadrových kapacít, je prirodzené, že medzi dodávateľmi uvažujú aj o partneroch z Kanady, Francúzska alebo Kórey, kde je záruka bezpečnosti a stability. V rámci našej politiky zodpovedného financovania sa vždy starostlivo pozeráme, či dané investície budú udržateľné, bezpečné a v súlade s našimi štandardmi.
A ako ste na tom so zemným plynom?
Zemný plyn má určité výhody, pretože pri jeho spaľovaní vzniká vodná para, čo mnohí považujú za menej škodlivé. Avšak, pri ťažbe zemného plynu uniká metán, ktorý je 20-krát horší ako CO2 z hľadiska klimatických zmien. To znamená, že jeho využívanie nie je cirkulárne, ale lineárne, čo je problém. Preto my ako banka už nefinancujeme nové projekty v tejto oblasti.
Na konferencii v Dubaji sme verejne deklarovali, že už nebudeme financovať žiadne nové projekty súvisiace so zemným plynom. Tieto staré projekty však ešte financujeme, pretože chápeme, že 80 percent sveta stále funguje na fosílnych palivách a prechod na obnoviteľné zdroje nebude okamžitý. Chceme transformovať energetiku a postupne sa zbavovať fosílnych palív, ale musíme si uvedomiť, že tieto procesy budú trvať desiatky rokov. Nechceme však financovať nové ropné vrty alebo podobné projekty, ktoré zhoršujú situáciu.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
