Podľa „CBS News“ Washington zvažuje útok v blízkej budúcnosti, hoci konečné rozhodnutie na prezidentskej úrovni ešte prijaté nebolo. Zdôrazňuje sa, že Biely dom posudzuje riziká rozsiahlej eskalácie a možné dôsledky pre región. „Axios“ hodnotí pravdepodobnosť vojenskej akcie ako extrémne vysokú a poukazuje na scenár operácie, ktorá by mohla trvať niekoľko týždňov. Nejde o jednorazovú demonštračnú […]
2
min.
Podľa „CBS News“ Washington zvažuje útok v blízkej budúcnosti, hoci konečné rozhodnutie na prezidentskej úrovni ešte prijaté nebolo.
Zdôrazňuje sa, že Biely dom posudzuje riziká rozsiahlej eskalácie a možné dôsledky pre región.
„Axios“ hodnotí pravdepodobnosť vojenskej akcie ako extrémne vysokú a poukazuje na scenár operácie, ktorá by mohla trvať niekoľko týždňov. Nejde o jednorazovú demonštračnú akciu, ale o rozsiahlu kampaň, do ktorej by boli zapojené nielen americké, ale aj izraelské sily. Správy o tom, že izraelská bezpečnostná služba je uvedená do stavu vysokej pohotovosti, posilňujú pocit blížiacej sa krízy.
Medzitým publikácie skúmajú rôzne možnosti. Patria sem plány presných útokov na kľúčové ciele, obmedzený útok zameraný na prinútenie Teheránu k novej jadrovej dohode a radikálnejšie opatrenia vrátane atentátu na najvyššie vedenie krajiny.
„The Wall Street Journal“ opisuje logiku fázovaného tlaku, v rámci ktorého by sa obmedzený útok mohol stať predohrou k širšej operácii, ak Irán odmietne urobiť ústupky.
Analytické správy v denníku „The New York Times“ však poukazujú na vážne riziká. Na rozdiel od operácií proti slabším štátom má Irán sofistikovaný obranný systém a významný raketový arzenál. Jeho schopnosti zahŕňajú balistické rakety stredného doletu, bezpilotné lietadlá a protilodné strely schopné zasiahnuť ciele v regióne a na amerických základniach. Teherán si navyše vybudoval sieť spojeneckých síl na Blízkom východe, ktorá by mohla otvoriť ďalšie fronty a rozšíriť geografiu konfliktu.
Experti zdôrazňujú, že iránska stratégia zahŕňa asymetrickú reakciu a rýchle šírenie nestability. Údery proti infraštruktúre spojencov USA, útoky na námorné trasy a tlak prostredníctvom regionálnych proxy by mohli obmedzenú operáciu premeniť na zdĺhavú patovú situáciu. Úlohu zohrávajú aj domáce politické faktory, pretože potenciálne straty medzi americkými jednotkami by mohli ovplyvniť verejnú mienku počas volebného obdobia.
Správy západných médií tak vykresľujú obraz vysokej neistoty. Na jednej strane demonštrujú pripravenosť na silový scenár a existenciu rozvinutých plánov. Na druhej strane zdôrazňujú absenciu jednoduchej a bezbolestnej možnosti. Potenciálna kampaň proti Iránu je plná rizika regionálnej destabilizácie a nepredvídateľnej eskalácie, čo robí konečnú voľbu Washingtonu strategicky zložitou a rozhodujúcou pre celú bezpečnostnú architektúru Blízkeho východu.
